Nemecké proroctvo, talianska kliatba a náš francúzsky frank

Nemecká verejnosť bola proti vzniku eura. Nechceli byť v menovej únii s krajinami, ktoré nevedia zodpovedne hospodáriť. Ktoré si rozdiel medzi výdavkami štátu a daňami vytlačia v centrálnej banke, a zoberú tak ľuďom peniaze cez infláciu. Nechceli byť v menovej únii s Talianskom. Majú historickú skúsenosť, kam financovanie vlády centrálnou bankou v extréme vedie.

Tieto „južanské“ charakteristiky napĺňalo aj Francúzsko. Ani politici tejto krajiny nemali odvahu zodpovedne hospodáriť, preto svoje výdavky skrývali cez tlačenie nových peňazí. Bolo to vidno na francúzskom franku. Kým nemecká marka za 30 rokov medzi rokmi 1981 a 2001 stratila voči americkému doláru menej než 10 percent, francúzsky frank 40 percent a talianska líra 60 percent. Práve preto mali Francúzi tak v žalúdku nemeckú marku, ktorú malo euro pochovať. „Európsky menový systém je nemeckou zónou,“ povzdychol si v marci 1989 vtedajší francúzsky prezident Francois Mitterand. Utnite mu hlavu, nech nevytŕča z davu.

Pre vznik eura bol kľúčovým 4. január 1990. Vtedy dal nemecký kancelár Helmuth Kohl francúzskemu prezidentovi Mitterandovi na súkromnej návšteve v jeho biarritzskej vile „jasný a vierohodný sľub“, že podporí ďalší postup európskej integrácie, najmä zavedenie spoločnej meny a vytvorenie Európskej centrálnej banky. Kohl zobchodoval euro za francúzsku podporu zjednotenia Nemecka. Napriek odporu nemeckých bankárov a akademikov. Tých mal upokojiť prísľub, že novovzniknutá Európska centrálna banka bude fungovať po vzore nemeckej Bundesbanky.

Bola to pasca. Dnes už Európsku centrálnu banku (ECB) na protest opustili všetci nemeckí centrálni bankári, ktorí si pamätali, čo Bundesbanka predstavovala. Na čele ECB je francúzska právnička Christine Lagardová, ktorá namiesto cenových zmien radšej rieši zmeny klimatické. Európska menová politika je v kóme, keďže politická trieda sa bojí, čo by vyššie úroky spravili zadlženému Taliansku. Naša centrálna banka ide otvorene, selektívne financovať dlh talianskych politikov tlačením nových peňazí. Euro stratilo za posledný rok 20 percent hodnoty voči doláru a je už na parite.

Nemecké proroctvo sa naplnilo do poslednej bodky. Dúfam, že dnes už je každému jasné, že euro nie je nemecká marka, ale francúzsky frank. Experiment so zlepšením kvality jabĺk pridaním zdravého nemeckého monetárneho jablka do južanského červivého košíka dopadol podľa očakávaní. Zvykajme si a zariaďme sa podľa toho.