Myslieť si, že zvrhnutím Putina sa Rusko stane prozápadnou krajinou, je zbožná ilúzia, komentoval francúzsky jezuita

Čína a Rusko reagovali na Františkove slová z rozhovoru, ktorý v prerozprávanej forme a po častiach zverejnila agentúra Reuters. Latinskoamerický pápež dúfa v obnovu kritizovanej dohody s východoázijskou krajinou. Pripomenul túžbu ísť do Kyjeva, hoci takúto cestu nedávno zavrhol, a rád by zavítal do Moskvy. Vatikánske financie boli v minulosti „veľmi nezriadené“ a kardinála Georgea Pella, ktorého František menoval za reformného „ministra financií“, označil za „génia“. Potvrdil nulovú toleranciu voči zneužívaniu a pedofílii v cirkvi, čo je podľa neho nezvratný smer. Argentínsky pontifik Jorge Bergoglio tiež prezradil, že ženy budú mať slovo pri voľbe biskupov.

Vyhlásenia katolíckeho lídra nezostali bez povšimnutia.

"Poznáte náš postoj. Návštevu na vyššej úrovni treba naplánovať, mala by jej predchádzať príprava. Zatiaľ, pokiaľ viem, neexistujú v tejto veci žiadne vecné kontakty," reagoval hovorca Kremľa Dmitrij Peskov.

Inými slovami, teraz sa nič nechystá a v tomto zmysle je situácia rovnaká ako na začiatku ruskej invázie na Ukrajinu, komentovali niektorí vatikanisti.

Na sino-vatikánsku dohodu sa pýtala francúzska agentúra hovorcu čínskeho ministerstva zahraničných vecí na tlačovej konferencii. Čao Li-ťien odvetil:

„Odkedy Čína a Vatikán podpísali dočasnú dohodu o menovaní biskupov, dohoda sa vďaka úsiliu oboch strán úspešne realizuje. Obe strany budú pokračovať v podstatnej práci v súlade s dohodnutým programom.“

Na rozdiel od svojho ruského kolegu bol však čínsky hovorca ešte viac nejasný a neurčitý, pretože podotázky zostali nezodpovedané: Chcete obnoviť zmluvu? Ak áno, chcete upraviť niektoré jej časti? A chcete zverejniť celý obsah neverejnej dohody?

Hovorca Li-ťien ďalej podčiarkol, že jeho domovina a Ruská federácia od začiatku pandémie udržujú blízke vzťahy rôznymi spôsobmi a včasnú aj efektívnu komunikáciu. Budú pokračovať v spolupráci „na rôznych úrovniach a ďalej rozširovať celkové strategické partnerstvo“.

Zbližovanie oboch mocností v súvise s vojnou na Ukrajine znepokojuje viacerých pozorovateľov. Nanovo sa hovorí o takzvanej Ostpolitik – teda o niekdajšej vatikánskej politike voči východným komunistickým krajinám. Návrat do čias studenej vojny oživil Petrov nástupca v spomínanom interview. Vzťahy Svätej stolice a Čínskej ľudovej republiky sa v poslednom období tiež kritizujú, čomu sa venoval Štandard v sérii článkov.

Vatikánske médiá chcú dať priestor rôznym názorom na koniec vojny na Ukrajine

„Myslieť si, že zvrhnutím Putina sa Rusko stane viac prozápadnou krajinou, je zbožná ilúzia,“ komentoval dianie na východe Európy ekonóm a pápežov spolubrat v jezuitskej reholi Gaël Giraud v tlačovom vydaní denníka L’Osservatore Romano. Za vojnu je hlavne zodpovedný najväčší štát sveta, no vinu nesú i tí, ktorí ho chcú pokoriť a zvrhnúť jeho prezidenta Vladimira Putina, doplnil. Spoluvinníkom sú „vojenské loby“. To, že Európa posiela zbrane na Ukrajinu a zároveň kupuje plyn z Ruska v rubľoch, jezuita považuje za pokrytectvo starého kontinentu, lebo tým financuje vojnu:

„Tomu, kto sníva o zmene režimu, by som poradil opatrnosť a pozorný pohľad na nedávnu históriu. Pozrite sa na Saddáma Husajna [bývalý vodca Iraku, pozn. red.] alebo Kaddáfího [bývalý vodca Líbye, pozn. red.]. Viem, že porovnanie je silné a situácie sú veľmi odlišné, pretože Rusko nie je ani Irak, ani Líbya, ale zamyslime sa nad tým, čo sa s týmito krajinami stalo po vynútenej zmene režimu.“

Sankcie proti slovanskej krajine majú podľa neho „zmiešaný účinok“. Chaos v 90. rokoch minulého storočia vraj podnietil protizápadnú nenávisť u Rusov a k moci dostal Putina. Ďalší zmätok nepomôže ani mieru, ani ruskej demokracii:

„Naozaj chceme, aby za to Ukrajinci prelievali krv?“ pýtal sa francúzsky intelektuál.

Popri pápežovi už aj oficiálny vatikánsky orgán „upadá do nejednoznačnosti“ o vojne na Ukrajine, sťažovali sa proukrajinskí vatikanisti. Vraj dáva priestor tým, čo odsudzujú „štekot NATO pred ruskými bránami“, než tým, ktorí solidarizujú s trpiacim ukrajinským ľudom.

Vatikánske médiá informovali, že týmto spúšťajú sériu analýz o protivojnovom postoji svojho najvyššieho šéfa. Vyhradia priestor rôznym ľuďom, ktorí „vyjadria svoje názory, ktoré ale nemožno pripísať Svätej stolici“.

Kardinál Tomko sa lieči v rímskej nemocnici

Kardinál Jozef Tomko bol podľa informácií Štandardu stále v rímskej nemocnici Gemelli. Mal úraz a dostal ochorenie COVID-19. Podľa ošetrujúceho lekára nie je vraj jeho život ohrozený a pokračuje v liečbe.

Najstarší a jediný slovenský kardinál v marci dovŕšil 98 rokov. Mal blízko k Jánovi Pavlovi II. a k Benediktovi XVI. Konferencia biskupov Slovenska vyzvala na modlitby za jeho skoré uzdravenie.

Kardinál Tomko nám vo vianočnom rozhovore povedal, že čaká, keď sa otvoria nebeské brány a povolá ho svätý Peter.

Citát týždňa

„Nezabudni na chudobných.“

Toto povedal kardinál Claudio Hummes svojmu priateľovi, arcibiskupovi Buenos Aires po jeho zvolení za pápeža. Jeho slová si Jorge Bergolio vzal k srdcu aj vo svojom pontifikáte a vďaka brazílskemu prelátovi si zvolil meno František. Kardinál Hummes prezývaný aj „ochranca chudobných“ zomrel v domovskej Brazílii.