Na svetových trhoch dramaticky rastie cena lítia a ďalších surovín na výrobu batérií

Ceny niektorých najdôležitejších surovín potrebných pre automobilový priemysel mierne klesli a po prvotnom šoku z vojny na Ukrajine sa postupne stabilizovali. Lenže zároveň nie je možné prehliadnuť explóziu cien niektorých špecifických kľúčových materiálov potrebných na výrobu batériových článkov pre elektromobily, upozorňuje nemecký denník Süddeutsche Zeitung. Hore vyletela predovšetkým cena lítia a kobaltu, zároveň s nimi ale rapídne zdražuje tiež nikel, hliník, titán či chróm.

Vyzerá to, že sa nedávna pesimistická prognóza vývoja cien surovín potrebných k produkcii akumulátorov, o ktorej sme písali vlani na jeseň, začína skutočne napĺňať.

Napríklad analytici austrálskej spoločnosti Benchmark Mineral Intelligence (BMI) už v októbri minulého roka pripomínali, že „financovanie projektov spojených s ťažbou lítia stále nie je dostatočné a zároveň je príliš pomalé, takže na trhu preto vzniká deficit, ktorý firmy nedokážu kompenzovať“.

BMI vtedy zároveň upozorňovala, že po desiatich rokoch poklesu cien batériových článkov existuje reálna možnosť zastavenia tohto trendu a zároveň predpovedala, že preto hrozí nielen ďalšie zdražovanie automobilov, ale tiež spomalenie nástupu elektrickej mobility. A súčasnosť?

Cena lítia v porovnaní s prvým štvrťrokom vystrelila o dve tretiny a ak by sme ju porovnali s rovnakým kvartálom minulého roka, jeho cena stúpla až o 640 (!) percent. O niečo lepšie je na tom kobalt, ale medziročné zdraženie o 53 percent tiež nedáva dôvody na optimizmus.

„Lítium a kobalt sú kľúčové suroviny na výrobu batériových článkov pre elektromobily. Celosvetový dopyt po nich je obrovský a ženie ceny stále vyššie,“ oznámil v utorok v Mníchove Bertram Brossardt, generálny riaditeľ Bavorského podnikateľského zväzu (vbw). „Zaznamenali sme doslova explóziu cien niektorých zvlášť dôležitých komodít,“ dodal.

Okrem dvoch spomínaných materiálov mal na mysli tiež nikel, ktorého cena v priebehu posledných dvanástich mesiacov vyskočila o 68 percent, a lepšie na tom nie je ani titán (plus 169 percent), hliník (plus 21 percent) či chróm (plus 38 percent).

Bavorský podnikateľský zväz aj preto vyzval ku zníženiu závislosti od jednotlivých dodávateľov, k efektívnejšiemu využívaniu surovín a zvýšeniu podielu recyklácie. Je ale jasné, že aj toto zvyšovanie cien budú musieť nakoniec zaplatiť zákazníci v konečnej cene elektromobilov, ktoré európske politické špičky tlačia ako jediné správne riešenie.

Text pôvodne vyšiel na portáli Topspeed.sk. Vychádza so súhlasom redakcie.