Prichádza Dag Daniš, pravidelne bude písať Marek Maďarič. Štandard posilňuje svoje rady

Žijeme v ťažkej dobe a trendy vyzerajú zle. Európu bez ruského plynu a ropy čaká ťažká jeseň a ešte ťažšia zima. Odstrihnúť sa od Ruska, to nie je len politické rozhodnutie, je to niečo ďaleko väčšie. Aj v prípade vojny je stále pravdepodobná ďalšia eskalácia, po hrozbe v Litve, kde to, našťastie, vyzerá na upokojenie, prichádzajú iné výroky ďalších horúcich hláv, ktoré idú zanovito proti varovaniu Henryho Kissingera, keď varoval, že na rokovania treba využiť najbližšie dva mesiace. Liz Trussová, britská ministerka zahraničných vecí, to povedala príkladne jasne: je proti rýchlemu skončeniu vojny na Ukrajine a NATO by podľa nej malo mať cieľ vytlačiť Rusko z dobytých území. Nie Ukrajina, ako sa to hovorilo doteraz, ale má to byť cieľom NATO.

Slovensko je súčasťou Aliancie a susedom Ukrajiny. Ale počuli ste na to reakciu od slovenskej prezidentky Čaputovej, ktorá bola na samite v Madride, alebo ministra Korčoka?

Nie. Pretože nič také nepovedali.

Zapadá to do vzorca, na ktorý sme si už zvykli. Keď sa schváli miliarda na dávky pre rodiny, je z toho mediálny povyk a hrozba pádu vlády, ale keď sa schváli jeden a pol miliardy na nové zbrane, vládne empatické ticho – vo vláde aj v médiách.

To, s akým terapeutickým pokojom sa píše, že nemecký priemysel bude možno potrebné na čas pre chýbajúce energie „vypnúť“ alebo že najsilnejšia európska ekonomika očakáva otrasy, ktoré možno porovnať s pádom Lehman Brothers v Amerike, že americkí finanční špekulanti čakajú otrasy na európskych trhoch, dokonca v takých firmách ako Alianz či Axa, že Európska centrálna banka sa obáva recesie, Taliansko váhy svojich dlhov a tak ďalej a tak ďalej, to všetko neveští nič dobré. Trendy vyzerajú zle.

Zvlášť to platí na Slovensku, kde sa nemôžeme spoľahnúť na svoju vládu.

Hrozby nejdú len zhora. Po nepresvedčivom a stále súdne nepreverenom vypnutí alternatívnych webov sa rýchlo rozšírila atmosféra, kde sa k opačným názorom staviame nepriateľsky, že ich treba zastaviť, vypnúť. Hoci dnes zákaz vypršal, táto mentalita tu zostáva, akoby demokracia a diskusia nepatrili k sebe ako dvojičky. Akoby moc nemala byť vždy rozdelená a kontrolovaná.

Rýchlo sme zabudli, že strach je najsilnejší nepriateľ slobody, že ho ľahko možno zneužiť. Zvlášť to platí po ruskej invázii na Ukrajinu, kde sa vedie krutá vojna, ničí sa duša dvoch národov a zomierajú nevinní ľudia. O tejto vojne, ako viete, píšeme inak ako väčšina médií. Nezľahčujeme agresiu, ale nezľahčujeme ani širší kontext. Vedie nás k tomu obava, ktorá vyplýva z toho, čo k vojne viedlo, aj obava z toho, ako môže vojna ďalej eskalovať.

V Štandarde tomu chceme čeliť. Za základ slobody považujeme výmenu názorov, manipulácii sa nečelí lepšie a účinnejšie ako hľadaním pravdy. V tomto procese sú pre médium dva dôležité články: čitatelia, v našom prípade platiaci čitatelia, a píšuci autori.

Chcem vás preto o niečo požiadať.

Štandard potrebuje rásť. Opäť sme urobili krok, ktorým to potvrdzujeme. Do nášho tímu dnes pribudol nový komentátor Dag Daniš. Od dnes sa budete môcť pravidelne stretať s jeho komentármi, ale aj rozhovormi a pribudnúť by časom malo aj jedno prekvapenie. Dag je popísaný list papiera, mnohí z vás ho privolávali do Štandardu už dávnejšie, konečne tá chvíľa prišla. Chcem ho preto medzi nami privítať, zaželať mu veľa čitateľov, podnetné diskusie a radosť z práce.

Pravidelne bude do Štandardu prispievať aj autor z opačného spektra, bývalý minister kultúry Marek Maďarič. Niekoľko textov mu už u nás vyšlo, teraz sa frekvencia zvýši. Od pádu komunizmu aj jeho odchodu z ministerstva kultúry už prešli roky, nová doba má svoje nové spory, aj z jeho príspevkov mám radosť. Myslím si, že podobne ako Vladimír Palko, aj on má na politiku a verejné dianie úplne iný pohľad, politici sa skrátka na dianie pozerajú inak. O dianí spravidla rozmýšľajú inak. Bývalí politici k tomu pridávajú skúsenosť a zároveň istý odstup, čo robí ich texty jedinečnými. Pán Maďarič, vitajte.

Pozornejší čitatelia si všimli, že sme v júni začali pravidelne uverejňovať texty zamerané na oblasť bitcoinu, kryptomien a finančného sveta. Podarila sa unikátna vec. Naše pozvanie prijal Juraj Karpiš, na Slovensku dobre známy ekonóm, ktorý vie o peniazoch písať inak ako ostatní. Juraj dal dokopy tím autorov, ktorí píšu pod hlavičkou Zlé peniaze, dobrý život – so skratkou zpdz research. Autori ako Juraj Bednár, Josef Tětek, Dominik Stroukal či Martin Vlachynský patria k úplnej autorskej špičke, ktorá rozumie kryptomenám a globálnym trendom vo svete financií. Sú to mená s medzinárodným renomé, majú za sebou úspešné projekty a ich názory stoja za pozornosť. Ich pohľad na kryptomeny ladí s naším presvedčením, ktoré hovorí, že decentralizácia je obranou pred globalizáciou, čo pri peniazoch platí dvojnásobne. Nie je náhoda, že Juraj Bednár založil bitcoinový projekt s názvom Paralelná polis, ktorý odkazuje na slávnu esej katolíckeho disidenta Václava Bendu.

Jún bol štartovací mesiac. Verím, že ich písanie nielenže zaujme, ale ďalej rozšíri dosah Štandardu. Jednotlivých autorov vám onedlho predstavíme v samostatnom rozhovore.

V lete tiež pribudnú traja ďalší externí spolupracovníci, jeden z nich bude prinášať sociálne rozhovory. Možno prekvapivo aj so známymi ľuďmi, o ktorých by ste to nečakali, druhý intenzívne písať o slovenských dejinách a historických zaujímavostiach, tretí portréty úspešných podnikateľov. Týchto autorov predstavím zase nabudúce.

Milí čitatelia a priatelia,

rozširujeme sa, snažíme sa zlepšovať a budeme v tom pokračovať. Aby sme v tom vytrvali, potrebujeme aj vašu ruku a vašu podporu.

Stále sa stretávame s tým, že nás objavujú noví ľudia, ktorí majú záujem o naše písanie. Nevedeli o nás. Pomôžte nám, povedzte o Štandarde svojim známym, a najmä si Štandard predplaťte alebo o tom presvedčte niekoho, kto chce tomu bludisku okolo lepšie rozumieť, klásť si otázky a hľadať odpovede spolu s nami.

Príjemné leto. A nezabudnite, že aj v horúcich dňoch treba čítať, Štandard bude po celý čas online.