Letný seriál: Lúčanská Malá Fatra ponúka ferraty, malebný hrebeň aj históriu. Ponúkame tri tipy na výlet

V pohorí vznikla vôbec prvá regulárna slovenská via ferrata, teda zaistená cesta s kovovými lanami, rebríkmi a stupačkami, kde je potrebný lezecký výstroj. Ferraty sú akýmsi medzistupňom medzi turistikou a horolezectvom a mnohí Slováci ich spoznali v Rakúsku a Taliansku, kde sú veľmi rozšírené a obľúbené.

Túru začneme pri smerovníku "Martin, Stráne". Dá sa tam pohodlne dostať autom a vedľa parkoviska nájdete reštauráciu, ktorá padne vhod najmä pri návrate. Vydáme sa po červenej značke. Cestou narazíte na chatu, kde je možné požičať si ferratový set a prilbu, ak nemáte vlastné vybavenie, alebo ste si ho nezabezpečili vopred.

Červená značka vedie krásnym údolím, ktoré osviežuje horský potok. V tôni najprv míňate sýtozelený porast, potom lúky s lesnými jahodami, nakoniec sa začne chodník prudko dvíhať, objavia sa prvé skaly.

Zhruba po hodine sa dostanete k „Ferrate Horskej záchrannej služby“. Odporúčam obliecť si výstroj už pri tabuli, kde je dostatok miesta. Hoci výbavu možno na prvých úsekoch nebudete potrebovať, v zúžených miestach a strminách by sa vám obliekala horšie a mohli by ste blokovať ostatných turistov. Samozrejmosťou by mala byť dobrá obuv. Ferrata vedie ponad potok a strmo hore po vlhkých skalných stenách.

Na výber je ľahší variant (obtiažnosť B) a ťažší (C). Pri prvej návšteve odporúčam ľahšiu verziu, hoci výstup nie je veľmi náročný. Ak ste už v minulosti skúsili rebríky v Slovenskom raji či reťaze v Roháčoch, nebojte sa ani ťažšieho variantu. Na lezeckú časť túry si vyhraďte zhruba dve hodiny. Ferrata vedie krásnym terénom a patrí medzi najkrajšie na Slovensku.

Po prekonaní posledných kramlí (od parkoviska dovedna takmer 800 výškových metrov) sa dostanete až na rázcestie Ráztoka. Odtiaľ vedie modrá značka na Martinské hole, kde očiam ulahodia krásne výhľady, žalúdku viaceré chaty s občerstvením. V letnej sezóne si môžete cestu dole po žltej značke uľahčiť terénnymi kolobežkami, ktoré sa dajú na mieste požičať. Na nich celý okruh zvládnete za štyri hodiny, pri schádzaní peši pripočítajte hodinu navyše.

Utajená ferrata pre lezcov

Druhý tip v oblasti nás privedie od obce Višňové. Takmer celé Slovensko ho pozná vďaka tunelu, ktorý po dokončení ponúkne obchádzku neslávne známej cesty pod Strečnom. Pre nás bude štartovacím bodom na dve túry – jednu lezeckú a jednú turistickú.

Pre ozajstných nadšencov ferrát je určená ferrata pod vrcholom Hoblík, ale pozor, ide naozaj o horolezecký terén. Zaistená cesta sa začína niekoľko metrov nad zemou v skalnej stene. Skúsenejší úvodnú časť hravo zvládnu bez lana, ale určite si ho so sebou zoberte. Ferratu bez lezeckých skúseností alebo odborného dozoru neodporúčam, prinajmenšom preto, že cesta dole je najjednoduchšia tak, že zlaníte.

Z toho dôvodu k prístupovej ceste poviem len toľko, že vedie strmým neznačených chodníkom, ktorý odbáča z modrej značky. Viac zistíte na lezeckých portáloch alebo od miestnych.

Cez Minčol k horskému vojnovému pamätníku

Pre turistov odporúčam okruh Višňové – Minčol – Sedlo Javorina – vojnový pamätník – Stráňavy – Višňové. Okruh má zhruba 18 kilometrov a zvládnete ho za sedem hodín. V prvej polovici túry vás čaká stúpanie na vrch Minčol. Dlhší výstup stojí za to, Minčol má tvar kužela a lysina z neho robí takmer dokonalú rozhľadňu. Uvidíte Malú a Veľkú Fatru ako na dlani, v hĺbke pod vami Považie, v pozadí sa zas ukážu Tatry.

Lesnatým hrebeňom po červenej za hodinku zostúpite do Sedla Javorina. Odtiaľ je to len kúsok k Pamätníku víťazstva I. československého armádneho zboru, ktorý bol slávnostne odhalený v roku 1961. Je venovaný československým vojakom, ktorí zahynuli v tuhých bojoch s Nemcami v apríli 1945 o strategický vrch Polom.

Zaujímavosťou je, že pamätník pôvodne stál na vrchu Polom. Musel však ustúpiť ťažbe vápenca a premiestnili ho na vedľajší vrchol Javorina.

Z pamätníka sa musíte vrátiť späť do sedla k smerovníku, odtiaľ zelenou značkou dole a po lúke doľava do Višňového. Mali by ste to zvládnuť za zhruba jeden a pol hodiny.