Pred 60 rokmi skonal Jozef Roháček, autor prvého slovenského protestantského prekladu Biblie z pôvodných jazykov

Jozef Roháček sa narodil na staroturianskej kopanici Jazviny roku 1877 do veľmi chudobných pomerov. Sedemčlenná rodina živorila, a tak si ho do opatery zobral jeho strýko Halušica. Ako mladého chlapca ho pravidelne brával so sebou do Viedne a okolia, kde sa venovali podomovému obchodníctvu. Pri častom pobyte v Rakúsku sa rýchlo naučil po nemecky. Jazyk sa na neho doslova lepil – a takto to bolo pri každom ďalšom jazyku, ktorý sa naučil.

V marci 1894 sa stretol so sestrami Máriou a Kristínou Royovými. Sestry sú významnými postavami slovenského protestantizmu. V Starej Turej rozbehli abstinentský spolok Modrý kríž. Posolstvo evanjelia sa snažili doniesť medzi najchudobnejších, pričom v hľadáčiku mali biedne, alkoholom ničené rodiny – na kopaniciach dnešného západného Slovenska to bol bežný jav. Obe sestry mali na Roháčka výrazný vplyv. V sedemnástich rokoch Roháček uveril v Boha.

Strýko Halušica nemal pochopenia pre jeho novú vieru v Ježiša Krista. Ich cesty sa rozišli, keď nemal ani osemnásť rokov. Mladý Roháček sa vo Viedni zamestnal ako pomocník v obchode, no popri tom sa snaživo vzdelával. Sestry Royové v ňom badali mimoriadny talent. Začali sa zaoberať tým, ako pre Jozefa získať peniaze na štúdiá.

V jeseni toho istého roka mu venovali Kralickú Bibliu, ktorá bola písaná biblickou češtinou (takzvanou bibličtinou). Táto Biblia slúžila slovenským protestantom od 17. storočia. Zatiaľ čo slovenskí katolíci disponovali vlastným prekladom, ktorý pochádzal z latinského prekladu Biblie pod názvom Vulgáta, evanjelickí farári sa na Slovensku vytrvalo držali spomínanej českej Kralickej Biblie.

Od smrti Ľudovíta Štúra už pritom uplynulo vyše 50 rokov a ako si všimol Roháček, česká, švabachom písaná a ťažkopádne čitateľná Biblia sa medzi bežnými ľuďmi už prestávala tešiť svojej niekdajšej obľube.

Definitívne si zaumienil, že Bibliu musí preložiť do slovenského jazyka a na štúdiá sa vybral do nemeckého misijného seminára v bavorskom Neukirchene. Tam sa Roháček naučil biblické jazyky – hebrejčinu, starú gréčtinu a aramejčinu. Popritom rozšíril svoj jazykový repertoár o francúzštinu a angličtinu.

Po návrate z Nemecka

Po zavŕšení štúdií v seminári sa Roháček vrátil z Neukirchenu na Slovensko. Začal pôsobiť ako misijný pracovník v rodnej Starej Turej. O rok neskôr sa dostal aj do Tisovca. V septembri 1906 sa oženil so svojou láskou Ruženou Vranou, ktorú spoznal už dávno predtým. Tá mu bola pri mravenčej práci prekladu Biblie dôležitou oporou. Sama študovala v USA a ovládala viac ako päť jazykov. Uvedomovala si ale poslanie svojho manžela a ťarcha starosti o rodinu na ňu veľakrát doľahla. Jej obetavý prístup umožnil Roháčkovi naplno sa oddať práci na slovenskom Slove Božom.

Neskôr sa Roháček vybral i na Dolnú zem do srbského Kysača pri Novom Sade a potom do maďarskej Níreďházy, vďaka čomu plynule ovládal aj maďarčinu. V oboch oblastiach žili prevažne evanjelické rodiny presídlencov z Horného Uhorska. V rokoch 1909 až 1912 sa mu narodili tri deti – Vladimír Ivan, Viera a Miloš.

V roku 1910 sa mu s pomocou Britskej biblickej a zahraničnej spoločnosti podarilo v Budapešti vydať prvý preklad Evanjelia podľa Marka v náklade tritisíc kusov. Šlo o prvú lastovičku jeho práce s neistou budúcnosťou. No do mesiaca sa Markovo evanjelium úplne vypredalo. To Roháčka ešte väčšmi povzbudilo a dodalo mu chuť do práce. V auguste 1912 vyšiel preklad všetkých štyroch evanjelií vo zväzku pod názvom Život nášho Pána a Spasiteľa Ježiša Krista.

Práca pokračuje

Pilne pokračoval v práci na preklade novozákonných epištol. Po vypuknutí prvej svetovej vojny pôsobil ako vojenský duchovný vo vojenských nemocniciach. Po skončení vojny sa vrátil do maďarskej Níreďházy, kde kázal v maďarčine, ale pre Slovákov aj v slovenčine. Šlo pritom o obdobie tvrdej maďarizácie, keď Apponyiho zákony zakazovali kázať v slovenskom jazyku. Pre obvinenie z panslavizmu ho odsúdili na tri roky za mreže. Z väzenia sa podmienečne dostal von po ubehnutí necelej polovice trestu. Potom za zložitých okolností opustil Maďarsko a prekročil československé hranice.

V Bratislave sa zapísal na štúdium učiteľstva dejepisu a zemepisu na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského. V marci 1924 vyšiel v Prahe preklad Nového Zákona do slovenčiny. V júni 1925 absolvoval farárske skúšky v Bratislave. V septembri ho evanjelická cirkev ordinovala za kaplána v Modre. Tu sa naplno pustil do prekladu Starého Zákona, v roku 1926 mu vyšiel preklad knihy Žalmov a o necelých desať rokov zavŕšil preklad celého Starého Zákona.

Úplný preklad Biblie napokon uzrel svetlo sveta v roku 1936. Vyšiel v náklade 20-tisíc kusov. Vypredal sa až tak rýchlo, že na ďalší rok bola naplánovaná dotlač.

Zásady, cieľ a spôsob práce na veľkolepom diele

Roháčkov preklad Svätá Biblia sa rozšíril po celom Slovensku. Dostal sa aj do zahraničia k zahraničným Slovákom. Metóda prekladu bola podriadená jedinému účelu – čo najvernejšie a najdoslovnejšie preložiť Sväté Písmo. Prekladal až s otrockou presnosťou, na úkor uhladenej štylistiky. Pokiaľ nenašiel v slovenčine ekvivalent, ktorý by sa dal vhodne použiť, vytvoril si vlastné slovo. Túžil, aby čitateľ nadobudol dojem, že číta takmer originál. Jeho preklad sa medzi bežnými ľuďmi ujal okamžite.

Ako evanjelický farár, ale i horlivý kazateľ sa veľmi snažil, aby sa jeho preklad ujal i v evanjelickej cirkvi. To sa však napokon nepodarilo a evanjelici prišli so svojím vlastným prekladom, ktorý používajú dodnes, k rodákovi zo Starej Turej majú dodnes vrelý vzťah. Preklad profesora Roháčka si však našiel cestu najmä do evanjelikálnych cirkevných zborov.

„Pre­klad Biblie je ovocím vyše tridsaťročnej práce a mnohých modlitieb. Pri prekladaní mi išlo o to, aby pôvodný zmysel Svätého Písma bol podaný čo najvernejšie. Môj­mu prekladu sa vytýka, že sa drží príliš originálu. Ale ja v tom vidím skôr chválu a dosiahnutie cieľa,“ vyslovil sa o svojom celoživotnom diele profesor Roháček. Celoživotnom preto, lebo ešte i po vydaní kompletnej Biblie preklad neúnavne revidoval, upravoval a zdokonaľoval. Opravoval ho a vracal sa k nemu nepretržite až do svojej smrti 29. júla 1962.

Pochovali ho v Slávičom údolí v Bratislave. Na skromnom hrobe je na náhrobnom kameni napísaný verš z Evanjelia podľa Jána, kapitoly 3, verša 36: „Kto verí v Syna Božieho, má večný život.“ Pod týmto textom je uvedené: „…dostal milosrdenstvo od Pána preložiť Slovo Božie z pôvodných jazykov do slovenskej reči.” V hrobe je s ním pochovaná aj jeho dcéra Viera, ktorá bola detskou lekárkou v Bratislave a otca neskôr opatrovala. Pomáhala mu s prekladom a úpravami až do jeho smrti. Zomrela za tuhej zimy v roku 1987.

Roháčkov preklad Biblie aj pre dobu, v ktorej vznikol, dnes mnohí považujú pre zastaranú slovenčinu za čitateľsky ťažkopádnejší, ale zároveň za jasne zrozumiteľný a verný originálu z hľadiska významu. A aj keď sa až na zopár výnimiek vo veľkých historických protestantských cirkvách neujal, obľube sa stále teší medzi menšími protestantskými cirkvami alebo evanjelikálnymi denomináciami. Siahajú po ňom nielen staršie generácie, ale priťahuje nezvyčajne veľa mladých ľudí, ktorí su jeho pravidelnými a aktívnymi čitateľmi.

Roháčkov preklad Svätej Biblie zostáva pripomienkou odhodlania, sebazapierania a odriekania si človeka, ktorý v nej strávil celý svoj život. Medzi slovenskými Bibliami má čestné miesto aj vďaka jeho disciplíne, ktorej tí, ktorí Roháčka poznali, dali prívlastok železná. Jozef Roháček bol skrátka horlivec, pričom jeho práca je krvopotným výsledkom snahy priniesť Bibliu aj tomu najbiednejšiemu Slovákovi.

Text vznikol aj vďaka láskavej pomoci poskytnutia materiálov od Slovenskej biblickej spoločnosti a Múzea sestier Royových.