Čo môže spôsobiť nová regulácia kryptomien v Európskej únii

logo bitcoinu sa nachádza na bankomate v Hongkongu. FOTO TASR/AP Logo bitcoinu sa nachádza na bankomate v Hongkongu. Ilustračné foto: TASR/AP

Ernest Urtasun, viceprezident frakcie Skupina zelených/Európska slobodná aliancia Európskeho parlamentu, sa na svojom Twittri pochválil, že dosiahli zhodu na nových reguláciách pre platby pomocou kryptomien. „Ukončujeme divoký západ neregulovaných kryptomien a odstraňujeme veľké medzery v európskych pravidlách proti praniu špinavých peňazí,” píše.

Regulácie sa budú týkať prevádzkovateľov ATM, platobných brán, platieb a mali by identifikovať používateľov a zaviesť byrokraciu – v mnohých prípadoch od prvého eura.

Prevádzkovateľ kryptomenových automatov CryptoDiggers sa zo slovenského trhu so svojimi automatmi už stiahol, ďalší prevádzkovateľ (mojbitcoin.sk) už robí overovanie identity kupujúceho od prvého eura.

Európske prostredie je pre kryptomenové firmy obmedzujúce, obzvlášť keď sa pozrieme na porovnanie s krajinami, ktoré kryptomeny zavádzajú alebo im aspoň nebránia. Tak ako každá nová technológia, aj kryptomeny je potrebné najprv skúmať a až potom (ak vôbec) regulovať.

Nie je náhodou, že Skype vznikol v Estónsku, ktoré bolo otvorené inováciám. Mnohé iné krajiny mali potrebu regulovať aj takú obyčajnú vec, akou je prenos hlasu (telefonovanie). Inovácie vznikajú tam, kde im kladú čo najmenej prekážok. A európski aj slovenskí regulátori dávajú najavo, že to nebude Európa ani Slovensko. Prístup „najprv to zregulujeme a technológie sa prispôsobia“ už neplatí. Kryptomeny sú globálna technológia a obmedzeniam sa vyhnú – budú zvyšovať životnú úroveň niekde inde.

Kryptomeny totiž nikdy regulácie neprijímajú do svojho zdrojového kódu. Obmedzení sú len ľudia, ktorí ich používajú a aj to väčšinou inak, ako by si regulátori želali. Kryptomena beží na programe, ktorý nie je veľmi odlišný od vášho internetového prehliadača alebo e-mailového programu. Európska únia môže zregulovať len rozhranie so svetom – môže tvorcov webových stránok prinútiť sa správať nejakým spôsobom, ak je klient z EÚ.

Vďaka tomu máme otravné vyskakovacie okienka o cookies a niekoľkostranové súhlasy so spracovaním osobných údajov, ktoré nikto nečíta, iba ich odklikne alebo podpíše. Lenže tieto obmedzenia sa nedostanú do kódu prehliadača alebo e-mailového klienta, nemenia to, ako web a e-mail fungujú.

Kryptomenové regulácie teda hovoria o tom, za akých podmienok ich môže firma pôsobiaca na danom území prijímať, vymieňať, pracovať s nimi a ako sa operácie s kryptomenami účtujú a zdaňujú. Kryptomenová peňaženka, pomocou ktorej používatelia tieto technológie využívajú, je však voči reguláciám agnostická. Ak teda niekto chce používať kryptomeny na ilegálnu činnosť, urobí to bez toho, aby sa obťažoval nejakou reguláciou.

Jednou z aktuálnych tém sú sankcie voči ruským oligarchom. Tí sa však nepýtajú na povolenie urobiť kryptomenovú transakciu európskeho úradníka – ich peňaženka ju jednoducho urobí a ak by to nejaká neurobila, stiahnu si inú. Je zadarmo a akékoľvek obmedzenia sa dajú zo zdrojového kódu odstrániť, keďže je otvorený.

Dostávame sa tak do bizarnej situácie. Regulácie obmedzia inovácie, zabránia prijímaniu nových technológií tými, u ktorých je to žiadané (firiem, ktoré sa správajú v súlade so zákonmi), a neurobia takmer nič voči zlému správaniu, kvôli ktorému boli regulácie napísané. Síce to nepomôže proti zločinu, ale vytvorí to nové odvetvie compliance riešení. Podobne, ako po zavedení GDPR vznikali konzultačné firmy na realizáciu tejto regulácie.

V situácii, keď sú kryptomeny finančnou sebaobranou pred infláciou a nastávajúcou krízou, je ich obmedzovanie o to prekvapivejšie. Keď regulátori a centrálne banky nedokážu zachovať kúpnu silu obyvateľstva, nemali by aspoň brániť ich finančnej sebaobrane. Ale európska rovnosť sa dá pochopiť aj inak: spoločne všetci smerom k chudobe.


Ďalšie články