Krátkou vetou na konci vicepremiér pobavil. Vplyv podkôrnikovej kalamity a ľahostajný prístup správy národného parku k nej je pre tento požiar, samozrejme, zásadný.

Nikto, kto České Švajčiarsko a famózny pás od Medznej Lúky po Hřensko v posledných rokoch prešiel, asi nepochybuje, že Malinový lom, v ktorej začalo horieť, je experimentálny kus prírody. Správa parku ho prenechala podkôrnikom, takže extrémne výkyvy, extrémne nevýkyvy – to údolie so svojimi zoschnutými, neupravenými stromami a suchými konármi už nejaký čas predstavovalo hranicu čakajúcu na podpálenie. Či iskru v tomto úplne neschodnom teréne vykresal nejaký imbecilný turista, alebo k ohňu došlo samovznietením, to možno nikdy s istotou nebudeme vedieť, ale ono je to v istom zmysle jedno.

Ideológia bezzásahovosti je po Šumave aj v Českom Švajčiarsku najneskôr od roku 2018 oficiálnou politikou. Vtedy bola počas takzvanej zonácie zhruba tretina parku vyčlenená pre bezzásahový režim, aby sa v ďalších štyroch rokoch ničnerobením proti nájazdu podkôrnika uschnutá spúšť šírila aj do formálne zásahovej zóny. V rôznych obciach okolo národného parku silnel pocit, že ho vedú napoly utajení pyromani.

Existuje korešpondencia medzi mestom Krásná Lípa a správou parku (tá sídli v rovnakom meste). V liste z februára 2020 riaditeľovi národného parku Pavlovi Bendovi starosta Krásnej Lípy Jan Kolář napríklad píše, že v posledných rokoch síce v národnom parku vznikali desiatky rôznych požiarov, po rozhodnutí, že stromy zasiahnuté podkôrnikom sa nebudú odstraňovať, však od roku 2019 nastáva celkom nová situácia: „Nikdy v minulosti v tomto území nebolo nahromadenej toľko suchej drevnej hmoty, ako je tomu dnes.“ Kde sú mobilné vodné nádrže? Budete kupovať terénne štvorkolky, aby sa hasiči mohli dostať k ohniskám požiaru v neprístupnej prírode?

Benda a jeho kolegovia obavy miestnych v podstate ignorovali a volili nezúčastnený prístup, aký teraz mohla celá Český republika oceniť v priamom prenose. Ešte v nedeľu, keď už prudko horelo, riaditeľ Benda verejnosť upokojoval, že oheň sa v podstate „strávi“ sám. Pán riaditeľ a niektorí ďalší členovia vedenia sú na svojich miestach dosť dlho na to, aby skladali účty (Benda sa stal riaditeľom v roku 2008).

Pútnik krajinou Českého Švajčiarska za posledné roky často zisťuje, že ani na chodníkoch v takzvanom pokojnom pásme, ktoré sú formálne prístupné a park ich má za úlohu udržiavať, sa po kalamite podkôrnika neupratalo a sú len ťažko priechodné. Takže je najvyšší čas znova a kriticky sa zamyslieť nad politikou bezzásahovosti. V českom prípade sa z bezzásahovosti stáva zvláštna zmes environmentalizmu a lesníckeho salónu.

Ak táto vláda [česká, pozn. red.] za niečo stojí, nedopustí, aby zelení dogmatici katastrofu, ktorá je z väčšej časti následkom jednej z ich dogiem, ešte využili ako podporný argument pre svoju hlavnú dogmu – teda človekom zavinené globálne otepľovanie. Človek v Českom Švajčiarsku zavinil niečo úplne iné – a boli to úplne konkrétni ľudia v správe parku a na ministerstve životného prostredia.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.