Ako prežiť ekonomickú krízu? Anketa s odborníkmi o úsporách, investíciách a hypotékach

Obchodná ulica v centre Bratislavy. Foto: Dano Veselský/TASR

Dôsledky pandémie, globálne inflačné tlaky a vojnu na Ukrajine pociťuje drvivá väčšina Slovákov v podobe poklesu životnej úrovne. Čerpáme palivo, kúrime a stravujeme sa drahšie alebo menej kvalitne. Naše mzdy rastú pomaly alebo vôbec. Inflácia však dramaticky stúpa a jej koniec je v nedohľadne. Mnohí z nás preto tento rok budú mať hlbšie do peňaženky. Podľa odhadov priemerná slovenská domácnosť môže pre rast cien prísť až o 4 200 eur ročne. Pre ekonomickú krízu tiež mnohí prehodnocujú, či je správny čas zadlžiť sa a kúpiť si nehnuteľnosť.

Dilemám však čelíte aj vtedy, ak patríte k tým šťastnejším a na účte máte nahromadené dostatočné finančné prostriedky. Inflácia vám vaše reálne úspory rýchlo požiera a ak si odkladáte peniaze do investičných fondov, uplynulé mesiace ste zrejme zaznamenali ich prudký prepad.

Štandard položil ekonómom a odborníkom z oblasti financií tri otázky týkajúce sa výziev, ktorým slovenské domácnosti aktuálne čelia:

Je momentálne vhodné zobrať si hypotéku/zadlžiť sa? Bude situácia ohľadom hypoték o rok horšia alebo lepšia?

Ak má človek peniaze na účte, ako ich dnes môže najlepšie ochrániť pred infláciou?

Fondy dôchodcovských správcovských spoločností sa prepadli, obzvlášť tie rizikové. Mali by ľudia peniaze previesť do konzervatívnych fondov?

Na otázky odpovedali odborníčka na financie z Partners Group SK Ivana Miklešová, ekonóm a šéfredaktor Trendu Ronald Ižip a za 365.bank reagovali Matej Varga, Jana Glasová a Linda Valko Gáliková.

Je momentálne vhodné zobrať si hypotéku/zadlžiť sa? Bude situácia ohľadom hypoték o rok horšia alebo lepšia?

Ivana Miklešová, odborníčka na financie z Partners Group SK

Väčšinou sa zadlžujeme v prípade, že kupujeme nehnuteľnosť na bývanie. Ak sme na kúpu nehnuteľnosti určenej na naše bývanie pripravení a disponujeme dostatkom vlastných zdrojov, tak situácia je vhodná. Úroky sú síce vyššie ako pred polrokom, ale zase sú pravdepodobne nižšie, ako budú o pol roka. Ak kupujeme investičnú nehnuteľnosť, tu by som bola opatrnejšia a zvážila vyčkať. Aktuálne ceny nehnuteľností, potenciálne výnosy z nájmu a vyššie úroky za hypotéku momentálne nie sú v prospech kupujúceho.

Ivana Miklešová. Foto: Partners Group SK

Jana Glasová, analytička 365.bank

Vzhľadom na prudko rastúcu infláciu v eurozóne rastie tlak na Európsku centrálnu banku (ECB), aby pristúpila k zvýšeniu sadzby a pribrzdila tak inflačné tlaky. Karty ale v súčasnosti mieša aj vojna na Ukrajine, ktorá zvyšuje riziko ekonomického spomalenia eurozóny. ECB musí byť preto opatrná, lebo výrazným a rýchlym zvýšením sadzby by mohla európsku ekonomiku ešte viac zabrzdiť alebo vtiahnuť do recesie. Preto očakávame, že ECB bude pristupovať k sprísňovaniu svojej menovej politiky opatrne a hlavnú úrokovú sadzbu bude zvyšovať mierne a postupne. Zároveň očakávame, že k prvému zvýšeniu úrokovej sadzby dôjde už v júli, a to na úroveň 0,25 percenta. Trh už ale začal zakomponovávať očakávané kroky ECB do zvyšovania úrokových sadzieb z úverov, pričom takto reagoval aj na rýchlo rastúcu infláciu.

Zvyšovanie sadzby ECB by ale malo pokračovať aj v budúcom roku a nadväzovať naň bude aj rast sadzieb na hypotekárnom trhu. Očakávame teda, že rast trhových sadzieb, ktorý sa už teraz rozbehol, bude pokračovať počas tohto aj budúceho roka. Pôjde ale o postupné zvyšovanie. Ovplyvňovať ho bude menová politika ECB aj vývoj inflácie, dopyt po úveroch a nehnuteľnostiach a, samozrejme, konkurenčný boj medzi bankami. Do vývoja bude zasahovať veľa premenných vrátane vojny na Ukrajine.

Ronald Ižip, ekonóm a šéfredaktor týždenníka Trend

Zobrať si hypotéku na úrok hlboko pod úrovňou inflácie má finančný zmysel, pokiaľ človek peniaze relatívne dobre alokuje. Má to však viacero rizík, ako napríklad že kúpi nadhodnotenú nehnuteľnosť, ktorá stratí na hodnote. Alebo príde o prácu a hypotéku nedokáže splácať či peniaze investuje do inej nevýnosnej aktivity. Dlh so sebou vždy nesie riziká a ideálne by sa mal chápať ako vhodná investičná príležitosť. A tou v súčasnosti nákupy nehnuteľností už nie sú. Trh realít je blízko vrcholu minimálne na niekoľko dlhých rokov. V súčasnosti sa oplatí počkať, keďže ani úrokové sadzby v eurozóne nebudú rásť do neba.

Ak má človek peniaze na účte, ako ich dnes môže najlepšie ochrániť pred infláciou?

Ivana Miklešová, odborníčka na financie z Partners Group SK

Jediný spôsob, ako peniaze pred infláciou ochrániť, je investovať ich. Je potrebné zvážiť investičný horizont, na akú dlhú dobu chce investor peniaze investovať, ďalej treba zvážiť riziká, skúsenosti a podľa toho vybrať správny investičný nástroj. Určite odporúčam vybrať nástroje, ako sú akcie a komerčné reality, ktoré sú z pohľadu potenciálneho výnosu pre klienta zaujímavé a výnos z nich má šancu pokryť infláciu z dlhodobého pohľadu.

Linda Valko Gáliková, PR manažérka 365.bank

Podľa dát NBS majú Slováci v bankách takmer 43 miliárd eur, z ktorých až 37 miliárd je uložených na bežných účtoch, termínovaných vkladoch či vkladoch s výpovednou lehotou. Priemerné zhodnotenie takýchto bankových produktov sa blíži k nule, a tak ľudia svoje peniaze pri vysokej inflácii reálne prerábajú. Odporúčaná výška rezervy na bežných či sporiacich účtoch je 6-násobok mesačných výdavkov, pričom zvyšná časť by mala smerovať do investícií. Tie majú z pohľadu stratégie pre zhodnotenie úspor najväčší potenciál.

Čím dynamickejšie sú aktíva, do ktorých investujete, tým vyšší potenciál zhodnotenia majú. Pri akciových riešeniach predstavuje priemerné ročné zhodnotenie v dlhodobom horizonte aj osem percent, čo ich predurčuje ako vhodný spôsob ochrany úspor pred infláciou. Akciové riešenia je pritom vhodné voliť, ak plánujete investovať minimálne päť rokov.

Ronald Ižip, ekonóm a šéfredaktor týždenníka Trend

Slováci majú na bežných účtoch rekordne veľa peňazí. Keďže inflácia bude po nejaký čas pretrvávať, veľa z nich stratia. Preto treba využiť súčasný pokles akcií na ich lacnejšie nákupy. Slováci tým môžu dobehnúť vyspelejšie krajiny v priblížení sa k ich majetkovej štruktúre. Rozhodne by tým získali vyššie výnosy a zabezpečili by si kumuláciu aktív aj v inflačných časoch. Najbližší rok môže byť pre nákupy akcií pozitívnym obdobím.

Ronald Ižip. Foto: Archív RI

Fondy dôchodcovských správcovských spoločností sa prepadli, obzvlášť tie rizikové. Mali by ľudia peniaze previesť do konzervatívnych fondov?

Ivana Miklešová, odborníčka na financie z Partners Group SK

Na kapitálových trhoch existuje pojem dlhodobý rastový trend. Ten je sprevádzaný aj poklesmi na trhu, ktoré sú prirodzené. Tu je dôležité vnímať, že pokles neznamená, že sme prišli o svoje peniaze. Iba krátkodobo zmenili svoju hodnotu. Čo teda v tejto situácii robiť? Ak máme peniaze zainvestované v rizikových fondoch, tak sme trpezliví, ostaneme zainvestovaní a nepresúvame do konzervatívnych fondov. Na poklesy sa môžeme pozrieť aj ako na príležitosť. Ak máme peniaze zainvestované práve v konzervatívnych garantovaných fondoch, môžeme túto situáciu využiť a časť alebo všetky presunúť do rizikových fondov. Samozrejme, v závislosti od časového horizontu, ktorý máme.

Matej Varga, CIO a predseda predstavenstva DSS 365.life

V žiadnom prípade. V horizonte desiatok rokov, ktoré väčšina sporiteľov do dôchodku má pred sebou, je dočasný výkyv trhov nepodstatný. Naopak, sporitelia, ktorí sú stále v dlhopisových fondoch, by mali aktuálny pokles akciových trhov využiť na presun do akciových fondov. Aktuálne nemáme indikovanú recesiu v horizonte 6 až 12 mesiacov, takže keď tempo rastu inflácie spomalí, predpokladá sa pozvoľný návrat trhov k rastu.

Matej Varga. Foto: FB MV

Ronald Ižip, ekonóm a šéfredaktor týždenníka Trend

Konzervatívne fondy sú vhodné primárne pre ľudí blízko dôchodkového veku. Investovať do nich sa pre mladších ľudí neoplatí, a to ani v situáciách finančných paník či ekonomických recesií. Predpovedať pohyby na finančných trhoch je extrémne ťažké, a preto hrozí, že špekuláciami by investor mohol viac stratiť, ako získať.


Ďalšie články