Nikdy sme netlačili na ľudí, aby sa dali očkovať, vyhlásila česká eurokomisárka. Je to pravda?

Věra Jourová. Foto: TASR/AP

Eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová tento týždeň vyhlásila, že EÚ nikdy netlačila na očkovanie proti covidu ako podmienku prístupu k službám a neuvažovala o povinnej vakcinácii. Jej výroky a ostrá reakcia rumunského europoslanca spustili podľa očakávania búrku. Povedala politička pravdu?

Hoci sa po rozpútaní vojny na Ukrajine stal koronavírus druhoradou témou, plamenné debaty medzi oddanými zástancami opatrení na jednej strane a ich zarytými kritikmi na strane druhej stále budia vášne. Najnovším dôkazom je dianie na utorkovom zasadnutí Špeciálneho výboru pre pandémiu COVID-19 zriadeného v rámci Európskeho parlamentu.

Ostrú polemiku tentokrát vyvolala prítomná eurokomisárka pre hodnoty a transparentnosť Věra Jourová. V prvej polovici zasadnutia uviedla, že Európska únia nikdy nenútila občanov k očkovaniu proti koronavírusu a doplnila, že tvrdenia o opaku šírili najmä protivakcinační aktivisti.

„Nikdy sme netlačili na ľudí, aby sa dali očkovať ako podmienku prístupu k verejným alebo zdravotníckym službám,“ povedala doslovne politička pôvodom z Česka. Ďalej skonštatovala, že Únia nikdy „neuvažovala, ba ani nezdôrazňovala potrebu prijatia zákona či povinnosti dať sa zaočkovať“.

Jourová doplnila, že tvrdenia typu „ak nie ste zaočkovaný, nedostanete sa do verejných priestorov ani k službám“ boli vyslovované ľuďmi, ktorých opísala ako „antiočkovacích aktivistov“.

Očkovanie proti COVID-19 vo veľkokapacitnom očkovacom centre na Národnom futbalovom štadióne. Foto: Jaroslav Novák/TASR

Nástroj digitálnej tyranie?

Na Jourovú následne zvýšeným hlasom zaútočil 43-ročný rumunský europoslanec Christian Terhes z Kresťanskodemokratickej národnej roľníckej strany (PNT-CD). „Pani komisárka, musím vám povedať – a, prosím, pozrite sa na mňa – pani komisárka, myslíte vážne, čo ste práve teraz povedali?“ spýtal sa jej politik.

„Hovoríme o základných právach každého občana EÚ a práve sme teraz počuli, že prostredníctvom tohto zeleného certifikátu neboli ľudia nútení dať sa zaočkovať,“ pokračoval smerom k Jourovej. Následne uviedol, že počas lockdownov musel „bojovať“ s bezpečnostnou službou europarlamentu, aby mohol do jeho budovy vstúpiť bez preukázania sa covid preukazom.

Svoje tvrdenia ešte podčiarkol vo vyjadrení pre americký pravicový portál Breitbart: „Európska komisia s digitálnym covid certifikátom poskytla vládam základný nástroj na vybudovanie digitálnej tyranie, do ktorej môžu uvrhnúť základné práva všetkých občanov.“

Terhesove slová vo veľkej miere zarezonovali na domácej pôde v Rumunsku. Za všetko hovorí skutočnosť, že na video z jeho konfrontácie s Jourovou na Facebooku reagovalo viac než 27-tisíc ľudí a viac ako 12-tisíc užívateľov ho zdieľalo. O slovnej výmene si mohli čitatelia takzvaných alternatívnych a malých médií prečítať nielen v rumunčine, ale aj v angličtine, francúzštine či v holandčine. Dostala sa aj na väčšie kanály na Telegrame.

Čo a kto (ne)obmedzoval

Kto z dvojice má teda pravdu a kto, naopak, klame? Odpoveďou je, že po svojom vystúpení má maslo na hlave Jaurová, ale aj Terhes. Téma je totiž o poznanie zložitejšia, než akú by ju chceli mnohí ľudia mať. Aby sme pochopili v čom, je nutné si výroky rozdeliť na dve hlavné posolstvá vystúpenia českej eurokomisárky.

Prvou je myšlienka, že predstavitelia EÚ nikdy netlačili na ľudí, aby sa dali očkovať ako podmienku prístupu k verejným službám alebo zdravotníckym službám.

Prísne vzaté, Jourová má v tomto ohľade pravdu. Tie najprísnejšie koronavírusové obmedzenia pre nezaočkovaných pri voľnom pohybe, na pracovisku či pri nakupovaní sa rodili na vnútroštátnej úrovni členských štátov, ktoré majú v kompetencii zdravotnícku politiku, nie európskej úrovni.

EÚ covidpasmi regulovala iba cezhraničný pohyb s cieľom zjednotiť pravidlá. Navyše ich získanie nebolo podmienené len očkovaním. Súčasťou zelených preukazov totiž bola možnosť preukázať sa aj negatívnym antigénovým alebo PCR testom či potvrdením o prekonaní infekcie.

Christian Terhes dohovára Věre Jourovej. Foto: Európsky parlament

Apely na povinné očkovanie Únia mala

Jaurová však nehovorí pravdu v druhej veci, keď konštatuje, že Únia nikdy „neuvažovala, ba ani nezdôrazňovala potrebu prijatia zákona či povinnosti dať sa zaočkovať“.

Šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyenová totiž koncom roka 2021 vyzvala členské štáty európskej dvadsaťsedmičky na diskusiu o povinnom očkovaní. Dôvodom bolo to, že údajne príliš mnoho ľudí stále odmieta absolvovať vakcináciu dobrovoľne.

„Je pochopiteľné a vhodné viesť túto diskusiu teraz – ako môžeme podporiť a potenciálne uvažovať o povinnom očkovaní v rámci Európskej únie,“ povedala von der Leyenová. „Jedna tretina európskej populácie nie je zaočkovaná. Ide o 150 miliónov ľudí. To je veľa,“ poznamenala toho času von der Leyenová.

Šéfka Európskej komisie (EK) Ursula von der Leyenová. Foto: TASR/AP

Covidpasy ešte zostávajú

Poslanci Európskeho parlamentu vo štvrtok predĺženie platnosti digitálnych covid preukazov do 30. júna 2023 podporili. Pôvodne mala táto schéma platiť do 30. júna tohto roka. Predĺžením platnosti tohto právneho rámca o ďalší rok zákonodarcovia EÚ zabezpečili, aby mali občania Únie právo na voľný pohyb v prípade, že sa objaví nový variant koronavírusu.

Európska komisia na konci tohto kalendárneho roka posúdi na základe vedeckých odporúčaní Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) a výboru pre zdravotnú bezpečnosť, či je táto schéma naďalej potrebná.

„Vzhľadom na nepredvídateľný vývoj vírusu Európsky parlament predĺžil uplatňovanie preukazu o rok s cieľom zabezpečiť občanom právo na voľný pohyb v rámci EÚ. Dúfame, že je to posledné predĺženie, a poverili sme Komisiu, aby do 31. decembra 2022 posúdila, či by sa preukaz mohol zrušiť hneď, ako to epidemiologická situácia umožní,“ poznamenal španielsky europoslanec a šéf Výboru Európskeho parlamentu pre občianske slobody Juan Fernando López Aguilar.

Predĺženie musí ešte formálne schváliť Rada ministrov EÚ, teda predstavitelia jednotlivých členských štátov. Opatrenie nadobudne účinnosť až dňom jeho uverejnenia v Úradnom vestníku EÚ.

Ďalšie články od Tomáš Dugovič
Ďalšie články