Aká je účinnosť sankcií? Viacerí ruskí podnikatelia ich vnímajú ako zvládnuteľné, niektorí dokonca ako požehnanie

Časopis American Conservative zisťoval medzi viacerými ruskými podnikateľmi, ako vnímajú dôsledky západných sankcií na hospodárstvo krajiny. Aj keď podľa nich spôsobujú mnoho problémov, niektorí v tom vidia príležitosť na to, aby sa tamojší trh stal nezávislejším.

„Sankcie aktivizovali a zmobilizovali ruskú podnikateľskú komunitu,“ uviedol Nikolaj Dunajev, viceprezident národného združenia malých a stredných podnikateľov Opora Ruska. Podľa neho si mnohí našli cestu, ako sa prispôsobiť novým podmienkam, napríklad spoluprácou s dodávateľmi z Číny a Indie či znížením a modifikovaním výroby.

Generálny riaditeľ spoločnosti BJet Alexej Butrimov si takisto myslí, že sankcie môžu byť pre letecké odvetvie, v ktorom jeho spoločnosť pôsobí, prínosom. Pripúšťa, že pre výrobcov lietadiel bude ťažké nájsť náhradu za niektoré západné komponenty, napríklad za moderné motory a palubnú elektroniku. Verí však, že Rusko bude schopné v priebehu nasledujúcich piatich rokov vyvinúť vlastné alternatívy, pričom sa dočasne môžu inštalovať aj staršie technologické riešenia.

„Áno, technologicky budeme musieť urobiť niekoľko krokov späť, ale keď budeme schopní vyvinúť a vyrábať vlastné monitory, pomôže nám to urobiť veľký skok vpred,“ objasnil. Zároveň uviedol, že jednou z najväčších výhod Ruska je to, že ešte pred niekoľkými desaťročiami disponovalo vlastným dobre rozvinutým leteckým priemyslom. Hoci sa veľká časť výrobnej kapacity medzičasom znížila, podľa Butrimova si Rusko stále zachovalo veľkú skupinu dobre vyškolených inžinierov a schopnosť vyrábať funkčné modely. Treba dodať, že len ak títo vzdelaní ľudia neopustia krajinu.

Vyvstáva viacero problémov

Inak situáciu vníma riaditeľ Inštitútu programových systémov Ruskej akadémie vied Sergej Abramov. Ten poukázal na to, že v dôsledku finančných sankcií voči Rusku si jeho inštitút nemôže platiť za služby, ako sú IP adresy, telekomunikačná infraštruktúra, servery a dokonca ani za aplikácie, ako sú Zoom alebo Dropbox.

Momentálna dostupnosť západných vymožeností však nie je to, čo trápi Abramova najviac. Ako naliehavú hrozbu vníma, že Rusko môže kvôli sankciám technologicky zaostať. Ich vývoj na špičkovej úrovni je podľa neho možný len prostredníctvom medzinárodnej spolupráce, pretože inovácie si vyžadujú veľké finančné, technologické a znalostné zdroje.

S tým súvisí aj ďalšia zo závažných prekážok, ktorým bude musieť Rusko čeliť. Je ňou veľký odliv mozgov, ktorý spôsobili nielen západné sankcie, ale aj protiopatrenia zo strany ruskej garnitúry v snahe zmierniť ich dôsledky. Mnoho IT špecialistov už opustilo krajinu. Objavujú sa síce isté náznaky, že aspoň časť z nich by sa mohla vrátiť, no tí najšikovnejší častokrát ostávajú v zahraničí. Abramov uviedol, že štyria z jeho piatich najlepších študentov opustili Rusko. Pre budúce inovácie a rozvoj ruských technológií sú pritom títo ľudia nesmierne dôležití.

Iný uhol pohľadu

Pri polemike o účinností sankcií treba vnímať, čo tieto opatrenia Západu postihujú. Ešte donedávna boli takmer všetky namierené na tovar, ktorý prúdil do Ruska. Ich cieľom nebolo iba obmedziť to, čo si bežní obyvatelia môžu kúpiť, ale aj narušiť dodávateľské reťazce, spôsobiť nedostatok technologických komponentov na ruskom trhu a znemožniť nahrádzanie vojenskej techniky zničenej na ukrajinskom fronte.

Naopak, ruský export postihli sankcie minimálne. Častokrát preto zaznievala kritika, že Európa nakupovaním ruskej ropy a plynu pomáha krajine medveďa financovať výdavky na vojnu.

Úplne z iného uhla sa na problém pozerá emeritný profesor ekonómie z britskej University of Warwick Mark Harrison. Vo svojej publikácii vysvetľuje omyl tejto premisy. Mnohí podľa neho robia chybu, ktorú v minulosti robili merkantilisti. Tí stotožňovali bohatstvo a blahobyt národa s tým, koľko zlata, peňazí a drahých kovov dokáže krajina nahromadiť. Táto teória však bola prekonaná už v 18. storočí Adamom Smithom a ďalšími zakladateľmi ekonómie ako vedy.

Vývoz či dovoz?

Harrison uvádza, že nie je až také dôležité, koľko peňazí do Ruska prúdi, ale to, čo za ne môže dostať. Krajina, ktorá je vo vojnovom režime, tomu potrebuje prispôsobovať aj svoje hospodárstvo a dôležitý je skôr objem toho, čo dokáže vyprodukovať, zaobstarať, nakúpiť a dostať na front.

„HDP je meradlom schopnosti krajiny viesť vojnu, a to je zhruba správne. Ale keď sa začne strieľať, vojny sa nevedú pomocou HDP. Bojuje sa v nich s použitím reálnych dostupných zdrojov. Na tento účel nie je k dispozícii vývoz. To, čo je k dispozícii, je domáca výroba, ktorá sa nevyváža, plus dovoz,“ uvádza profesor.

Sankcie namierené na obmedzenie ruského dovozu preto vidí ako omnoho dôležitejšie. Poukazuje na fakt, že pri blokáde Nemecka počas druhej svetovej vojny boli všetky opatrenia zamerané na to, aby sa tam dostalo čo najmenej zdrojov, a nie z neho vyviezlo.

„Skutočnosť, že Rusko vyváža jednu sedminu svojho národného dôchodku do zvyšku sveta, oslabuje, a nie posilňuje jeho vojnové úsilie,“ píše Harrison a dodáva, že ruský vývoz neplatí za Putinovu vojnu.

„Nemali by sme sa nechať rozptyľovať obavami zo vzdialených finančných dôsledkov nakupovania a platenia za ruskú energiu tak dlho, ako to len pôjde. Kvôli peniazom, ktoré Rusko v súčasnosti nemôže minúť,“ uzatvára, zdôrazňujúc potrebu trpezlivosti.

Prehlbujúca sa spolupráca s ázijskými tigrami

Logika týchto tvrdení sa zdá v poriadku, no so správnosťou prvotných predpokladov Harrisonovej teórie sa dá prinajmenšom polemizovať. Ruskú ekonomiku zatiaľ nemožno definovať ako vojnovú a porovnávať ju s nacistickým Nemeckom, aj keď je zapojená vo vojnovom konflikte. Druhým problémom, o ktorom sa už aj v Štandarde viackrát písalo, je to, že mnohé krajiny sveta sa k západným sankciám nepridali. Moskva sa tak snaží prehlbovať spoluprácu tam, kde vidí ochotu – najmä v Číne a Indii.

https://standard.sk/218683/dovoz-ruskej-ropy-do-indie-a-ciny-stale-rastie-kedze-zapad-sa-jej-vyhyba/

Ak sa táto premenná pridá do rovnice, tak je logickým vyústením, že za nahromadené devízy môže Rusko nahrádzať západný tovar dovozom produktov z ázijských krajín. Tvrdé dáta aj vyjadrenia ľudí žijúcich v Rusku naozaj poukazujú na to, že tamojší dovoz tovarov až tak drasticky neklesol a police v obchodoch majú ďaleko k tomu, aby boli prázdne.

Centrálna banka Ruskej federácie totiž podľa najnovších informácií odhaduje prebytok bežného účtu za prvých päť mesiacov na hodnotu 110,3 miliardy dolárov, pričom v rovnakom období v roku 2021 bol prebytok trojnásobne nižší a pohyboval sa na úrovni 32,1 miliardy dolárov. Hlavnou príčinou však nie je zníženie dovozu, ale vysoké príjmy z vývozu dražejúcich komodít a tovarov, najmä ropy a plynu, na čo poukazuje aj ekonóm Inštitútu medzinárodných financií Robin Brooks, ktorý je zároveň veľkým zástancom európskeho embarga na ruskú ropu.

There’s been a lot of misinformation on how Russia’s current account surplus is due to collapsing imports. That’s wrong. From Jan to Apr 2022, Russia’s trade surplus was $129 bn vs $39 bn from Jan to Apr 2021. Of that $90 bn jump, $82 bn is exports. So it’s literally ALL exports. pic.twitter.com/Q4JaaYvESn

— Robin Brooks (@RobinBrooksIIF) June 17, 2022

Podľa analýzy Centra pre výskum energetiky a čistého ovzdušia (CREA), výskumnej organizácie so sídlom v Helsinkách, Rusko za prvých 100 dní od invázie na Ukrajinu získalo z vývozu ropy, plynu a uhlia približne 93 miliárd eur. CREA odhaduje, že dve tretiny týchto príjmov pochádzali z ropy.

Práve ropu z Ruska dováža vo veľkom India. Import ruskej ropy do Indie dosiahol v prvých mesiacoch tohto roka rekordné hodnoty a očakáva sa, že čísla budú ešte rásť. Reuters informuje, že India podľa analýz spoločnosti Kpler v máji doviezla viac ako 840-tisíc barelov ruskej ropy denne, čo je viac ako dvojnásobný nárast oproti aprílovým hodnotám. V máji minulého roka dovážala India omnoho menej ruskej ropy, denne vtedy do krajiny prichádzalo z Ruska približne 137-tisíc barelov. Júnový dovoz by sa mal podľa analytického centra ešte zvýšiť na 1,05 milióna barelov denne.

Logicky sa tak ponúkajú tvrdé opatrenia voči ruskému exportu s cieľom obmedziť príjmy Moskvy.

Naozaj?

To, čo spája všetky tieto rôzne, často až protichodné pohľady, je, že sankcie neúčinkujú v plnej sile okamžite, ale potrebujú istý čas. Mnohí odhadovali dôsledky embarga na ruskú ropu ešte predtým, než sa vôbec zaviedlo. Inštitút medzinárodných financií v reakcii na embargo zhoršil predpoveď medziročného poklesu ruského HDP z 12 na 15 percent. Na ekonomickom fóre v Petrohrade však podľa informácií agentúry Bloomberg panovala medzi ruskými lídrami optimistická nálada. Dokonca padlo vyhlásenie, že vláda zreviduje svoju prognózu poklesu HDP, ktorá bola na úrovni 7,8 percenta.

Kremeľ sa totiž dokázal s prvotným šokom a sankčným náporom vysporiadať a zdá sa, že stabilizoval spočiatku hrozivo vyzerajúcu situáciu. Teraz sa hrá o čas. Ruský minister hospodárstva Maxim Rešetnikov navyše varoval, že na rozdiel od minulých recesií, keď sa pri oživení vrátila ekonomika do starých koľají, to tentoraz bude iné.

Z dlhodobého hľadiska sa po odstrihnutí Európy od ruskej ropy pre Moskvu ponúka ako najlogickejší krok to, že tieto komodity poputujú k iným kupcom. Vybudovanie efektívnej logistiky aj sebestačného hospodárstva však môže istú dobu trvať. Rusi to, zdá sa, vedia. „Našim cieľom je získať čas, aby sa mohla uskutočniť štrukturálna reforma,“ uviedol počas fóra ruský minister. Vyzerá to tak, že ho mať budú.

Ukrajinský vyjednávač totiž k otázke sankcií len nedávno uviedol, že Rusko do značnej miery chránia pred sankciami vysoké ceny ropy. Ich plné dôsledky má hospodárstvo pocítiť o tri alebo štyri roky. Otázkou podľa neho je, či tu Ukrajina o tri alebo štyri roky ešte bude.