Dominikán Inocent-Mária Szaniszló: Žijeme dobu postsekularizmu

Dominikán Inocent - Mária Vladimír Szaniszló v Ríme. Foto: Autor

Po komunizme sme vyšli von v dominikánskych habitoch a počul som: „To je vec stredoveku, neviem, prečo sa to sem vracia.“ No nech mi ukážu niečo s takou históriou, akú máme my, hovorí slovenský člen rehole Inocent-Mária Vladimír Szaniszló pôsobiaci v Ríme. Katolícky rád dominikánov si minulý rok pripomenul 800 rokov od smrti svojho zakladateľa svätého Dominika a v roku 2016 výročie svojho oficiálneho založenia.

Vo svojej akademickej práci hovoríte o postsekularizme, a nie o postkresťanstve. Prečo?

Aj termín postmoderna niektorí neuznávajú, napríklad filozof Jean-François Lyotard. Takisto je to aj s termínom postsekularizmus, ktorý prišiel v sociológii aj teológii. Útoky na Dvojičky v New Yorku v roku 2001, ktoré boli jednoznačne náboženské, ukázali, že spoločnosť, ktorá dovtedy dávala náboženstvo na okraj, s ním bola zrazu konfrontovaná. Musela k nemu zaujať stanovisko. Ide najmä o západnú spoločnosť, ktorá pri osvietenstve silne apelovala na to, že náboženstvo je na okraji a nie je dôležité.

A nie je?

Keď sme po páde komunizmu prišli v dominikánskych habitoch na ulice, v Československej televízii niekto povedal: „To je vec stredoveku, neviem, prečo sa to sem vracia.“

Kto chápe modernu ako postup od feudalizmu cez kapitalizmus po komunizmus a socializmus, preňho takéto nepochopenie zostane. A vieme, že v západnej spoločnosti sú veľmi silné ľavicové a marxistické tendencie. Iné časti spoločnosti naopak chápu, že sme tu vždy boli a budeme. Dominikáni majú vyše 800 rokov, nech my na Slovensku aj v Európe niekto ukáže, čo tu má takúto históriu. V USA ani nehovoriac.

Čo teda myslíte pod postsekularizmom?

Postsekularizmus znamená, že sa opäť budeme vyrovnávať s tým, kam sme náboženstvo zaradili v civilnej spoločnosti. Debakel v Afganistane ukazuje tú istú vec. Neviete si predstaviť, koľko miliárd dolárov išlo do tejto krajiny. A koľkým sa mohlo pomôcť aj na iných kontinentoch? Elita začala hovoriť, že sa asi musíme zbaviť našej predstavy pokroku, ktorý chceme druhým dať. Ešte viac ako v roku 2001 sa ukazuje, že náboženské cítenie tamojšieho ľudu nevedia zničiť ani peniaze, ani 20-ročné masívne investovanie do infraštruktúry.

Ale teraz hovoríte skôr o návrate fundamentalizmu či zneužitia náboženstva, voči čomu vystríha pápež František i egyptský imám Ahmed al-Tajíb v encyklike Fratelli tutti.

Áno, hovoril som o extrémizme, ale bolo vyjadrením ľudí, ktorí boli presvedčení, že im niekto veľmi ublížil. Pre mňa je dôležité hľadať miesto pre náboženstvo a dať mu to, aké mu patrí. Habsburská monarchia vedela, aké miesto museli dať zvlášť katolíckemu náboženstvu, aby spoločnosť mohla prežiť. Vládcovia našej bývalej monarchie si to vždy uvedomovali. Nejde o nadmerný klerikalizmus ani sekularizmus, ktorý nie je to isté ako sekularita. Sekularizmus často viedol k tomu, že Boh nemá miesto v spoločnosti a musí byť odstránený.

Preto v našich akademických publikáciách píšeme o tom, čo už teológ Johann Baptist Metz a iní po Druhom vatikánskom koncile priniesli. Prvý sekularizátor bol pre nich Ježiš Kristus, ktorý desakralizoval [odstránil posvätno, pozn. red.] zbožštenú spoločnosť. Toto často hovorí kardinál Dominik Duka.

Kde je správne miesto náboženstva?

My Slovensko sme v Európskej únii a tá sa zriekla akéhokoľvek odkazu na náboženstvo. Do svojej ústavy nedala zmienku o Bohu, ktorý ju takpovediac vytvoril, pomyslime na kresťanské, židovské aj islamské náboženstvo v Španielsku. Je veľmi ťažké určiť presné miesto. Treba vzdať úctu náboženstvu, ktoré primárne tvorilo našu kultúru, aj vzhľadom na to, čo chceme v budúcnosti.

Dominikán Szaniszló na univerzite Angelicum. Foto: Bohumil Petrík

EÚ má kresťanské korene, väčšinu zakladateľov a stále je väčšinovo kresťanské, nehrozí skôr sekularizácia zvnútra cirkvi?

Pokiaľ je sekularizácia ukončenie a zbavovanie kresťanstva, je to násilný sekularizmus. Rovnako aj nenásilný sekularizmus, ak si niekto myslí, že sloboda znamená, že netreba verejné obrady a náboženstvo nemá byť viditeľné.

Sekularita je odstup od toho, aby som vedel, čo chce Boh. V uplynulých dvoch rokoch som pracoval na európskych vzťahoch a na tom, ako sa správali v iných štátoch voči našim občanom počas pandémie. Boli to strašné príbehy. Akoby sme sa nevedeli vyrovnať s otroctvom, takto to nazvali pozorovatelia.

Čo tým myslíte?

Mám na mysli nielen našich robotníkov a mnohé opatrovateľky pre starších ľudí, ktorí pracujú v zahraniční, toto boli ťažké prípady. V Poľsku [pred ruskou inváziou na Ukrajinu 24. februára 2022, pozn. red.] boli asi dva milióny Ukrajincov a na jednej konferencii hovorili o ich strašných osudoch, zneužívali ich, ak sa odvážili ísť domov a vrátiť sa.

Najviac sa hovorilo o mäsokombinátoch v Nemecku, kde pracovali tisíce ľudí, a museli, aby bolo na stoloch jedlo, aj keď dostali a roznášali COVID-19. Oplotili ich a hádzali im dnu desiatu. Mali obmedzený nárok na ošetrovanie a hlavne Rumuni a Bulhari protestovali. Dialo sa to s našimi členmi EÚ.

To je problém jednotlivých krajín. Hovoríte, akoby sa ich Európska únia nezastala.

EÚ sa ich potom zastala a jednoznačne sa musela zastať. Toto sa nesmie stávať európskym občanom, ktorí majú práva. A nie extrémisti, ale nemeckí kňazi to nazvali novodobé otroctvo.

Venujete sa aj takzvanej sanitárnej ekonómii. Je to časť ekonómie, ktorá skúma vládnu politiku voči zdraviu občanov, rozdelenie a použitie zdravotných produktov, zariadení a zdrojov. Analyzuje účinnosť použitej technológie, vhodnosť prístupov, náklady na liečenie a podobne. Sledovali ste počas pandémie vaše modely a teórie v praxi?

V jednom projekte sme spájali teológiu, právnu i medicínsku etiku a ukazovali jej zmysel, lebo na Slovensku sa stále etika považuje za buržoázny prežitok, ako to prezentoval komunizmus. Niektorí premiéri to takto otvorene nazvali, ich vyjadrenia sa dajú nájsť na Youtube, takže tu aj doma som celý čas bojoval za to, aby sme pochopili jej zmysel pri rozhodovaní.

Počas pandémie sme spravili podcast na túto tému o skúsenostiach v Taliansku, kde boli pripravení a už predtým mali právne aj iné opatrenia, ako sa brániť v pandémii, ako riešiť situáciu, kde mnoho ľudí neprežije. Napriek tomu bolo Taliansko veľmi zaskočené a zranené, čo si ani nevieme predstaviť, niektoré dediny skoro vymreli.

Mnohí kritizovali, ako vlády zaviedli tvrdé protipandemické opatrenia a objavila sa kritika cirkví, ako ľahko ich prijala.

Nechcem nikoho otvorene podporovať, ale Slovensko sa zachovalo veľmi zodpovedne hlavne v prvej vlne a nedocenilo sa ani to, keď sme šli za inými vakcínami, ktoré neboli v Európe schválené, lebo štáty chceli zachrániť svoj národ od Izraela po Maďarsko. Niektorí Slováci akosi nepochopili, čo to znamená zachrániť svoj národ v najťažšom momente.

Druhá vec je, kedy zaviesť a opäť uvoľniť opatrenia, a v tom váhal každý štát. Ja som bol hrdý, ako sa k tomu vtedy postavilo Slovensko, lebo nakoniec každý štát šiel do karantény.

Dominikán Inocent-Mária Vladimír Szaniszló vyučuje na pápežskej univerzite Angelicum v Ríme. Kňaz z Košíc pôsobiaci vo Večnom meste je od roku 2016 tiež plodný autor. Venuje sa cnostiam, politickej filozofii, morálnej teológii a iným témam. Napísal tiež článok o rímskej Bazilike svätej Praxedy, ktorá je zvlášť spätá so Slovenskom.

Dominikán Inocent-Mária Szaniszló v slovenskom podcaste z novembra 2020 uprostred šíriacej sa pandémie vysvetlil, že etických dilem, ktoré musí lekár riešiť, „je toľko, že ak nie je dobre pripravený, eticky formovaný, má obrovské problémy“. Problém je, či „niekto etické štandardy vyžaduje“. Študenti z východnej Európy sa ma často pýtajú, „načo je etika“, čo som zažil aj na Slovensku u „niektorých profesorov lekárskych fakúlt,“ dodal slovenský etik a kňaz.

O tom, že každé pápežovo slovo na septembrovej návšteve Slovenska bolo dôležité, sme sa so slovenským dominikánom rozprávali minulý rok.

Ďalšie články od Bohumil Petrík
Ďalšie články