Nový diel do tajomnej skladačky menom Nazca – dvetisícročný obrazec mačky

Starobylé civilizácie nás fascinujú od nepamäti. Častokrát nám zanechali artefakty, stavby či iné pamiatky, nad ktorých zmyslom si lámeme hlavu do dnešných čias. Podobne je to aj v prípade juhoamerickej kultúry Nazca, ktorá je predovšetkým známa vytvorením veľkých obrazcov v zemi, tzv. geoglyfov.

Vyše 300 takýchto obrazcov sa nachádza v Peru, na plošine približne o tretinu väčšej ako územie Bratislavy. Obrazce vytvorené čiarami v zemi predstavujú motívy zvierat, rastlín i stromov, ale aj jednoduché či zložitejšie geometrické tvary. A len prednedávnom sa medzi tieto geoglyfy zaradil jeden nový – zobrazujúci mačku.

Mačací obrazec bol objavený náhodne – nachádza sa na stene menšieho vrchu, na ktorom chceli úrady vybudovať plošinu, z ktorej by sa dali pozorovať zvyšné obrazce. Podľa peruánskeho ministerstva kultúry bola mačka veľmi slabo viditeľná a hrozilo, že by sa čoskoro stratila úplne. Vďaka jej objaveniu však už prebehol konzervačný proces.

Geoglyf mačky meria približne 37 metrov a patrí teda, paradoxne, k tým menším. Najväčšie tvary dosahujú dĺžku až 370 metrov. Predpokladá sa, že tieto výtvory majú na svedomí pôvodní obyvatelia z kultúry Nazca, ktorí v oblasti žili v rozmedzí rokov 200 pred n. l. až 800 nášho letopočtu.  

Umenie spred nášho letopočtu

Samotné obrazce pochádzajú väčšinou z obdobia 500 pred n. l. až 500 n. l., avšak spomínaná mačka je vraj ešte staršia – vytvorená bola zrejme v rokoch 500 až 200 pred n. l., teda z obdobia Paracas. Geoglyfy boli vytvorené vykopaním 10 až 15 centimetrov hlbokých čiar do miestneho vulkanického povrchu. Tak bol odkrytý odlišný druh pôdy, ďaleko svetlejší ako povrch, vďaka ktorému obrazce vynikli.

Prvé písomné záznamy o týchto záhadných výtvoroch máme z roku 1553 v knihe, ktorej autorom bol Pedro Cieza de León. Ten čiary pôvodne považoval za značky ciest. Bližší výskum obrazcov sa udial až v druhej tretine 20. storočia. Jeho autorom bol americký historik Paul August Kosok.

Od roku 1994 patria obrazce Nazca do svetového dedičstva UNESCO. Záhadou však stále ostáva opradený najmä fakt, prečo obrazce vznikli. Existuje mnoho teórií od náboženských rituálov po značky pre bohov či astronomický kalendár.

Astronauti či balóny?

Vyskytli sa, prirodzene, aj teórie o nadprirodzenom zdroji obrazcov. V roku 1969 prišiel napríklad Erich von Däniken s teóriou, že ide o výtvory starovekých mimozemských astronautov. To vyvrátil začiatkom 21. storočia americký skeptik Joe Nickell, ktorý reprodukoval spomínané obrazce v experimente, kedy malá skupinka pracovníkov využila len staroveké náradie a technológie a dosiahla podobný výsledok.  

Napriek tomu existuje o zdroji obrazcov stále mnoho divokých teórií. Môže za to najmä ich veľkosť a fakt, že na ich dokonalé pozorovanie je potreba veľkej výšky. Niektorí ľudia si preto myslia, že tamojší indiáni mohli poznať primitívne teplovzdušné balóny alebo využívať veľké šarkany schopné uniesť človeka.

Ďaleko jednoduchšie vysvetlenie však odkazuje na využitie plánovacích techník a organizovanej práce. Archeológovia objavili v niektorých koncových brázdach drevené kolíky, čo taktiež podporuje predstavu o naplánovanej a pozemnej ľudskej práci.  

Nech už boli vytvorené akokoľvek a za hocijakým účelom, objavenie mačky naznačuje, že planina Nazca ani zďaleka nevydala všetky svoje tajomstvá. Nie nadarmo stále ostáva stredobodom záujmu mnohých výskumníkov, ale aj širokej verejnosti.