Protiofenzíva Ukrajiny je na spadnutie. Západné zbrane menia pomer síl, ale stále je to riskantné

Dodávky západných zbraní dávajú podľa analytikov a západných agentúr Ukrajine šancu na vstup do ďalšej fázy vojny. Ukrajinská armáda začala v ostatných týždňoch získavať späť pozície v Chersonskej oblasti, ktorá je významným poľnohospodárskym regiónom a umožňuje pozemné spojenie s anektovaným Krymským polostrovom. Cherson bolo prvé väčšie mesto, ktoré ruské sily pri invázii ovládli, potom získali kontrolu aj nad Chersonskou oblasťou.

Americký Inštitút pre výskum vojny (ISW) vo svojej najnovšej pravidelnej analýze diania na bojisku uviedol, že ukrajinské sily sa pravdepodobne chystajú spustiť alebo v sobotu už spustili v oblasti protiofenzívu. V každom prípade, informácie z otvorených zdrojov o rýchlosti ukrajinského postupu budú obmedzené, uviedol inštitút.

Ukrajinskí predstavitelia vrátane prezidenta Volodymyra Zelenského hovoria o protiofenzíve na juhu Ukrajiny už dlhšie. Cieľom majú byť životne dôležité pobrežné oblasti. „Juh je dôležitý z dvoch dôvodov. Ekonomický význam v Donbase sa limitne blíži k nule, čo neplatí o čiernomorskom pobreží, ktoré je ekonomicky omnoho dôležitejšie. Druhý dôvod, keby ofenzíva uspela, donútilo by to stiahnuť jednotky z iných oblastí. To je koniec koncov dôvod, prečo sú Ukrajinci na juhu takí aktívni – znervózňujú Rusko, vyvíjajú naň tlak, aby nemohlo poslať na východný front všetko, čo majú,“ povedal pre Echo24 vojenský analytik a spolupracovník redakcie Lukáš Visingr.

Podľa analytikov ISW účinok západných zbraní vyvolal znepokojenie v ruskom informačnom priestore. Stoja za ním najmä presné útoky amerických systémov HIMARS na kľúčové miesta logistiky či velenia ruskej armády. Inštitút sa napríklad zmieňuje o jednom účte na Telegrame, ktorý hovorí o týchto raketových systémoch ako o zlomovom bode v priebehu vojny. Ukrajinské útoky proti ruskej vojenskej infraštruktúre vidí ako potenciálne devastujúce pre budúcu ruskú ofenzívu. Aj podľa západných zdrojov viedli presné zásahy k tomu, že doterajšie masívne salvy ruských rakiet prerušili potrebné presuny techniky a jej krytie.

Z radov Ukrajincov zaznievajú aj odvážne vyhlásenia. Poradca šéfa ukrajinskej správy Chersonskej oblasti Serhij Chlaň sa domnieva, že ukrajinské ozbrojené sily do septembra oslobodia región. „Chersonská oblasť bude definitívne oslobodená do septembra a všetky plány okupantov zlyhajú,“ vyhlásil Chlaň. „Môžeme hovoriť o obrate situácie. V nedávnych operáciách mali ukrajinské ozbrojené sily prevahu. Naša armáda postupuje a z obrannej fázy prechádzame do protiofenzívy.“

Kľúčovú príležitosť na protiúder dáva podľa šéfa britskej rozviedky MI6 Richarda Moora Ukrajine tiež možná operačná pauza ruskej armády, ktorú očakáva v nasledujúcich týždňoch. „Myslím si, že im dôjde dych. Odhadujeme, že Rusi budú mať v niekoľkých najbližších týždňoch stále väčšie problémy pri dopĺňaní ľudských zdrojov,“ povedal v rozhovore pre agentúru Reuters šéf MI6.

„Budú si musieť dať nejakú pauzu, a to dá Ukrajincom príležitosť na protiúder,“ dodal Moore. Ukrajina podľa neho potrebuje ukázať, že vojnu je možné vyhrať – jednak na udržanie vysokej morálky, a tiež na posilnenie odhodlanosti Západu v čase, keď sa Európa obáva nedostatku energií počas najbližšej zimy. V tom je však aj najväčšie riziko. V prípade neúspechu protiofenzívy môže byť dosah na morálku armády či odhodlanie Západu opačný.

Rusko sa na južnom pobreží drží dlhodobo a napriek „strašeniu“, že príde až k Podnestersku, sa zastavilo v Chersonskej oblasti. Získalo tým pozemné spojenie s Krymom a začalo s postupnou rusifikáciou regiónu, napríklad prechodom na rubeľ, vydávaním ruských pasov či pripravovaním referenda. Ruské snahy však okrem nepoľavujúceho tlaku ukrajinských jednotiek narúša aj partizánsky odboj, ktorý sa Rusom v Chersone nepodarilo zastaviť.

Kým Ukrajina sa zatiaľ chystá alebo sa už pustila do dobýjania územia späť, z Ruska sa zas ozývajú hlasy, ktoré vyzývajú na anexiu Podnesterska. Vedenie separatistickej Podnesterskej republiky sa usiluje o nezávislosť, hovorí sa o pripojení k Rusku aj „krymskom scenári“, uviedol portál Euronews. Poslanec Dumy Dmitrij Belik povedal, že žiadosť zváži a považuje pripojenie Podnesterska k Rusku za „smer blízkej budúcnosti“ s tým, že tamojší obyvatelia sú „duchom blízki“ Rusom. Neuznaná republika v Moldavsku sa o pripojenie k Rusku snaží už od referenda v roku 2006. Tamojší minister zahraničných vecí to označil za „hlavnú prioritu“.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.