Nemci zhodnotili opatrenia počas korony. Pre vládu to dopadlo mizerne

Hodnotiaca komisia spochybňuje pandemické opatrenia nemeckých vlád. Ale vyvodenie zodpovednosti, to nečakajte. Aj tak ukázalo Nemecko zaujímavý príklad.

Dlho očakávané vyhodnotenie pandemických opatrení je tu. Správa má 165 strán, pripravila ju 18-členná komisia rešpektovaných vedcov. Oča­kávania boli z jedného dôvodu veľké: pravicovo-liberálna FDP, najmenšia strana v troj­koa­lícii sociálneho demokrata Olafa Scholza, trvala na tom, že v Nemecku sa môžu nové opatrenia zaviesť až vte­dy, keď bude zhodnotená účinnosť tých starých.

Kým sa to nestalo, mali spolková a krajinské vlády v pandemickej po­litike zviazané ruky. Zvlášť premiéri spolkových krajín chcú však svo­je diktátorské koronaprávomoci späť, žiadajú právomoc na vy­hlá­senie povinnosti nosenia rúšok a možnosti zavedenia režimu OTP alebo OP. V danej chvíli nič z toho nemôžu, lebo liberáli v zriedkavom zá­chvate zásadovosti preboxovali pre Nemecko neobvykle zdržanlivú líniu riadenia štátu. Body za ten klasicky liberálny postoj nezískali, tak­mer celý politický establišment ich považuje za otravných ka­zi­sve­tov, ešte aj tomu povinnému oč­kovaniu zabránili – ale doteraz to ustáli.

Už zriadenie komisie začalo s veľkým verejným handrkovaním. Od­stú­pil z nej najmocnejší virológ v Nemecku, kľúčový pandemický poradca vtedajšej kancelárky Angely Merkelovej, Christian Drosten. Dôvodom ne­bol konflikt záujmov (že ako jeden z autorov opatrení mal vyhodnotiť ich účinnosť), ale katastrofálna absencia dát. V treťom roku pan­dé­mie sa totiž ukázalo, že žiadna nemecká inštitúcia systematicky ne­zbierala dáta a že nikto ani nerátal s nutnosťou zhodnotenia. A tak hodnotiaca komisia preto hneď na úvod svojej správy píše, že splnenie man­dátu „bolo značne sťažené tým, že (komisia) bola až spät­ne požiadaná, aby vy­hodnotila opatrenia na základe zákona o och­rane pred infek­ci­ami“.

Pred zverejnením vyhodnotenia sa v ku­loároch šepkalo, že správa zrejme skôr vyhovie FDP a bude ostatnými štá­to­stra­nami vní­ma­ná ako potupa. Boli tu dva silné náznaky: Merkelovej dvorný vi­rológ Drosten v Spiegli ľutoval, že sa vzdal svojho mies­ta v ko­mi­sii. No a spolkový minister zdravotníctva Karl Lauter­bach, ktorý ako ve­dú­ci apokalyptik ne­meckej koronapoliti­ky dodnes ča­ká na Kil­ler­variante s ná­kazlivosťou omikronu a úmrt­nos­ťou del­ty, začal už týždne dozadu spochybňovať závažnosť vyhodnotenia. V pod­caste s tref­ným názvom „Apokalypsa a filtrovaná káva“ po­ve­dal: „Hentí robia svoj posudok. Bude nám to odovzdané a to je všetko.“ Podľa Lau­ter­bacha sa zemeguľa točí aj potom ďalej.

Ostatné vlády v Európe urobili dobre, že sa ani neobťažovali pre­skú­mať účin­nosť pandemickej politiky – správa evaluačnej komisie z Ne­mecka sa totiž nedá nazvať inak ako facka.

Tá správa sa nečíta ľahko. Vedci použili opatrný a kostrbatý slovník, možno to lepšie nevedeli, možno chceli týmto spôsobom svoje škan­da­lózne závery zmierniť. Aj tak nemožno prehliadnuť, že autori v podstate odsudzujú právny základ opatrení ako „právne sporný“ („prevažná väčšina právnikov ho považuje za protiústavný“) a ot­vo­re­ne spo­chybňujú práve najtvrdšie obmedzenia základných práv  – dlhé lock­downy a vylúčenie nezaočkovaných z verejného ži­vo­ta v rám­ci re­žimu OP.

Píšu: „Účinnosť lockdownu je teda najúčinnejšia v počiatočnej fáze containmentu, potom ale rýchlo stráca účinok.“ Keďže Nemecko počas vlády Merkelovej strávilo dohromady desať mesiacov v lock­dow­noch, dá sa zo sprá­vy vydedukovať, že to bol čas zby­toč­ne predĺžený trápením. Vedci sucho dodali: „Zásah, ktorý sa v určitom čase ukáže ako vhod­ný, sa v inom čase môže ukázať ako neopodstatnený.“ Komisia vý­slovne neodsudzuje dis­krimináciu nezaočkovaných v rámci režimu OP, odporúča ale jed­no­značne režim OTP: „Ak je nutnosť zaviesť ob­med­zenia prístupu z dô­vodu vysokého výskytu infekcie a (hro­zia­ce­ho) preťaženia systému zdra­votnej sta­rost­livosti, odporúča sa pri súčasných variantoch a vakcínach ako podmienka prí­stupu najskôr tes­tovanie – bez ohľadu na očkovací status.“

V prípade niektorých opatrení, napríklad zatvárania škôl, eva­luá­to­ri dospeli k záveru, že z dôvodu veľkého počtu prekrývajúcich sa opatrení a kvôli absencii dát je seriózne hodnotenie nemožné. Keď­že pomenujú veľké škody, ktoré boli spôsobené nemeckým deťom, znie to celkovo ako odmietnutie zatvorených škôl. Jediným opatrením, kto­ré našlo jednoznačne podporu komisie, sú rúška. Ani v tomto prí­pade to nie je bez kritiky: spochybňuje sa totiž svätý fetiš nemeckej politiky – respirátor.

Mediálne echo na správu dopadlo, ako sa dalo očakávať. Tých nie­koľ­ko médií, ktoré v poslednej fáze pandémie začali bojovať s več­ným lockdownovaním (v podstate ide o dva denníky vydavateľstva Axel Springer), pociťujú spokojnosť. Dagmar Rosenfeldová, šéf­re­dak­torka týždenníka Die Welt am Sonntag, to skomentovala nasledovne: „Nemecko stojí vo svojej koronapolitike pred hromadou črepov. Veľmi veľa sa dialo bez dátového základu. Niekedy to hraničilo so svojvôľou.“ Bulvárny Bild priniesol komentár s názvom Arrogant und ignorant: „Je zreteľné: ministri zdravotníctva sa vykašlú na správu! Opäť pred­kladajú opatrenia, ktoré podľa zhodnotenia počet prípadov takmer ale­bo vôbec neznížili, ak vôbec. Opäť hrozia povinné rúška, OP ale­bo OTP, zákazy podujatí. Dokonca ani zatvorenie škôl ešte stá­le nie je tabu!“

Lockdownová tlač reagovala tým, že nepohodlnú správu buď upratali na nižšie priečky svojho spravodajstva (Frankfurter Allgemeine), alebo ju spochybnili. Christina Berndtová, zhodou okolností „vedec­ká novinárka roka 2021“, napísala: „Dobré zhodnotenie opatrení by bo­lo také dôležité! Žiaľ, správa to neposkytuje.“

Žiaľ, niektoré médiá sa dokonca uchýlili k nehoráznym lžiam. Pro­gre­sívny berlínsky denník Der Tagesspiegel prišiel k ne­po­cho­pi­teľ­né­mu zá­ve­ru, že „ak to zhrnieme, správa súhlasí najmä s roz­hod­nu­ti­ami pandemickej kancelárky Angely Merkelovej (CDU)“. Hlavné ve­rej­noprávne televízne správy Tagesschau skreslili správu takto: „Čias­točne po­zi­tív­ne hodnotenia dostali obmedzenia prístupu, ako sú opa­trenia OP/OTP.“

Pokiaľ ide o politickú rovinu, správa viedla k novým hádkam v „se­ma­fo­rovej“ trojkoalícii. Starý výrečný harcovník liberálov pod­pred­se­da Wolfgang Kubicki – teda ten, čo nekompromisne trval na hodnotiacej správe – sa cíti byť v práve. Kubicki vyzýva ministra Lau­ter­ba­cha, aby odvolal šéfa štátneho epidemiologického inštitútu Robert-Koch-Institut Lothara Wielera „ako osobu zodpovednú za túto bie­du“.

Kubického problém spočíva v tom, že vo vládnej koalícii veľa po­cho­penia nenájde. Podporu mu poskytol jeden opozičný poslanec z ba­vor­skej CSU, nie príliš významný rodinný lekár Stephan Pil­sin­ger: „Dom­nienka, že minister zdravotníctva Lauterbach chcel hodnotiacu správu oddialiť, ešte viac podnecuje už existujúcu nedôveru oby­va­teľ­stva voči štátnym inštitúciám. To vyvoláva dojem, že spolková vlá­da si tak dlho ob­jednáva odborné správy, kým neprídu s vý­sled­ka­mi, ktoré sa jej páčia.“

Zdravotnícki politici z SPD a zo Zelených, teda z dvoch väčších koa­ličných strán, dali hneď najavo, že chcú presne s tou istou pan­de­mic­kou po­li­ti­kou, ktorú komisia kritizuje, ďalej pokračovať. Zdra­votnícky expert Zelených koronastalinistický poslanec Janosch Dah­men pri­pi­suje správe len obmedzený význam. Pri téme účinnosti opatrení použil teologicky podnetný argument: „Ne­exi­sten­cia dô­ka­zov o účinnosti nie je dôkazom o ne­exi­s­ten­cii účin­no­s­ti.“ Ani mi­nister Lauterbach (SPD) sa nemieni riadiť vec­nou kri­ti­kou. Doslova pove­dal: „Ešte nikdy sa neuskutočnila štúdia, ktorá by po­tvr­di­la, že ľudia, ktorí spadnú z lietadla, dopadnú lepšie s pa­dá­kom ako bez neho. Napriek tomu (padák) predpisujeme, pretože je to jed­no­du­cho veľmi zreteľné.“

Nápadné je, že sa o hodnotení nemeckej koronapolitiky hádajú samé nízke šarže nemeckej politiky. Tí, čo v zdĺhavých videokonferen­ci­ách vyhlásili bezprecedentné obmedzenia základných práv, teda tí, čo to spravili, sú ticho. Novinári po nich ani nechcú, aby svoje ko­na­nie aspoň vysvetľovali.

Ide pritom o úzky okruh ľudí: bývalá kancelárka Merkelová, bývalý minister zdra­vot­níctva Jens Spahn, premiéri 16 spolkových krajín, možno ešte úra­dujúci kancelár Scholz a úradujúci minister zdravotníctva Lau­ter­bach.

S výnimkou aktívneho apokalyptika Lauterbacha sú ticho, málo­kto sa chce ešte o tom baviť, aktérom zlyhanie beztrestne prešlo. Ber­líns­ky správ­ny súd síce práve rozhodol, že úrad kancelára musí ko­nečne zve­rejniť pro­tokoly z videokonferencií, na ktorých kan­ce­lár­ka a pre­mié­ri v roku 2020 viackrát zavreli krajinu, keďže tieto pro­to­koly boli doteraz uta­jo­vané. Ale to je tak všetko.

No kto ešte verí, že niekto z účastníkov prevezme zodpoved­nosť?