O čom vypovedá zatknutie arcibiskupa Moussua El-Hageho

Nábožensko-politická rovnováha Libanonu je v ohrození. O destabilizácii krajiny a libanonskej spoločnosti vo svojej pravidelnej nedeľnej rubrike píše riaditeľ Úradu splnomocnenca vlády pre slobodu vierovyznania Michal Považan.

Libanon bol dlhé roky príkladom nábožensky tolerantnej spoločnosti na Blízkom východe. Náboženské zloženie krajiny sa odrážalo aj na ústavnom fungovaní štátu. Táto krehká rovnováha je vystavená čoraz väčším tlakom jednak v dôsledku ekonomických problémov, ako aj politickej a vojenskej nestability celého regiónu. Ak má Blízky východ prežiť ako oblasť, kde spolunažívajú rôzne menšinové náboženské spoločenstvá, udržanie Libanonu ako mnohonáboženskej krajiny s ústavne zakotvenou rovnováhou moci je kľúčové.

Začiatkom tohto týždňa neočakávane zadržali libanonského maronitského arcibiskupa Moussua El-Hageho, čo vyvolalo výrazné nesúhlasné reakcie v celej kresťanskej komunite v krajine a vyvolalo obavy, že nové politické napätie ešte viac destabilizuje náboženskú rovnováhu Libanonu pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami.

El-Hage, ktorý pôsobí ako maronitský arcibiskup Haify a Jeruzalema (Izrael), bol na osem hodín zadržaný bezpečnostnými zložkami v meste Nakoura na juhu Libanonu, keď sa vracal do krajiny po ceste v Izraeli.

Zatkli ho na hraničnom priechode Ras Naqoura, ktorý je vyhradený pre duchovných a diplomatický zbor, a podstúpil dlhé vypočúvanie o jeho vzťahu s libanonskou diaspórou v Izraeli. Libanonci ušli do Izraela po stiahnutí sa izraelskej armády v roku 2000 z pohraničného pásma Libanonu, ktoré predtým kontrolovala.

Podľa libanonských médií bol El-Hagemu odobratý pas a mobilný telefón a bolo mu zakázané cestovať. Bezpečnostné sily tiež zabavili veľké množstvo liekov, potravín a konzerv, ako aj približne 460 000 dolárov, ktoré El-Hage prevážal v mene libanonských občanov v Izraeli, ktorí si želali poslať tovar a peniaze svojim rodinným príslušníkom, ktorí zápasia s pretrvávajúcimi finančnými problémami Libanonu.

El-Hage údajne poskytol bezpečnostným silám dlhý zoznam obsahujúci stovky mien príjemcov, z ktorých každý očakával od príbuzných v Izraeli 100 až 500 dolárov. Hoci bol nakoniec prepustený s pomocou libanonského maronitského patriarchu, kardinála Béchara Raïa, ako aj najvyšších súdnych orgánov krajiny, El-Hage dostal na stredu nové súdne predvolanie.

Libanonský politik Samir Geagea, líder rastúcej kresťanmi podporovanej strany Libanonské sily, k situácii v utorok povedal, že El-Hageovo zadržiavanie je „nepochopiteľné“. „Navštevovanie maronitských kláštorov vo Svätej zemi a starostlivosť o ich záležitosti je jadrom jeho poslania ako patriarchálneho exarchu Jeruzalema, Palestíny a Jordánska,“ dodal Geagea. Predvolanie El-Hageho na výsluch sa chápe ako výstraha pre maronitského patriarchu Béchara Raïa, ktorý je duchovným vodcom jednej z troch konštitutívnych komunít Libanonu – maronitských kresťanov.

Raï už mesiace volá po nadstraníckej hlave štátu, keďže Libanon sa snaží zostaviť vládu po májových parlamentných voľbách. Prezidentské voľby sú naplánované na október tohto roka. Patriarcha tiež zintenzívnil kritiku Hizballáhu, ktorého politickí spojenci v májových voľbách výrazne oslabili, a tak Hizballáhom vedená koalícia má iba tesnú väčšinu v parlamente. Vo voľbách uspeli strany novej opozície proti establišmentu, ktorá povstala uprostred zhoršujúcej sa finančnej krízy v Libanone a roky trvajúcej politickej paralýzy.

Kardinál Raï otvorene kritizoval novú politickú patovú situáciu, keď v homílii z 10. júla povedal: „Taktika strán, ktoré opäť paralyzujú politický a inštitucionálny život krajiny, ohrozuje odolnosť štátu, podnecuje hnev ľudu a vystavuje Libanon zasahovaniu, manipulácii a novej podriadenosti regionálnym a globálnym geopolitickým aktérom.“ Táto situácia sa podľa neho „môže ďalej zhoršiť, ak súčasná patová situácia ovplyvní aj voľby novej hlavy štátu“, ktoré sú naplánované na október. Ak má Libanon prekonať svoje politické a ekonomické problémy, potrebuje prezidenta, ktorý je „politicky angažovaný, skúsený a odvážny štátnik. Zároveň je nadstranícky a riadi sa svojím vlastenectvom a vie, ako sa postaviť nad spojenectvá jednotlivých strán a vie byť efektívnym a rozhodným prostredníkom a vyjednávačom“. Patriarcha Raï tiež vyzval na rýchle vytvorenie novej vlády, ktorá bude uprednostňovať ľudí a riešiť problémy s chudobou a ktorá sa „nenechá ovplyvniť provokáciami Washingtonu, Západu a niektorých arabských krajín“. Vzhľadom na úlohu, ktorú náboženstvo zohráva v libanonskej politike, sa odborníci a pozorovatelia obávajú, že rastúce politické rozdiely a rast opozičných strán by mohli ďalej skomplikovať rámec medzináboženského spolunažívania v krajine.

Pozícia kardinála Raïa je taká dôležitá preto, že podľa dohody z Taif o rozdelení moci z roku 1989 je prezidentom vždy maronitský kresťan, predsedom parlamentu šiítsky moslim a premiérom sunnitský moslim. Aj parlamentné kreslá sú rozdelené podľa náboženského kľúča. Táto dohoda bola uzatvorená ako dôsledok libanonskej občianskej vojny.

Po El-Hageovom zatknutí patriarcha Raï zvolal mimoriadne stretnutie maronitských biskupov v Bkirki, sídle maronitského patriarchátu, aby prediskutovali incident. Podľa libanonského spravodajstva ICI Beyrouth Rada maronitských biskupov vydala vyhlásenie, v ktorom odsúdila zadržanie El-Hageho ako „frašku“. Táto epizóda „nás vracia do predchádzajúcich storočí okupácie, počas ktorej sa všetci útočníci, ktorí nasledovali jeden po druhom, snažili skoncovať s úlohou maronitskej cirkvi, ktorá v týchto regiónoch zasadila ducha slobody a odporu voči útlaku, ako aj koncepciu ochrany ľudských práv, slobody svedomia a bratstva medzi náboženstvami,“ vyhlásili maronitskí biskupi. Zároveň požiadali, aby sa prípad El-Hageho okamžite uzavrel a všetok zhabaný tovar a financie mu boli vrátené s cieľom odovzdať ich právoplatným príjemcom. Rada tiež vyzvala, aby bol sudca zodpovedný za zadržanie El-Hageho suspendovaný a vyšetrovaný. Rada zdôraznila, že maronitský patriarchát sa „nenechá odradiť žiadnym nátlakom“ a vyzvala vedúcich predstaviteľov Libanonu, „aby zachovali dôstojnosť a práva všetkých Libanončanov a ukončili nespravodlivosť, ktorou trpia, či už sa zdržiavajú na libanonskom území, v zahraničí alebo boli násilne vyhostení“.

Situácia v Libanone sa už niekoľko rokov zhoršuje. Náboženská sloboda je v Libanone v ohrození podobne ako v mnohých krajinách Blízkeho východu. Libanon je ešte špecifický tým, že náboženská sloboda a rovnováha je uholným kameňom jeho ústavného poriadku a deľby moci v štáte. Libanon je zároveň krajina, kde žije obrovské množstvo utečencov z iných krajín Blízkeho východu. V prípade zhoršenia situácie v Libanone či dokonca jeho zrútenia hrozí nová silná utečenecká vlna.