Čínsky dovoz živí ruskú armádu

Si in-pching Vladimir Putin Na snímke zľava čínsky prezident Si Ťin-pching a ruský prezident Vladimir Putinv Moskve 5. júna 2019. Foto: TASR/AP

Export čínskych čipov do Ruska je v prvých piatich mesiacoch dvakrát vyšší než v rovnakom období minulého roka a nárast bol zaznamenaný aj pri iných technologických komponentoch a materiáloch. Rusko dováža z Číny tovar, ktorý jeho armáda potrebuje na pokračovanie vyčerpávajúcich bojov na Ukrajine.

Rastúci export čínskych čipov a elektronických súčiastok poukazuje na trhliny v sankčnom systéme západných krajín. Nie všetky štáty totiž odsúdili ruskú inváziu na Ukrajine a mnohé sa k sankciám voči Rusku nepripojili. V globalizovanom svete si tak práve v týchto štátoch hľadajú ruské firmy nových ochotných dodávateľov. Technologické komponenty pritom získavajú z Číny.

Objem dodávok čipov z Číny do Ruska je v prvých piatich mesiacoch roku 2022 oproti rovnakému obdobiu v roku 2021 viac ako dvojnásobný, pričom dosiahol hodnotu približne 50 miliónov dolárov. Podľa Wall Street Journal (WSJ) to vyplýva z údajov čínskych colných úradov. Rovnako aj export ďalších komponentov, ako sú napríklad tlačené obvody, zaznamenal dvojciferný percentuálny nárast. Objem vývozu oxidu hlinitého, ktorý sa používa na výrobu kovového hliníka, dôležitého materiálu pri výrobe zbraní a v leteckom priemysle, je dokonca až 400-krát vyšší ako vlani.

Nárast hodnoty exportu týchto komodít možno čiastočne vysvetliť vyššou infláciou, no rozdiel ostáva aj tak markantný. Podľa WSJ mnohí čínski predajcovia technológií pokračovali v obchodovaní s Ruskom napriek prísnym kontrolám zo strany USA.

Čínsko-ruské vzťahy

Podpora Pekingu je pre Moskvu vo všeobecnosti veľmi dôležitá. Keďže európske krajiny znižujú nákupy ruskej energie, Kremeľ začína predávať fosílne palivá Indii, Číne a ďalším ázijským krajinám. Čínsky vodca Si Ťin-pching už viackrát potvrdil podporu Rusku a ešte pred vojnou uviedol, že obe krajiny spája priateľstvo bez hraníc.

Čínsko-ruský obchod s čipmi a inými komponentmi s možným vojenským využitím pritom zahŕňa rozsiahle štátne podniky aj malé súkromné firmy. Riadne monitorovanie všetkých aktivít tak podľa WSJ sťažujú neúplné údaje, ale aj zložité siete dcérskych spoločností a sprostredkovateľov.

Výskumníci z organizácie C4ADS so sídlom vo Washingtone, ktorá sleduje bezpečnostné hrozby, skúmali obchod medzi ruskými obrannými firmami a konglomerátom China Poly Group, ktorý kontroluje čínska centrálna vláda. Medzi jej dcérske spoločnosti pritom patrí aj kľúčový čínsky výrobca zbraní a vojenských technológií The Poly Technologies.

C4ADS v správe informuje, že od roku 2014 do januára 2022 bolo identifikovaných 281 predtým nezverejnených dodávok takzvaného tovaru dvojakého použitia (na civilné aj vojenské využitie), od dcérskych spoločností Poly ruským firmám pôsobiacich v obrannom sektore. Od začiatku vojny však zatiaľ neeviduje ďalšie takéto prípady.

V jednej z posledných zásielok mala koncom januára spoločnosť Poly Technologies poslať súčasti antén ruskej zbrojárskej spoločnosti Almaz-Antej, na ktorú boli uvalené sankcie. V ruských colných záznamoch, ktoré skúmala spoločnosť C4ADS, sa uvádza, že mali byť použité v radare, ktorý je súčasťou známeho ruského protilietadlového raketového systému S-400.

Západ chce zabrániť systematickej podpore

Okrem radarových súčiastok a polovodičov čínski vývozcovia pomohli vyplniť aj medzeru v základných materiáloch, ktoré Rusko nevie získať odinakiaľ.

Ešte v marci zakázala Austrália vývoz oxidu hlinitého a niekoľkých ďalších súvisiacich komodít, dôvodom boli práve možnosti ich využitia pri vývoji zbraní. WSJ informuje, že odvtedy čínsky vývoz oxidu hlinitého do Ruska prudko vzrástol a podľa čínskych colných záznamov dosiahol v máji 153-tisíc metrických ton. V porovnaní s 227 metrickými tonami v rovnakom mesiaci predchádzajúceho roka je to extrémny nárast.

Ministerstvo obchodu Spojených štátov ešte minulý mesiac pridalo päť čínskych spoločností pôsobiacich v oblasti elektroniky na obchodnú čiernu listinu za údajnú pomoc ruskému obrannému priemyslu pred inváziou aj po jej začiatku.

Maria Shaginová, odborníčka na sankcie voči Rusku z Medzinárodného inštitútu pre strategické štúdie v Berlíne, uviedla, že najnovšie opatrenia proti čínskym spoločnostiam majú zrejme ukázať, že hrozby USA treba brať vážne. „Je dôležité dostatočne skoro zabrániť Číne, aby systematicky pomáhala Rusku,“ skonštatovala Shaginová.


Ďalšie články