Letný seriál: Vrchol tretieho najvyššieho pohoria na Slovensku ponúka neopakovateľný zážitok, zamiloval si ho pápež aj spisovatelia

Tatry, Fatry a Slovenské rudohorie patria medzi najznámejšie a najvyššie pohoria Slovenska. Pritom tretie najvyššie slovenské pohorie musíte hľadať inde. Na jeho končiar v pohraničí vás čaká dlhá cesta, ale stojí za to. Rád sem chodieval pápež Ján Pavol II. aj slovenskí spisovatelia.

Keď som pred pár rokmi hral jednu vedomostnú stolovú hru, narazil som na zdanlivo jednoduchú otázku pre každého ostrieľanejšieho slovenského turistu: vymenujte tri najvyššie slovenské pohoria.

Tatry sú na prvej priečke. Nízke Tatry na druhej. Pri treťom stupienku som zaváhal. Po chvíli som bol presvedčený o tom, že naň patrí Malá Fatra. Lenže o sotva 20 výškových metrov ju predbehlo iné pohorie a fatranský Kriváň sa musel uspokojiť so zemiakovou medailou.

Ďaleký sever

Ak ste tipovali Chočské vrchy, ktorým dominuje Veľký Choč s povestným výhľadom, neboli ste ďaleko. Dokonca ste dobre trafili región Oravy, ale musíte ísť ešte kúsok na sever.

Správna odpoveď znie Oravské Beskydy a majestátny vrchol Babej hory.

Osamelý masív tvorí hranicu medzi Slovenskom a Poľskom a dosahuje výšku 1 722 metrov nad morom (v niektorých mapách nájdete 1 723 až 1 725 metrov). Kým na slovenskej strane je označený len jeden vrchol, Poliaci v masíve rozoznávajú až päticu vrcholov.

Je to najsevernejšia horská rozhľadňa na Slovensku a túru hore začnete z najsevernejšej obce Slovenska – Oravskej Polhory –, odkiaľ pôjdete po značke na sever. Skrátka, viac na sever sa na Slovensku už ísť nedá.

Dlhý výstup, neopakovateľný výhľad

Nebudem chodiť okolo horúcej kaše a na úvod priznám, že po červenej značke vás čaká na vrchol hutná štvorhodinová až päťhodinová túra. Zostup odporúčam po žltej značke, trvá zhruba tri hodiny. Nastúpate vyše 1 200 výškových metrov a to isté vás čaká cestou dole, čo je porovnateľné s túrami v Tatrách. Celý okruh má 25 kilometrov a počítajte zhruba osem hodín, je to jednoducho celodenná túra.

Vo všeobecnosti, no pri tejto túre obzvlášť, odporúčam vyraziť v dobrej partii. Prvé tri hodiny výstupu vedú hustým lesom, pohorie je vlhké, odľahlé a bujná vegetácia je toho dôkazom. V skupine vám bude rýchlejšie ubiehať čas. Do pásma hôľ sa dostanete až na Malej Babej hore, kde z červenej značky presedláte na modrú a začnete kráčať priamo po slovensko-poľskej hranici. Cez krátky pás kosodreviny sa dostanete až na kamenistý vrchol.

Pri troche šťastia vám bude odmenou nevšedný výhľad. Na severe sa rozprestierajú poľské planiny, na juhovýchode uvidíte obrovskú Oravskú priehradu a Tatry z nezvyčajného uhla, akoby zozadu. Pri dobrej viditeľnosti na východe poza Tatry dohliadnete až na Šariš.

Prirástol k srdcu pápežovi

Počas mladých čias sa na vrchol mnohokrát vydal Karol Józef Wojtyła, ktorého celý svet pozná ako pápeža Jána Pavla II. Už predtým populárny vrchol sa tak stal pre Poliakov ešte príťažlivejším. V roku 1996 na vrchol pribudla pamätná tabuľa venovaná pápežovi a už roky sa na vrchol organizuje výstup spojený s omšou.

Obľúbili si ho aj dvaja slovenskí spisovatelia – Milo Urban a Pavol Országh Hviezdoslav. Keď budete zostupovať po žltej značke, môžete sa zastaviť v Hviezdoslavovej hájovni, kde je umiestnená expozícia venovaná jeho dielu Hájnikova žena. Hneď vedľa nájdete pamätný dom Mila Urbana a rozhľadňu. Je to zhruba na polceste z vrcholu do Oravskej polhory.

Vrtkavé počasie

Babia hora je osamotená, vrchol sa nachádza v náveterných Oravských Beskydách. Pripravte sa na to, že počasie sa môže veľmi rýchlo zmeniť. Vietor je tam takmer samozrejmosťou, zrážky bežné.

V horách to však nie je nič nečakané a pri balení ruksaku s tým treba počítať. Riziko nepriazne počasia a boľavých nôh na ďalší deň sa pri Babej hore rozhodne oplatí podstúpiť.