Ak by sa niekto spýtal, čo je najtypickejšie v New Yorku, jedna z odpovedí by bola určite žlté taxíky. Sú na každom rohu aj polovici fotografií. Zvlášť v Manhattane. No vedeli ste, že za týmito taxíkmi stojí muž, ktorý sa narodil na Slovensku? Je ním John Daniel Hertz, rodák zo Sklabine.
Žlté taxíky vznikli začiatkom 20. storočia a dodnes ich môžeme vidieť nielen v New York City, ale aj vo viacerých mestách a štátoch Ameriky. Vymyslel ich John Daniel Hertz, ktorý sa narodil na Slovensku, konkrétne v obci Sklabiňa v okrese Martin. Bol jedným zo šiestich detí a jeho skutočné meno bolo Šándor.
Keď mal Šándor šesť rokov jeho rodina emigrovala do Ameriky, kde si zmenila meno z Herz na Hertz, obávali sa, aby nemali problémy pre svoje židovské korene. Vtedy sa zo Šándora Herza stal John Daniel Hertz.
Hertz nepatril medzi ukážkových žiakov, ktorí pred knihami presedia celé dni. Práve naopak. Do školy prestal chodiť ako dvanásťročný. Po hádke s otcom utiekol z domu, predal svoje učebnice zo školy, aby mal aspoň nejaké peniaze.
Potĺkal sa po ulici a snažil sa zarobiť, ako vedel. Predával noviny, dokonca písal športové správy. Jazdil s konským povozom. Veľa cvičil a boxoval, až sa dostal na amatérsky šampionát, ktorý aj vyhral. Boxoval pod pseudonymom Dan Donnelly, čo bolo meno slávneho írskeho boxera.
Podnikal s autami bez vodičáku
Do Hertzovho života potom prišla láska. Zaľúbil sa do Fannie Kesnerovej, ktorá pochádzala zo zámožnej rodiny. Daniel dostal od nej ultimátum, kým si nenájde normálnu prácu, nebude si ju môcť zobrať za ženu. Slovenský žid sa v živote nevzdával, ukázal to aj teraz. Hertz neváhal a začal sa obzerať po novej práci.
Známy mu odporučil autá, v ktorých videl veľkú budúcnosť. Hertz napriek tomu, že nemal ani vodičský preukaz, začal autá predávať. Zo začiatku sa mu veľmi nedarilo. Mal veľa áut, ktoré boli už dosť staré na to, aby si ich niekto kúpil, tak vtedy prišiel Hertzovi na um prelomový nápad. Začal autá prenajímať. Premaľoval ich na žlto, aby boli hneď viditeľné a každý ich mohol z diaľky vidieť.
Netrvalo dlho a tento biznis sa rozbehol. Hertzove cabs, ako sa taxíkom za oceánom hovorí, boli konkurenciou pre všetky taxi-firmy, ktoré v meste boli, pretože ceny dal podstatne nižšie, ako mala konkurencia. Vďaka rodákovi od Martina si zrazu taxík mohli dovoliť aj ľudia, ktorí mali menej peňazí.
No nebolo to len o nízkych cenách. Hertz si potrpel aj na kvalitných a dobrých taxikárov, pretože sa riadil heslom, že taxikár nie je len šofér, ale aj spoločník na cesty. Taxikári museli byť úctiví, upravení a oblečené mali uniformy.
Potom už prichádzali úspechy. Podarilo sa mu založiť spoločnosť Yellow Cab a v roku 1923 autopožičovňu Hertz Corporation. Dodnes táto značka funguje a autá z tejto spoločnosti nájdete na letisku v Bratislave aj inde v Európe.
No jeho meno sa v Chicagu nepreslávilo len taxíkmi, ale aj svetelnými križovatkami, ktoré v meste vybudoval. So svojou manželkou založili nadáciu, ktorá pomáha a udeľuje štipendiá nadaným študentom fyziky, biológie a technických smerov. Možno by si niekde na Slovensku zaslúžil aj ulicu, ak nie niečo väčšie.