Pre inváziu na Ukrajinu zakážu štyria členovia G7 dovoz zlata z Ruska. Pohľad na čísla však hovorí, že ide nanajvýš o symbolický krok, ktorého sa Kremeľ nemusí obávať.
Zákaz dovozu ruského zlata má byť po niekoľkých kolách sankcií ďalším ťažkým úderom pre hospodárstvo Ruska. Britský premiér Boris Johnson vyhlásil, že táto spoločná akcia Británie, Japonska, Kanady a Spojených štátov „zasiahne priamo ruských oligarchov a uštedrí úder do srdca vojnovej mašinérie (prezidenta Vladimira) Putina“.
Agentúrne články k tomu dodávajú, že export zlata je pre Rusko „veľmi významnou položkou v jeho ekonomike“ a v roku 2021 dosiahol hodnotu 15,5 miliardy dolárov.
Dôležitejšie však je to, čo nezaznelo.
Rusko síce patrí medzi najväčších svetových producentov zlata. S 300 vyťaženými tonami je za Čínou (370 ton) a Austráliou (330 ton) na treťom mieste.
Z toho, čo vyťaží, si však Rusko veľkú časť necháva doma. V rebríčku vývozcov zlata je krajina až na siedmom mieste. Za všetko tiež hovorí, že v roku 2019 tvorilo zlato len 1,6 percenta ruského exportu.
Ide o cielenú politiku Kremľa. Od anexie Krymu nahromadila Moskva 100 až 140-miliardové rezervy v zlate. Putin dokonca pripustil, že by na zlato mohol byť naviazaný aj ruský rubeľ.
Rusko sa sankcií proti zlatu nemusí obávať aj preto, že ešte viac ako pri rope a plyne tu ide o to, ako vyzerá situácia na strane dopytu.
Ak vymenujeme krajiny, ktoré zlato dovážajú, vyplýva z toho prakticky nulový účinok najnovšieho sankčného kroku Západu. Medzi piatimi najväčšími dovozcami zlata sú totiž India a Čína, patria im druhá a štvrtá priečka. Ide o krajiny, ktorým obchodovanie s Moskvou nerobí problém. Od začiatku vojny na Ukrajine napríklad Rusko nahradilo Saudskú Arábiu ako hlavný dovozca ropy do Číny. Ruský export ropy do Indie tiež niekoľkonásobne vzrástol.
Inými slovami, to málo zlata, čo Rusko chce predať, si nájde ochotných kupcov v Pekingu a Naí Dillí.
Ťažšia otázka preto znie, prečo to vlastne Západ robí, prečo zavádza sankcie, ktoré nemajú zásadný vplyv na ruskú vojnu na Ukrajine a posilňujú väzby medzi Ruskom, Čínou a Indiou, čím sa Západ dostáva do horšej situácie.
Vidíme predsa, že doterajším sankciám sa Západu nepodarilo Rusko z krátkodobého hľadiska zraziť na kolená. Situácia sa môže negatívne zmeniť v horizonte troch až piatich rokov. To je však dlhá doba a treba priznať, že tento dlhodobý vplyv sankcií nateraz zostáva nejasný.
Najmä ak všetko bude závisieť od schopnosti Ruska nájsť obchodné a investičné alternatívy k Západu.
Minimálne pri zlate to pre Moskvu nebude problém. Rozhodnutie na samite G7 preto treba čítať len ako symbolický krok. Časť Západu, a naozaj ide len o časť, lebo Nemecko, Francúzsko a Taliansko sa k zákazu dovozu zlata nepripojili, chcela ukázať, že v Rusku sa ešte niečo sankcionovať dá. Ideálne bez toho, aby to zabolelo peňaženky západných spotrebiteľov.
Zemný plyn je iná pesnička. Na strane Ruska aj nás.