RTVS povedie Ľuboš Machaj

V druhom kole verejnej voľby získal Ľuboš Machaj 89 hlasov. Súčasného riaditeľa Jaroslava Rezníka volilo len 29 poslancov.

Hoci pôvodne nepatril k favoritom, nakoniec všetkých porazil. Novým generálnym riaditeľom RTVS sa stane Ľuboš Machaj, ktorého v druhom kole zvolilo 89 poslancov parlamentu. Včera mu k zvoleniu v prvom kole chýbali iba dva hlasy, získal ich 67. Dnes sa pridali k jeho podpore aj poslanci SaS a volila ho takmer celá vládna koalícia v zložení, ako vyzerala tesne po voľbách 2020. Machaj vďaka tomu získal silný mandát.

O jeho zvolení rozhodlo niekoľko vecí, v prvom rade tlak Igora Matoviča, ktorý svojim poslancom po prehlasovaní veta prezidentky Zuzany Čaputovej v rodinnom balíčku prisľúbil, že za riaditeľa nebude zvolený Jaroslav Rezník, ale ani Tibor Búza. Tak sa kandidátom stal Ľuboš Machaj, ktorého výhodou sa stalo, že ho odporučila komisia poslanca Kristiána Čekovského, ktorá vypočúvala jednotlivých kandidátov. Matovič zjednotil nielen vlastný klub, ale pritlačil aj na poslancov Sme rodina, o ktorých sa špekulovalo, že by boli ochotní voliť Jaroslava Rezníka.

Machaj v minulosti zastával manažérske pozície, v RTVS bol na na poste programového riaditeľa televízie i rozhlasu, s RTVS naďalej externe spolupracuje, podieľa sa dramaturgicky na programe Trojky.

O funkciu riaditeľa RTVS sa pôvodne uchádzalo osem kandidátov, ešte pred voľbou sa kandidatúry vzdal Daniel Živica. Plénum teda v stredu vyberalo zo siedmich kandidátov, okrem Machaja a Rezníka kandidovali Tibor Búza, Peter Janků, Vladimír Seman, Peter Badač a Ivan Golian. Do štvrtkovej opakovanej voľby postúpili Machaj a Rezník.

Telerozhlas bude Machaj viesť najbližších päť rokov.

Čekovský: Machaj je slušný človek s morálnym kreditom

Šéf poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš verí, že príchodom nového riaditeľa sa uvoľní napätá atmosféra v RTVS. Vníma to ako ďalší koaličný úspech. Predseda Výboru NR SR pre kultúru a médiá Kristián Čekovský (OĽaNO) označil Machaja za slušného človeka s morálnym kreditom. Dodal, že Machaj označil za svoju prioritu deeskaláciu napätia v RTVS a sľubuje aj zlepšenie spravodajstva či viac boja proti dezinformáciám.

Čekovský by do budúcna podporil čo najväčšie odpolitizovanie voľby šéfa RTVS. Verejnú voľbu a expertnú komisiu, ktorú zriadil výbor, označil za dobré kroky smerom k väčšej transparentnosti voľby. „Poradná komisia je ukážkou toho, že odborná verejnosť môže do tohto procesu vstupovať,“ povedal na tlačovej konferencii. Financovanie telerozhlasu musí byť podľa Čekovského zastabilizované, dodal, že v súčasnosti je rozdrobené, sú tam napríklad výpadky koncesií. Necháva na novom riaditeľovi, aby diskusiu na tému financovania otvoril.

Šipoš informoval, že na zasadnutí klubu OĽaNO sa budú venovať tým členom, ktorí sa snažili konať individuálne. Povedal to v súvislosti s tým, že György Gyimesi (OĽaNO) vo štvrtok nehlasoval a v stredu (29. 6.) podporil Rezníka.

Záujem RTVS vidí v čo najširšom dosahu, no bez bulvarizácie

Na verejnom vypočúvaní kandidátov, ktoré bolo 13. júna, sa Machaj vyjadril, že koncesionárske poplatky platia všetci, verejnoprávne médium by preto malo dostať obsah k čo najširšiemu okruhu odberateľov. Podľa neho nejde o to, aby RTVS vyhovovala dopytu verejnosti, a teda išla cestou bulvarizácie, ale aby poskytovala hodnotový program, ktorý diváci a poslucháči nemôžu nájsť inde.

Machaj skonštatoval, že rozhlas zažíva odliv poslucháčov. Ako príklad uviedol počúvanosť Rádia Slovensko, kde vidí problém najmä v odchode vo všetkých vekových kategóriách. Televízne spravodajstvo RTVS podľa neho dosahuje sledovanosť len jednej štvrtiny konkurencie. Poznamenal, že práve verejnoprávne vysielanie by malo byť garanciou informácií a v súčasnej dobe aj najviac vyhľadávané. V online priestore je podľa neho RTVS takmer neschopná konkurencie.

Podpora kreatívnych programov

Cestu do budúcna vidí v podpore kreatívnych produktov RTVS. K téme blížiaceho sa 100. výročia rozhlasu by sa podľa neho malo urobiť všetko pre vznik informačného spravodajského rádia s 24-hodinovým vysielaním. Pri televízii vidí viacero problémov. Nebola podľa neho dostatočne pripravená na spustenie spravodajskej :24. V rámci svojej vízie chce dosiahnuť, aby sa tento program stal spravodajským pilierom na Slovensku.

Pri športovom programe považuje za potrebné vyplniť vysielanie. Detský divák podľa neho patrí na všetky programové služby. Ako príklad uviedol prepojenie so športom, pretože deti podľa neho treba k športu motivovať. Priestor pre posilnenie vníma napríklad aj pri vysielaní pre rómsku menšinu a ďalšie.

Za dôležité označil Machaj hľadanie možností vyššieho príjmu RTVS a zefektívnenia výdavkov. Všetky financie v rozpočte sa podľa neho aktuálne využili na spustenie nových programov, no ohrozilo to stabilitu inštitúcie. Obáva sa vykrytia nákladov aj platov v závere roka. Financovanie RTVS ostane podľa neho najbližšie roky zrejme trojzložkové, teda cez koncesionárske poplatky, zmluvu so štátom a prostredníctvom reklamy.

Machaj tiež poznamenal, že rozhlas by mal byť lídrom nových technológií. Zabezpečiť terestriálne aj digitálne vysielanie považuje za pomerne nákladné. Myslí si, že proces prestupu na digitálne vysielanie bude na Slovensku trvať dlhšie.

Profil Ľuboša Machaja

Narodil sa 29. apríla 1954 v Bratislave. Po absolvovaní Filozofickej fakulty Univerzity Komenského (FiF UK), kde študoval na katedre estetická výchova a slovenčina, nastúpil v roku 1978 do Československého rozhlasu v Bratislave. Začínal ako dramaturg v Hlavnej redakcii hier pre deti a mládež, potom pôsobil ako redaktor a moderátor relácie Pozor, zákruta! V roku 1984 sa vrátil na pozíciu dramaturga rozprávkových hier, v ktorej pôsobil do roku 1990.

V rokoch 1990 až 1993 bol riaditeľom Bibiany, medzinárodného domu umenia pre deti v Bratislave, odkiaľ odišiel do Rádia Twist, kde zastával post programového riaditeľa. V rokoch 2003 až 2006 bol šéfdramaturgom druhého programu Slovenskej televízie (STV). V roku 2006 zamieril opäť do Slovenského rozhlasu (SRo) na pozíciu riaditeľa sekcie programu.

Po spojení SRo a STV zastával v roku 2011 v RTVS post riaditeľa programu v STV. Od roku 2011 externe spolupracuje s RTVS na príprave programov ako napríklad Čo sa stalo s Robom Rothom, Bola raz jedna povesť alebo SK Dejiny.    

(ste, tasr)