Na návšteve Kanady zazneli silné slová ľútosti i odsúdenia. Pápež opätovne odsúdil vojnu, viac ráz sa ospravedlnil za chyby cirkvi a prirovnal kolonizátorskú mentalitu k takzvanej kultúre rušenia (cancel culture).
„Prichádzam do vašej vlasti, aby som vám osobne povedal, že cítim žiaľ, aby som poprosil Boha o odpustenie, uzdravenie a zmierenie, aby som vám ukázal moju blízkosť, aby som sa modlil s vami a za vás.“
V tomto duchu sa niesla 37. zahraničná apoštolská cesta súčasného pontifikátu s mottom „Kráčajme spolu“. Argentínsky pápež mal na mysli zneužívanie a zanedbávanie počas násilnej asimilácie pôvodných národov, ktorú uskutočňovali kanadské vlády v minulom storočí. Deti v školských zariadeniach trpeli podvýživou, sexuálnym zneužívaním, zanedbávaním a došlo i k úmrtiam. Niektoré školy mali na starosti rôzne cirkvi. Aj keď sa kanadskí biskupi v roku 1991 ospravedlnili a neskôr i pápež Benedikt XVI., o ospravedlnenie žiadali aj Františka, čo spravil v apríli 2022 a teraz priamo na kanadskej pôde.
Pápež František domorodcom povedal, že sú vzácni pre neho i pre cirkev. Na stretnutí s najväčšími skupinami pôvodných obyvateľov – Inuiti, Métisi a takzvaní First Nations (prvé národy) – ľutoval „katastrofálnu chybu“ cirkvi:
„Hoci kresťanská dobročinnosť nechýbala a boli mnohé vynikajúce prípady oddanosti a starostlivosti o deti, celkové dôsledky opatrení spätých s rezidenčnými školami boli katastrofálne. Naša kresťanská viera nám hovorí, že to bola katastrofálna chyba nezlučiteľná s evanjeliom Ježiša Krista.“
Minulý rok v júni kolovala správa o údajnom objavení masového hrobu pri škole s 215 telami v lokalite Kamloops na západe Kanady. Avšak dosiaľ žiadne telo neobjavili. Mnohí pochybujú, že pozostatky sa tam skutočne nachádzajú. Jacques Rouillard z Montrealskej univerzity hovorí o špekulácii a možnosti, keďže sa doteraz použil pozemný radar a ten nie je dostatočnou metódou. Ide o pravdepodobné a nie potvrdené nálezy, podčiarkla Sarah Beaulieuová. Antropologička v roku 2021 použila radar v Kamloopse a jej predbežné závery vtedy prevzali svetové médiá ako fakt.
Hoci pochybnosti pretrvávajú, Františka neodradili od „kajúcnej púte“ (ako ju sám nazval) do druhej rozlohou najväčšej krajiny sveta:
„Mnohí z vás a vašich zástupcov konštatovali, že žiadosťou o odpustenie sa vec neuzavrie. Plne súhlasím: je to len prvý krok, východiskový bod. Aj ja som si vedomý toho, že pri pohľade na minulosť nikdy nepostačí úsilie žiadať o odpustenie a napraviť spôsobené škody a že pri pohľade do budúcnosti nikdy nemožno poľaviť v snahe vytvoriť kultúru, (ktorá je) schopná predísť takýmto situáciám. Dôležitá súčasť tohto procesu bude seriózne pátranie po pravde o skutočnostiach v minulosti a pomoc tým, ktorí prežili rezidenčné školy, aby sa zakúsili uzdravenie z utrpených tráum.“
Preteky v zbrojení neprinesú pokoj a bezpečnosť
Pontifik Jorge Mario Bergoglio v príhovore verejným predstaviteľom a delegácii domorodej populácie opäť varoval pred zbrojením a vyzval na protivojnovú politiku:
„Nepotrebujeme deliť svet na priateľov a nepriateľov, vytvárať odstupy a opäť sa vyzbrojovať až po zuby: preteky v zbrojení a stratégie odstrašovania neprinesú pokoj a bezpečnosť. Netreba si klásť otázku, ako viesť vojny, ale ako ich zastaviť. A zabrániť, aby sa národy opäť stali rukojemníkmi v zovretí desivých a rozširujúcich sa studených vojen. Potrebujeme kreatívne a ďalekosiahle politiky, (s ktorými budeme) vedieť vyjsť zo straníckych schém, aby dali odpovede na globálne výzvy.“
Negatívny pohľad na sekularizáciu nie je kresťanský
Najvyšší veľkňaz katolíckej cirkvi v homílii pre biskupov, kňazov a rehoľníkov v Katedrále Notre Dame v Quebecu vystríhal pred negatívnym pohľadom na sekularizáciu. Citoval pritom z knihy A Secular Age (v češtine vyšla ako Sekulární věk) od popredného znalca tohto fenoménu z Kanady Charlesa Taylora. Pred tromi rokmi mu František odovzdal Ratzingerovu cenu za celoživotné dielo:
„Problémom sekularizácie pre nás kresťanov nemá byť menší spoločenský význam cirkvi či strata materiálneho bohatstva a privilégií. Skôr nás žiada, aby sme sa zamysleli nad zmenami spoločnosti, ktoré ovplyvnili spôsob, akým ľudia chápu a organizujú život. Ak sa pozastavíme nad týmto aspektom, všimneme si, že viera nie je v kríze, ale určité formy a spôsoby, akými ju ohlasujeme. A preto je sekularizácia výzvou pre našu pastoračnú predstavivosť.“
Negatívny pohľad na sekularizáciu sa podľa pápeža často rodí z viery, ktorá sa cíti byť napadnutá a považuje sa za „brnenie“ voči svetu:
„S trpkosťou obviňuje realitu hovoriac: Svet je zlý, vládne v ňom hriech. Tým riskuje, že si osvojí ducha križiackej výpravy. Dávajme si na to pozor, lebo to nie je kresťanské.“
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa.
Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.