Michal Čop

Keď začali dúhoví aktivisti vyháňať biskupa Jozefa Haľka z Pohody, kde spovedal a ponúkal priestor pre rozhovor, vyvolalo to dve reakcie. Médiá a sociálne siete najprv zaplavili vyjadrenia podpory biskupovi Haľkovi, ktorý bol napadnutý za svoje katolícke názory na festivale Pohoda, potom prišla podpora agresívnych účastnikov zo strany liberálnych médií a prekvapivo aj riaditeľa samotného festivalu Michala Kaščáka. Namiesto biskupa a tolerancie sa zastal skupiny extrémnych LGBT vyháňačov.

V druhej vlne a v reakcii na to sa objavili vyjadrenia katolíkov (ako napríklad tu), ktorí sa festivalu zúčastnili, necítili sa diskriminovaní, naopak, kritici Kaščáka a dúhových aktivistov to podľa nich zbytočne preháňajú a sami eskalujú konflikt.

Biskup Haľko mlčal cez víkend, aj potom. K situácii sa nevyjadruje ani počas jednej fázy verejnej debaty. Položme si otázku, prečo to robí a čo tým riskuje.

Táto kauza mu určite nie je príjemná, na Pohodu nešiel polarizovať, napokon nie je to jeho štýl, skôr sa drží v úzadí a vyjadruje sa opatrne. Ak niečím polarizuje, je to jeho katolicizmus. Bolo to tak po kritike televízneho seriálu, keď zmazal po vlne nenávisti kritický status na Facebooku, je to tak aj teraz. Celý spor o niečom svedčí, v istom zmysle môže byť aj užitočný, ale iba ak dokáže niečo pozitívne zmeniť. A môže to zmeniť mlčanie?