Dodnes nevie nájsť pokoj. Ťažký osud Krištofa Kolumba po smrti

Jeho telo po smrti nevedelo nájsť dlho pokoj. Ležal vo viacerých hroboch na viacerých kontinentoch. A dnes ničia jeho sochy. O hroboch Krištofa Kolumba a nových zisteniach píše Dana Ljubimovová Miháliková.

Nie a nie nájsť pokoj. Akoby Krištof Kolumbus, ktorý skonal 20. mája 1506, zostal aj po smrti verný povesti cestovateľa. Jeho hrob sa menil opakovane, až kým našiel pokoj na večný odpočinok v chráme v Seville. Teda na druhýkrát. Ale ani to netrvalo večcne, v posledných rokoch posmrtný pokoj veľkého moreplavca ničia zväzáci vyznávajúci cancel culture, ktorí demolujú a poškodzujú jeho sochy. Pritom všetko sa začalo tak pokojne a usporiadane.

Miesto jeho prvej hrobky vedci nedávno lokalizovali v španielskom meste Valladolid. Tam jeho pozostatky odpočívali pred prenesením do Sevilly, neskôr do Santo Dominga, potom zas na Kubu, až kým sa nevrátili opäť do Sevilly.

Iniciatíva s cieľom identifikovať miesto, kde bol slávny moreplavec prvýkrát pochovaný, sa zrodila ešte v roku 2005. Tím vedcov bol poverený porovnaním vzoriek materiálov z hrobky v sevillskej katedrále so vzorkami z Valladolidu, ktoré potvrdilo zhodu. Po historickom prieskume lokality a pomocou moderných technológií odborníci dokázali vytvoriť aj 3D model kaplnky, kde sa pôvodný hrob nachádzal. Dnes už neexistujúci františkánsky kláštor sa rozprestieral v jednej z priľahlých uličiek v blízkosti hlavného mestského námestia Plaza Mayor. „Byť pochovaný v kláštornej kaplnke františkánov bolo výsadou,“ vysvetlil historik Marcial Castro s tým, že svoje posledné dni Kolumbus možno strávil v zabudnutí, ale určite nie v chudobe, ako sa zvyklo tvrdiť. 

Lokalizovanie prvej hrobky nadväzuje na medzinárodný projekt, ktorého cieľom je vyriešiť spor, odkiaľ jeden z najslávnejších moreplavcov pochádza. V roku 2003 sa ho vedci rozhodli pozastaviť, pokým nebudú mať k dispozícii pokročilejšie technológie. V máji minulého roka bol opäť obnovený. „Technológia, ktorú sme mali v roku 2003, bola postačujúca na analýzu DNA kostí starých polstoročie. Kolumbov prípad je ale špecifický v dvoch veciach: jednak máme len malé množstvo vzoriek a ich kvalita nie je dobrá, sú veľmi poškodené,“ vysvetlil pre médiá José Antonio Lorente z Univerzity v Granade, ktorá je hlavným koordinátorom projektu. Vedci porovnávajú fragmenty Kolumbových kostí s pozostatkami jeho syna Fernanda a mladšieho brata Diega. Španielsko však nie je jedinou krajinou, ktorá sa venuje genetickej štúdii DNA slávneho moreplavca, vzorky oddelene skúmajú ďalšie štyri laboratóriá vo Florencii, Texase, Ríme a Mexiku.

Cestoval aj po smrti

Telesné pozostatky janovského admirála putovali trasou, ktorá kopírovala časť jeho objavených ciest. Po pohrebe odpočívali vo Valladolide tri roky, následne ich starší syn Diego nechal previezť do andalúzskej Sevilly, kde boli pochované v kláštore Santa María de las Cuevas. Neúnavný bojovník proti zotročovaniu indiánskeho obyvateľstva a Kolumbov životopisec Bartolomé de las Casas tvrdil, že ich v roku 1536 jedna zo zámorských výprav previezla na ostrov Hispaniola, o ktorý sa dnes delí Haiti a Dominikánska republika. Práve na tomto ostrove si moreplavec želal byť pochovaný a odpočíval tu do roku 1795, pokým Španieli neprišli o svoju časť územia vo vojne s Francúzskom a španielska koruna nerozhodla o prevezení jeho pozostatkov na Kubu.

V roku 1898 sa história zopakovala, po stratení poslednej kolónie na západnej pologuli Madrid rozhodol o prevezení Kolumbových pozostatkov naspäť do Španielska. V súvislosti s novým miestom posledného odpočinku vznikol spor, uvažovalo sa o Granade či františkánskom kláštore La Rábida, kde Kolumbus žil niekoľko rokov pred prvou morskou výpravou s cieľom nájsť novú cestu do Indie. Nakoniec jeden z admirálových potomkov nechal rakvu uložiť v Sevillskej katedrále a pozostatky slávneho Janovčana sa sem vrátili po štyroch storočiach.

Morbídny spor

V roku 2005 boli vykonané skúšky DNA, ktoré potvrdili, že 200 gramov kostí, ktoré boli uložené v Sevillskej katedrále, skutočne patria Kolumbovi. Vedcov by však neprekvapilo, ak pozostatky z druhého Kolumbovho hrobu v Santo Domingo by rovnako zodpovedali moreplavcovi, ďalšie kostné úlomky sa totiž môžu nachádzať kdekoľvek. „Je veľmi pravdepodobné, že počas stáročí trvajúceho chaosu mnohí neodolali pokušeniu a každý, kto mohol, si počas prevozu z pozostatkov vzal fragment na pamiatku. Stalo sa to veľakrát v dejinách,“ povedal historik J. A. Lorente. Jeho tím ešte v roku 2005 požiadal o možnosť preskúmať vzorky pozostatkov uložených v Santo Domingo, no tamojšie úrady žiadosť zamietli. Miestni historici totiž zastávajú názor, že na Kubu bol v roku 1795 omylom prevezený Kolumbov rodinný príslušník. V miestnej katedrále bola totiž v roku 1877 nájdená rakva s nápisom: „Vážený muž menom Krištof Kolumbus.“

V roku 1992 na päťsté výročie objavenia Nového sveta boli pozostatky premiestnené do impozantného Faro a Colón, Kolumbovho majáku, ktorý je jedným z najväčších monumentov v krajine. Náklady na jeho vybudovanie sa vyšplhali na 200 miliónov dolárov, možno aj to je dôvod, prečo s expertízou Kolumbových pozostatkov vláda Dominikánskej republiky váha. Veď čo ak by priniesli nemilé zistenie, že slávnemu moreplavcovi nepatria.

Dole z piedestálu

Záujem o Kolumba pretrváva na oboch stranách Atlantiku. Okrem skúmania jeho pôvodu sa polemizuje o jeho podieľaní sa na kolonializme a dôsledkoch v podobe genocídy. Kolumbus je pre mnohé kultúry symbolom dobyvačnosti, ale najmä násilia páchaného na domácom obyvateľstve, čo v posledných rokoch vyústilo do viacerých masových demonštrácií a odstraňovania jeho pamätníkov v Čile, Argentíne, Venezuele aj Bolívii.

Výnimkou nie je ani Mexiko, kde v októbri 2020 mestskí predstavitelia nechali odinštalovať Kolumbovu sochu na jednej z centrálnych ulíc mesta, pričom ako dôvod uviedli potrebu zreštaurovať ju. Stalo sa tak len pár dní pred španielskym národným sviatkom Día de Hispanidad, ktorý Južania slávia 12. októbra, čiže v deň výročia, keď sa Kolumbus vylodil na ostrove San Salvador. Časť mexických historikov šípila, že socha Kolumba sa na svoj piedestál viac nevráti. „Jedna z najväčších hlúpostí, ktorých sa vláda môže dopustiť, je presviedčať, že odstraňovaním pamätníkov alebo pamätných tabúľ vytvorí nové dejiny. Ak naozaj chce ospravedlniť to, čo sa udialo v minulosti, musí otvoriť priestor na šírenie poznatkov a vedomostí. Odstránenie sochy nijako nepomôže pochopiť dejiny, ktoré sa odohrali. Takto len pokračujeme v kontexte ďalšej oficiálnej histórie, vytváranej s novým režimom,“ zareagoval historik Alejandro Rosas z Universidad Autónoma de México.