Matovič si kreslí plán, ako prefackať Sulíka

Po prvom kole koaličnej krízy sa vyjasnila jedna podstatná vec: Matovič s Hegerom sú pripravení vládnuť aj bez SaS. Spoliehajú sa na dohody s trojicou konzervatívnych poslancov okolo Tomáša Tarabu. Témy predčasných volieb sa tým ale nezbavia.

Taraba sa rokovaniam s Kollárom či Matovičom nebráni. Do konca leta si zrejme dohodnú niečo, čo by sa dalo nazvať pakt o neútočení. Alebo tichá dohoda o tolerancii menšinovej vlády. Matovičovi by to umožnilo pokoriť Sulíka, zamávať mu na rozlúčku a vládnuť nejaký čas ďalej. No bez pevnej väčšiny a s nožom na krku.

Očakávať od rokovaní s Tarabom viac by bolo asi prudko nereálne. A nielen preto, že časť ministrov a poslancov sa desí zaklínadla s logom „závislosť od fašistov“.

Problém má – na čo sa často zabúda – aj opačný koniec. Aj Tarabu desí predstava, že by mal verne podporovať vládu s Remišovou či Naďom. A ich politiku vyzbrojovania Ukrajiny a obchodných sankcií. To isté platí o ďalších poslancoch okolo Tarabu, ktorí prišli do parlamentu na kandidátke kotlebovcov. Profilujú sa ako radikálne opoziční a konzervatívni poslanci, pre ktorých je neprijateľné podporovať súčasný silne „atlantický“ kurz vlády.

Keď médiá zavádzajú

O celé nedorozumenie sa postarali progresívne médiá, keď pri májovom hlasovaní o podpore rodín hystericky a nepravdivo písali o „novej koalícii Matoviča s fašistami“. Teraz médiá ten istý obraz preklápajú do ďalšej kapitoly. Píšu o závislosti vlády od fašistov, ak Heger nesplní podmienky Sulíka.

A opäť hrubo zavádzajú.

V máji Matovič rokoval s kotlebovcami, aby presadil podporu rodín, ktorú považoval za svoju kľúčovú agendu. A cez ktorú potreboval zvýšiť verejnú podporu Obyčajných. O nič iné vtedy nešlo, len o podporu pre jeden návrh Obyčajných (tak ako to bolo v minulosti aj pri interrupciách a podobných témach). „Nová koalícia s fašistami“ bol výmysel médií, nie reálna ambícia v OĽaNO.

Pokiaľ ide o pokusy zabezpečiť Hegerovej vláde prežitie aj bez SaS, platí to isté. V OĽaNO nechcú nijaké zmluvy s extrémistami. S Kotlebovou stranou ani s Republikou sa o podpore vlády nerokuje.

Matovič (Kollár) sa pokúšajú o dohodu s Tarabom a Kuffovcami. Teda s poslancami, ktorí sa jasne dištancovali aj od kotlebovcov, aj od neonacistickej ideológie.

Snahy nálepkovať Tarabu ako fašistu sú hlúpe. Rovnako ako boli hlúpe snahy progresívcov urobiť fašistu zo Sulíka (stalo sa mu to v roku 2017 za to, že islam považoval za nezlučiteľný so západnou liberálnou demokraciou).

Nie, naozaj to nie je tak, že by mal Heger nahradiť „fašistu Sulíka“ za „fašistu Tarabu“. Nebláznime.

Strach z prezidentky

Navyše je veľmi nepravdepodobné, že by Taraba prijal ponuky na miesto vo vláde – a že by sa stal súčasťou vládnej koalície a parlamentnej väčšiny. Oveľa pravdepodobnejší je minimalistický scenár: dohoda, že opoziční poslanci okolo Tarabu budú dočasne tolerovať Hegerovu vládu. Čiže nebudú hlasovať za jej odvolanie v parlamente.

Dôvody na takéto dohody má Taraba tri.

Prvý: vyhovuje mu, ak sa Hegerova vláda zbaví závislosti od SaS, respektíve od Sulíka s Kolíkovou a Korčokom.

Druhý: Taraba nechce ani plán B – pád vlády v réžii SaS a prezidentky Čaputovej. Obáva sa, že ak by v krátkom čase stroskotala aj druhá vláda Obyčajných, prezidentka by uvažovala o vymenovaní dočasnej úradníckej vlády (v progresívnom strihu). Tento plán možno nie je reálny. No obava z neho reálna je.

Tretí dôvod: malou dohodou s Matovičom a Kollárom by Tarabova skupina získala páky na politiku koaličných strán. Mohla by naliehať na dohodu o predčasných voľbách. A sedieť za stolom, keď sa budú robiť vážne rozhodnutia o budúcnosti vlády.

Východisko

Tento scenár má ale jednu zásadnú slabinu. Neviedol by k novej parlamentnej väčšine (tá je viac fantómová ako reálna) a budúcnosti pre Hegerovu vládu. Viedol by len k prežitiu vlády aj bez Sulíka s Kolíkovou. Pravdepodobne dočasnému a pod sústavnou krížovou paľbou SaS, prezidentky, vyplašeného Šeligu a médií…

No pre Matoviča má aj to slušnú cenu. Vyhol by sa druhému potupnému odchodu z vládnej funkcie pod nátlakom SaS – alebo predčasným voľbám na povel Sulíka. A získal by čas na to, aby ukázal vlastnú iniciatívu.

Ak by sa torzo koalície v septembri vydalo touto cestou, treba mu len pripomenúť to, čo zrejme aj tak tuší. Že je to núdzové riešenie, ktoré by tak či tak malo vyústiť do predčasných volieb. Vládnuť predsa majú tí, ktorí vedia získať a udržať väčšinu. Tí druhí si to tiež občas môžu skúšať. No nie pridlho.

Dúfajme, že Matovič so Sulíkom sa už v tejto fáze tlčú len o to, kto bude mať ruku na vypínači.