EÚ navrhuje plošné skenovanie internetu. Úrady hovoria o vážnom riziku pre základné práva

Na snímke európska komisárka pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová počas návštevy SR . marca 2022. Foto: TASR/AP

Proti starším plánom Európskej komisie plošne skenovať internetový obsah v rámci prevencie šírenia detskej pornografie sa najnovšie ohradili aj kľúčoví európski regulátori. Tí hovoria o tom, že sme svedkami ovplyvňovania podstaty práva na súkromný život. Kroky Bruselu označujú za neprimerané.

V máji tohto roka preletela svetovými médiami správa, podľa ktorej navrhuje Európska komisia povinnosť plošného skenovania online príspevkov a četovej komunikácie. Pripravované nariadenie má zabrániť páchaniu konkrétneho trestného činu – sexuálneho zneužívania detí.

Únijné nariadenie by prevádzkovateľov sociálnych sietí či komunikačných aplikácií (Facebook, Apple, Google a podobne) zaväzovalo pomocou umelej inteligencie povinne sledovať príspevky či iný obsah a identifikovať v nich nezákonný materiál. Doposiaľ tak technologické firmy mohli robiť dobrovoľne.

V rámci noviniek sa ráta s tým, že príkazy na skenovanie by vydávali súdy členských krajín. Nazhromaždený podozrivý materiál v podobe komunikácie, obrázkov a videí by následne triedili zamestnanci nového úniového koordinačného strediska a v prípade potreby posúvali orgánom činným v trestnom konaní. Pokiaľ nebudú IT firmy svoje povinnosti plniť, môžu im členské štáty v krajnom prípade vymerať pokuty až do výšky šiestich percent ich celosvetových ročných príjmov.

Návrh sa stretol s masívnou kritikou už v máji. V čase prvej medializácie padali slová o tom, že ide o „najsofistikovanejšiu masovú sledovaciu techniku, ktorá bola kedy nasadená mimo Číny a ZSSR“.

Vážne riziko pre základné práva

Skepsa neustáva ani po mesiacoch. Ako informuje portál Politico, európski regulátori pôsobiaci v oblasti ochrany súkromia koncom júla návrh skritizovali slovami, že predstavuje „vážne riziko pre základné práva“.

Európsky výbor pre ochranu údajov (EDPB) a Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (EDPS) v spoločnom stanovisku uviedli, že sú vážne znepokojení tým, že návrh zákona by mohol narušiť súkromie ľudí. 

Dodali, že návrh nariadenia Komisie je neprimeraný a mohlo by viesť ku skenovaniu obsahu zahŕňajúceho „prakticky všetky typy elektronickej komunikácie“. Myslia si tiež, že by nemal oslabiť najsilnejšiu formu šifrovania, známu ako end-to-end šifrovanie.

V najjednoduchšom ponímaní je end-to-end šifrovanie forma zabezpečenia komunikácie, ktorá bráni prístupu tretích strán k údajom, ktoré sa prenášajú z jedného zariadenia do druhého. Správa je šifrovaná v zariadení odosielateľa, a potom sa odosiela do zariadenia príjemcu v nečitateľnom formáte, následne je v zariadení príjemcu dekódovaná.

„Opatrenia umožňujúce verejným orgánom prístup k obsahu komunikácie na všeobecnom základe ovplyvňujú podstatu práva na súkromný život,“ uviedol vo vyhlásení Európsky dozorný úradník pre ochranu údajov Wojciech Wiewiórowski. 

Zodpovedná eurokomisárka neustupuje

Komisárka EÚ pre vnútorné záležitosti Ylva Johanssonová, ktorá má agendu na starosti, však za opatrením naďalej stojí. Politička v reakcii na kritiku v blogu začiatkom júla zdôraznila, že jej návrh „bojuje proti jasnému a aktuálnemu nebezpečenstvu“ a „umožňuje pokračovať v odhaľovaní sexuálneho zneužívania detí s oveľa väčšími zárukami, ako máme dnes“.

Zmeny v čase ich predstavenia privítala aj slovenská europoslankyňa Miriam Lexmann, ktorá sa podľa vlastných slov intenzívne zasadzuje za tie najprísnejšie pravidlá na prevenciu zneužívania detí. Návrh nariadenia je podľa nej „míľnik v ochrane detí pred hroznými zločinmi ich sexuálneho zneužívania v online priestore“.

Pokiaľ ide o rozmach detskej pornografie, iba za minulý rok sa na internetových platformách objavilo až 85 miliónov príspevkov, ktoré zobrazujú tieto druhy trestnej činnosti. Ide o dvojtretinový nárast oproti obdobiu spred dvoch rokov.

Ako vysvetľuje francúzska televízia BFM, o navrhovanom nariadení musí Európska komisia rokovať s Európskym parlamentom a Radou zastupujúcou jednotlivé členské štáty.

Ďalšie články od Tomáš Dugovič
Ďalšie články