Čečensko sa už nebúri, no Rusku sa vzďaľuje. Nastupujú islamské normy

5035777323_340d8a3ce9_b Foto: Ilya Varlamov/flickr.com

Postupné uplatňovanie islamu v Čečensku zatiaľ pokračuje s odobrením Kremľa, ktorý to vníma ako nutnú cenu za stabilitu v tejto tradične odbojnej severokaukazskej republike. Takáto stratégia však môže za určitých podmienok vydláždiť cestu moslimským fundamentalistom. Pod ich vplyvom by sa Čečensko nevzďaľovalo od Ruska len kultúrne. Nadvláda sekulárneho nemoslimského režimu je totiž pre islamistov už vo svojej podstate neprijateľná.

Vláda čečenského lídra Ramzana Kadyrova plánuje premenovať a „odruštiť“ ulice a námestia hlavného mesta tejto ruskej autonómnej republiky – Grozného. Jedna z hlavných ulíc mesta by mala niesť meno Šejka Mansúra, ktorý bol v 19. storočí jedným z vodcov rozsiahleho protiruského povstania na severnom Kaukaze.

Podľa expertov ide o ďalší príznak narastajúcej priepasti medzi touto prevažne moslimskou republikou a zvyškom Ruska. Čečensko, kde v časoch Sovietskeho zväzu fungovali kiná, diskotéky a muži popíjali v baroch, sa vydalo na cestu upevňovania vlastnej kultúry a islamizácie ešte počas traumatickej prvej čečenskej vojny. Dnes sú v tejto časti Ruska bežnou súčasťou života neraz brutálne a ponižujúce policajné zásahy proti spoluobčanom konzumujúcim alkohol a neoficiálne pravidlá obliekania nariaďujú ženám nosiť na verejnosti moslimskú pokrývku hlavy – hidžáb. Podobná politika pritom nielenže nemá oporu v ruskej ústave, ale jej neraz priamo odporuje. Čečensko sa tak pod vládou Kadyrova stáva skutočným štátom v štáte, pričom Kremeľ je ochotný tento stav tolerovať výmenou za stabilitu.  

Islamská republika v Ruskej federácii

Pri prechode zo Stavropoľského kraja do susedného Čečenska neprekročí človek len hranice dvoch ruských administratívnych subjektov, ale aj kultúrne hranice. Jedným z najbadateľnejších rozdielov je náhle zmiznutie akéhokoľvek alkoholu z ulíc. Kampaň proti alkoholizmu a konzumácii alkoholických nápojov sa v Čečensku začala už po prvej čečenskej vojne, keď väčšinu republiky pod názvom Čečenská republika Ičkéria na niekoľko rokov ovládli miestni separatisti. Nič sa na tom nezmenilo ani po tom, ako Moskva v roku 2000 toto územie opäť ovládla a k moci sa dostal klan Kadyrovcov. Achmad Kadyrov, otec Ramzana Kadyrova, bol koniec koncov prominentným separatistom a muftím (vysokopostaveným islamským duchovným) republiky Ičkéria. Hoci sa pre krvnú pomstu s fundamentalistickými saláfistami pridal na stranu Rusov, v zavádzaní islamských pravidiel v Čečensku pokračoval aj naďalej.

Na snímke módne kreácie čečenskej návrhárky Ajšat Kadyrovovej z dámskej kolekcie na prehliadke v Groznom 1. marca 2017. 18-ročná Ajšat, dcéra čečenského prezidenta Ramzana Kadyrova, predstavila svoju prvú kolekciu pre módny dom Firdaws, ktorý založila manželka Kadyrova Medni Kadyrovová v roku 2009. Foto: TASR/AP

Za vlády jeho syna Ramzana dosiahla kampaň proti alkoholu v republike obludných rozmerov. Od roku 2019 sa na sociálnych sieťach začali pravidelne objavovať videá, na ktorých príslušníci čečenských bezpečnostných zložiek vedú neraz ponižujúce „výchovné besedy“ s osobami zadržanými za užívanie alkoholu.

Miestna sociologička Lidija Kurbanovová zdôrazňuje, že väčšina obyvateľov Čečenska sa s bojom proti alkoholu stotožňuje. „Tu v Čečensku nestretnete na ulici ani opitých a ani bitkárov. Národ je z tohto hľadiska vizuálne absolútne nepijúci. Ani v reštaurácii, ani v kaviarni neuvidíte človeka, ktorý by popíjal,“ povedala.

Ako však pre portál Kavkazskij uzel pod podmienkou anonymity upozornil miestny politológ, policajné razie dopadajú na všetkých obyvateľov republiky bez ohľadu na ich vierovyznanie. „Silovici [príslušníci bezpečnostných zložiek] netušia, kto je akého vierovyznania. Alkohol berú každému, dokonca ak aj nie je moslim,“ zdôraznil. Zakazovanie pitia alkoholu nemoslimom pritom podľa miestnych duchovných islam neschvaľuje. „Zakazovať sa im to nesmie. Islam im dovoľuje piť alkohol, avšak vo svojich domoch a nie na očiach ostatných. Za pitie alkoholu neexistuje [pre nemoslimov] žiaden trest,“ povedal ingušský imám Isa Čečoev. Ako v tejto súvislosti upozornila predsedníčka organizácie Výbor pre občiansku pomoc Svetlana Ganuškina, miestne úrady v Čečensku „si vynucujú dodržiavanie islamských noriem v republike aj od ľudí iného vierovyznania“. Vláda Kadyrova chce podľa jej slov v republike „totálne dominovať“ vo všetkých oblastiach života miestnych obyvateľov.

Islamská republika, avšak nie príliš  

Islamizácia Čečenska však má svoje hranice. Tie sú dané nepriateľstvom medzi pôvodným súfijským islamom Čečencov, ktorý podporuje aj vláda Ramzana Kadyrova, a nástupom cudzorodého saláfizmu z krajín Blízkeho východu. Okrem muslimského sveta je pomerne dobre známy konflikt sunnitov a šiitov, nemenej výbušné sú aj rozpory mystického, synkretického a vo všeobecnosti pomerne tolerantného súfizmu s fundamentalistickými saláfistami, ktorých cieľom je v konečnom dôsledku nastolenie teokratickej diktatúry. Toto hnutie sa do Čečenska dostalo spolu s dobrovoľníkmi z krajín Blízkeho východu už počas prvej čečenskej vojny a aj napriek odporu čečenských vlád, či už separatistických alebo lojálnych Moskve, sa mu podarilo zapustiť v republike korene.

Hlava Čečenskej republiky Ramzan Kadyrov. Foto: TASR/AP

Miestni súfiovia pritom saláfistov neraz považujú za väčšiu hrozbu pre charakter čečenského národa ako ruskú nadvládu. Čečenský muftí Sultan Mirzaev, ktorý sa hlási k súfiom, ešte v decembri spolu so šéfom miestnej polície verejne pokarhal sedem mladých Čečeniek za to, že nosili nikáby – teda moslimské pokrývky, ktoré zakrývajú celú tvár okrem očí. „V islame sú jasne popísané pravidlá, ktoré treba dodržiavať. Nikáb je tradičnou súčasťou oblečenia arabských žien. Nie je povinnosťou,“ povedal. Miestne moslimky tiež vyzval, aby nosili pre Čečencov tradičný hidžáb, ktorý žene zakrýva len vlasy a nie tvár. Pokarhané dievčatá sa následne verejne ospravedlnili a sľúbili, že sa polepšia.

Môže sa islamizácia vymknúť spod kontroly?

Čečensko sa od zvyšku Ruska začína v mnohom stále viac líšiť. Zavádzanie pravidiel Islamu, o ktoré sa usiluje miestna vláda, však nejde priamo proti bezprostredným záujmom Kremľa. Oficiálne súfijské duchovenstvo totiž nemá problém uznávať svetskú vládu a omnoho väčším rivalom je pre neho saláfizmus z Arabského polostrova. Spojenectvo s Moskvou je však dvojsečné. V očiach tých Čečencov, ktorí Kadyrova vnímajú ako utláčateľa, sa takým spôsobom duchovenstvo zastupujúce vieru ich predkov stáva kolaborantom. Saláfizmus sa pre mnohých z nich následne javí ako lákavá alternatíva.

Ak by sa ich vzostup saláfizmu nepodarilo zastaviť, Čečensko by v budúcnosti mohlo mať bližšie k Islamskému štátu než k islamskej republike. A so saláfistami by sa Moskva na spôsobe spolunažívania dohadovala omnoho ťažšie.


Ďalšie články