Všade samí fašisti. Vypukne tretie SNP? Bojovníci sú už pripravení

Je zábavné sledovať, ako zázračne sa dokáže meniť politika. Z jasnej a všetkým zrozumiteľnej témy (a hlavne podmienky), aby z vlády odišiel všetkého schopný Matovič, sa momentálne stal priam osudový zápas za záchranu liberálnej demokracie na Slovensku, lebo veď nám hrozí fašistická vláda.

Už nám chýbajú len partizáni (možno Krúpa je prvý odbojár) a škoda, že Krajniak už raz metaforu o druhom SNP (dosť nevkusne) použil. Zaujímavé by bolo vedieť, či aj pragmatický Sulík tomuto výkladu uveril a či sa aj on už cíti ako bojovník proti fašizmu. Hoci, ak sa aj necíti, nepochybne mu neprekáža, keď ho do tejto úlohy naštylizujú iní (ale Geissenovci to nebudú).

Je možné, že tí, ktorí nám akúsi fašistickú vládu už nakreslili, tejto hrozbe aj veria, o to viac, keď označiť niekoho za fašistu je dnes na Slovensku ľahšie, ako povedať susedovi dobrý deň.

Nakoniec, aj bez toho je situácia v tej našej koalícii-nekoalícii pekne zamotaná. Kým strana, ktorá dokáže vládnuť bez ľudí aj bez poslancov, nás častuje už iba mítingovým výkrikom, či sme sa tu už všetci zbláznili, zvyšní traja sa činia a usilovne sa vyzbrojujú do blížiaceho sa stretu.

Najprv to bol Matovič, ktorý už bez Sulíka začal energicky konať smerom k vyriešeniu platov učiteľov a zdravotníkov. Šikovne tým nastolil otázku, kto je dobrý k ľuďom a kto je len rozbíjač dobrých vlád. Jeho (ešte stále) spojenec Kollár zintenzívnil verbovanie nezaradených poslancov do svojho klubu. A práve toho sa chytil ďalší aktér drámy, „pokrokové“ médiá, ktoré na domnienkach, kto kam prestúpi, spustili kampaň proti budúcej, viac-menej fašistickej vláde s cieľom už menej ušľachtilým, početne oslabiť zvyšok súčasnej koalície.

Nepochybne práve tento mediálny nátlak využil Sulík a dohodol prestup poslanca Krúpu (už neobyčajného) do klubu SaS, čím zvýšil akcie výsledku, že vláda s Matovičom bude menšinová.

Ani Matovič však nezaspal iba pri úspešnom rokovaní s učiteľmi a nedá sa nepomyslieť na to, že horúčkovité urýchlenie vyšetrovania „zločineckej skupiny“ Fica a spol. a avizované podanie obžaloby bude práve jeho silným argumentom v zápase o verejnú mienku, či náhodou jeho politická likvidácia nie je konaním v prospech Fica, ergo zákernou snahou zvrátiť ním garantovanú spravodlivosť. 

Takýmto spôsobom nám budú politici ešte pár týždňov ukazovať svaly, až do okamihu, keď sa spustia horúce rokovania. Priebeh týchto rokovaní si netrúfam predpovedať, lebo moja fantázia nie je taká veľká, ako sú najmä Matovičove komediantské a intrigánske schopnosti. Ich výsledok však závisí hlavne od toho, či Matovič a Kollár dokážu zabrániť odchodu ďalších poslancov z koalície, či Matovič bude ochotný uspokojiť Kollára veľkorysou ponukou na uvoľnené vládne funkcie a či tomuto všetkému bude ochotný slúžiť aj premiér Heger.

Ak áno, treba počítať s ďalším, možno aj ročným fungovaním menšinovej vlády pod jeho vedením. Ak niekto namietne, že takejto vláde nebudú predsa prechádzať v parlamente zákony, tak zabúda na to, že pôjde často o situácie, v ktorých sa bude Matovič priam vyžívať. Treba sa totiž pripraviť na sériu dobre vykalkulovaných populistických zákonov, ktoré postavia opozíciu pred dilemu, či ísť proti vláde alebo proti ľuďom.

Z toho, že menšinová koalícia bude znamenať koniec akýchkoľvek pokusov o presadenie kvázi reformných zákonov, Matoviča hlava bolieť určite nebude. Minister financií oželie dokonca aj takzvaný zákon roka o štátnom rozpočte, ktorý tiež nepochybne predloží v podobe veľkého rozdávania rodinám a dôchodcom. A vinu za jeho neschválenie kydne opäť na Sulíka a zvyšok opozície. 

V takejto situácii nie je vylúčené, dokonca je to pravdepodobné, že v nejakom okamihu sa nájdu v parlamente hlasy na odvolanie Matoviča. A nedivil by som sa, ak by si to on sám vo svojej zvrátenej mysli želal. Tento „bojovník s mafiou“ rád zo seba nechá urobiť martýra, najmä ak bude môcť v danom čase predhodiť verejnosti hlavy Fica a Kaliňáka postavených pred súd.

Svoj hlavný sľub som predsa splnil, povie a v podstate bude mať pravdu. Napokon, tých spokojných na politickej scéne bude viac. Kollárovi ľudia na hospodárstve či školstve sa pekne udomácnia. Sulíkovi sa zastabilizujú preferencie a v parlamente bude mať čas na tkanie budúcej koalície s Hlasom. Dokonca aj Kolíková, Korčok a ďalší karieristi to vydržia vo vyhliadke, že za rok a pol sa vrátia na svoje pozície.

Aj neschopná Remišová bude rada, že je rada a že ešte nejaký ten mesiac pobudne na ministerstve, ktoré bolo zriadené iba pre ňu. Opozícia ako taká bude mať tiež veľmi žičlivú situáciu na burcovanie voličov. Otázkou je, čo urobí nová situácia a jej dynamika špeciálne so Smerom, či hrozba odsúdenia Fica bude znamenať jeho rast vyvolaný sympatiami voči „prenasledovanému“ alebo naopak, spôsobí to ďalšie posilnenie konkurenčného Hlasu.

A keď sme už pri ňom, zmieňme napokon aj Pellegriniho, ktorý nám zostal akosi v závetrí (nielen v tomto komentári). Iste sa už vidí, že po tomto všetkom chaose a špine to bude práve on, kto celý v bielom príde do Grasalkovičovho paláca pre poverenie zostaviť novú vládu. A čo na to pani prezidentka? Snáď už aj zvažuje, čo robiť, aby v tom paláci zotrvala v ďalšom období. Takže aspoň nejaký ten morálny povzdych z jej úst nás čoskoro neminie.

Nebojte sa, veselo bude v tomto našom smutnom svete.