Pápež František sa na apoštolskej ceste v Kanade, kam odlieta zajtra, má opäť ospravedlniť domorodcom. Je to citlivá otázka s politickým nábojom. Vatikán zavádza jednotnú investičnú politiku.
Keď sa pápež 1. apríla 2022 ospravedlnil kanadským domorodcom za odsúdeniahodné správanie členov cirkvi, nebol to aprílový žart. Mal na mysli zneužívanie a zanedbávanie počas násilnej asimilácie týchto národov, ktorú zavádzali kanadské vlády v minulom storočí. Deti v školských zariadeniach trpeli na podvýživu, zneužívanie, zanedbávanie a došlo i k úmrtiam. Niektoré školy mali na starosti rôzne cirkvi. Bývalí študenti popisujú internátne školy ako „horor“ a „hanebnú tragédiu“. Aj keď kanadskí biskupi sa za to ospravedlnili v roku 1991 a neskôr i pápež Benedikt XVI., František vzbudil nové „emócie“:
„Je to pre nás prekvapenie. Čakali sme akýsi komentár či oznam, záväzok, že pápež pôjde do Kanady a že sa ospravedlní tam, na zemi domorodcov. Prekvapilo ma, že to spravil dnes. Je to obrovská vec,“ povedala vtedy pre Štandard domorodá kanadská novinárka Brandi Morinová.
V severoamerickej krajine bude od nedele do soboty a táto „kajúcna púť”, ako ju nazval sám František, je už témou nielen v tamojších médiách a u severoamerických vatikanistov. Bude časovo a logisticky náročná a zameraná práve na stretnutia s prvými obyvateľmi krajiny, ktorí predstavujú okolo päť percent z celkového počtu temer 40 miliónov občanov.
Ospravedlnenie už bolo
Chyby misionárov a členov cirkvi voči pôvodnému obyvateľstvu, nepresne prezývanému „Indiáni“, uznal pápež Ján Pavol II. na svojich troch návštevách druhej najväčšej krajiny sveta. Jeho nástupca Benedikt XVI. v roku 2009 na audiencii s domorodou delegáciou vo Vatikáne vyjadril „bolesť a úzkosť spôsobenú žalostným správaním niektorých členov cirkvi“. Spoločnosť podľa neho „nemôže nikdy tolerovať týranie“.
Vtedajší predstaviteľ Zhromaždenia Prvých národov Phil Fontaine po audiencii povedal:
„To, že nebolo použité slovo ospravedlnenie, tento moment nijako neumenšuje. Táto skúsenosť mi dáva veľkú útechu.“
Slová nemeckého pontifika Josepha Ratzingera snáď „uzavrú knihu na tému ospravedlnenia pre tých, ktorí prežili rezidenčné školy“, doplnil Fontaine. Aj keď sám bol študentom jednej z týchto škôl, uznal, že katolícka cirkev „hrala kľúčovú úlohu v dejinách nášho ľudu“. Podobne ďalší z vodcov na pápežskej audiencii Edward John potvrdil, „že o toto sme sa usilovali“.
Avšak všetci neboli spokojní. Nato niektorí pozorovatelia reagovali, že „ignorovať Ratzingerovo ospravedlnenie je hanba“. Zmierenie vyžaduje, aby sa ospravedlnenie prijalo.
Následný politický vývoj v štáte „viedol lídrov k tomu, že upustili od uznania, ktoré mali voči Benediktovi XVI“, komentoval v súvise s Františkovou apoštolskou cestou Kanaďan Raymond De Souza v tlačovom periodiku National Catholic Register a dodal:
„Generácia domorodých vodcov, ktorí sa zaujímajú o skutočné uzdravenie a zmierenie, je už minulosťou a pápežská návšteva bude ich posledným aktom na javisku. Nová generácia vodcov sa nesnaží až tak o zmierenie, ako skôr o nápravu, reparácie či dokonca zrieknutie sa kresťanskej prítomnosti v období pred konfederáciou v Kanade.“
Premiér Justin Trudeau na návšteve vo Vatikáne v roku 2017 žiadal katolíckeho lídra, aby sa prišiel ospravedlniť na kanadskej pôde. Na tému sa Štandard pýtal vo Vatikáne na oficiálnej prezentácii cesty pre vatikanistov. Odpoveď bola, že téma je pre niektorých neuzavretá a aj rany obetí sú otvorené. Pápež František v posledných dvoch rokoch dospel k presvedčeniu, že má domorodcov navštíviť.
Citlivá a komplexná otázka má aj pozitívny príklad
Mainstreamový pohľad vidí úlohu cirkvi v rezidenčných školách veľmi negatívne a podčiarkuje nutnosť ozajstného ospravedlnenia. Tých, ktorí o téme píšu príliš kriticky, občas volajú popierači, a preto sa tamojšia cirkev vyjadruje opatrne.
Štandard preto oslovil niekoľko Kanaďanov. Keďže ide o veľmi citlivú a komplexnú otázku, nik sa nevyjadril „on-the-record“. Zväčša sa tešia, že rímsky biskup príde. Zhodli sa, že vina za diskriminačnú politiku sa obracia na katolícku cirkev, hoci šlo o oficiálnu vládnu politiku a väčšinu školských zariadení manažoval štát. Anglikánska cirkev napríklad spravovala okolo tridsať spomedzi viac než stovky takýchto inštitúcií.
Oslovení rodáci sa preto pýtajú, nakoľko argentínsky pontifik rozumie problematike a či sa jeho slová a gestá nezneužijú. Otázkou tiež je, či sa Jorge Bergoglio plne zotavil zo zdravotného problému s kolenom najmä v súvise s nastávajúcou dlhou, náročnou cestou.
Pripomenuli polemiku o objavených neoznačených hroboch, kde mali objaviť telá študentov. Mnohé školské cintoríny neboli udržiavané, lebo sa nachádzali v odľahlých oblastiach. O ich prítomnosti sa zväčša vraj vedelo, no situáciu komplikujú chabé záznamy o pochovaných a vtedajšia nedostatočná dokumentácia.
Pozitívny príklad zmierenia vidieť v provincii Britská Kolumbia, prezradila nám rodáčka z Kanady. Kňaz s katolíckymi študentmi a miestnymi príslušníkmi pôvodných etník navštevujú hroby ich predkov, kde sa modlia a zanedbané cintoríny čistia a opravujú. Ide o aktivitu, ktorá zbližuje všetkých zúčastnených a otvára cesty k ďalšej spolupráci.
Vatikán zavádza jednotnú investičnú politiku: koniec špekuláciám a vkladom proti učeniu cirkvi
Rímska kúria má od septembra jednotnú investičnú politiku. Zakazujú sa investície v rozpore so základnými princípmi učenia cirkvi: posvätnosť života, ľudská dôstojnosť a spoločné dobro. Odmietajú sa špekulácie. Nad investovaním dohliadne výbor zriadený v súvise s novou apoštolskou konštitúciou.
Je to „revolučná“ zmena a ďalší dôležitý krok v reformnom pontifikáte, objavilo sa v prvých reakciách vatikanistov.
Svätá stolica tiež vyhlásila, že veriaci nie sú viazaní prijímať návrhy kontroverznej Synodálny cesty v Nemecku.
Citát týždňa
Takto vatikánsky Sekretariát pre ekonómiu uviedol aj zákaz investícií v rozpore so základnými princípmi svojho učenia:
„Nová investičná politika má zabezpečiť, aby investície boli zamerané na spravodlivejší a udržateľnejší svet; ochranu skutočnej hodnoty čistých aktív Svätej stolice.“