Členské štáty EÚ sa dohodli na obmedzeniach spotreby plynu. Sulík: Podarilo sa nám presadiť výnimky

Návrh na zníženie spotreby plynu v EÚ o 15 percent od augusta do marca budúceho roka z dielne Európskej komisie (EK) prešiel. Členské štáty ho schválili výraznou väčšinou, proti bolo jedine Maďarsko. Ministri energetiky schválili dohodu výraznou väčšinou. Ako uviedol na Twitteri luxemburský minister zahraničných vecí Claude Turmes, jediným štátom, ktorý hlasoval proti pravidlám, bolo Maďarsko.     

Úsporné opatrenia budú dobrovoľné a s mnohými výnimkami. Budú o ne môcť požiadať štáty, ktoré majú nedostatočné alebo nemajú vôbec napojenie na plynárenskú infraštruktúru EÚ. V tejto súvislosti sa hovorilo o Španielsku, Portugalsku, Pobaltí či ostrovných štátoch. Rovnako budú mať výnimku štáty s dostatočnými zásobami plynu na zimu alebo s kritickými priemyselnými odvetviami, ktoré sú od plynu závislé.

„EU je jednotná a solidárna. Dnešná dohoda jasne ukazuje, že sa členské štáty rázne postavia akejkoľvek snahe Ruska rozdeliť EÚ použitím dodávok energie ako zbrane,“ uviedol český minister priemyslu Jozef Síkela, ktorý zasadnutiu Rady EÚ predsedal.

„S dnešnou dohodou sme spokojní, podporili sme ju, pretože sa nám podarilo presadiť niekoľko výnimiek. Zohľadní sa priemysel, ktorý používa plyn ako kritickú surovinu na výrobu, a to, koľko máme plynu v zásobníkoch navyše oproti požiadavkám EÚ. Slovenská republika si dala záležať, máme druhé najväčšie zásoby plynu v Európe,“ vyhlásil po rokovaní minister hospodárstva Richard Sulík.

Nemci o solidarite

Nové pravidlá sú „bezprecedentným krokom k európskej solidarite“, citovala agentúra Bloomberg štátneho tajomníka nemeckého ministerstva hospodárstva Svena Giegolda. „Aj členské štáty, ktoré ruský plyn nedovážajú, plán podporili a prisľúbili zníženie spotreby. To sa nikdy predtým nestalo,“ dodal.  

Za celým návrhom na zníženie spotreby podľa kuloárov bol tlak Nemecka, ktoré sa obáva úplného vypnutia dodávok ruského plynu. Až 16 percent nemeckých priemyselných podnikov obmedzilo alebo zastavilo výrobu. Ceny plynu ďalej rastú, len tento týždeň podľa Financial Times poskočili o 20 percent.

EK nerozhodne sama

Zmiernil sa aj pôvodný návrh, podľa ktorého mohla eurokomisia na podnet troch členských štátov nariadiť povinné obmedzenie spotreby plynu. Proti sa totiž ozvali viaceré štáty, ktoré ruský plyn vôbec neodoberajú.

Po novom môže EK len navrhnúť povinné obmedzenia na podnet aspoň piatich štátov. Navyše, opatrenia schvaľuje nadpolovičná väčšina členských štátov.

Obavy z prerušenia dodávok

Zatiaľ sa obavy naplnili len čiastočne – Gazprom po pravidelnej odstávke obnovil dodávku suroviny cez Nord Stream 1, ale plynovod stále prepravuje len 40 percent dohodnutého objemu. Rusko to odôvodňuje technickými problémami a nedodanou opravovanou turbínou z Kanady. Nemecký úrad pre reguláciu sieťových odvetví Bundesnetzagentur (BNetzA) tvrdí, že neexistuje žiadna technická príčina na opätovné zníženie dodávok plynu cez Nord Stream 1.

Rusko zatiaľ deklaruje, že nechce dodávky odstaviť úplne. Gazprom však v pondelok popoludní, deň pred zlomovým hlasovaním Rady EÚ, oznámil ďalšie pritiahnutie kohútika. Od stredy (27. 7.) zníži dodávky plynu cez Nord Stream 1 na približne 20 percent jeho kapacity. „Zobrali sme toto oznámenie na vedomie,“ uviedla neskoro popoludní hovorkyňa BNetzA.

Plynovod Nord Stream 1 teda funguje len na pätinu maximálnej kapacity v kľúčovom období napĺňania zásobníkov pred zimnou vykurovacou sezónou. Podľa agentúry ČTK ruský tlak prispel k tomu, že napriek rozporom členské štáty dospeli k rýchlej dohode na obmedzení spotreby plynu.

PolitikaEÚ tlačí štáty do zníženia spotreby plynu, tie sa búria. Maďarsko zháňa surovinu priamo v Rusku