Čmeliak opäť potrebuje pomoc

Mario Draghi. Foto: TASR/AP Mario Draghi. Foto: TASR/AP

„A prvé, čo mi napadlo, bolo to, čo pred rokmi zvykli hovoriť ľudia, no potom s tým prestali: Euro je ako čmeliak. Je mystériom prírody, lebo by podľa všetkého nemal lietať a napriek tomu lieta. Euro bolo teda čmeliakom, ktorý niekoľko rokov veľmi dobre lietal. A teraz, myslím, sa ľudia pýtajú – „ako to bolo možné?“ – možno bolo vo vzduchu niečo špeciálne, čo umožnilo čmeliakovi lietať. A to niečo zo vzduchu muselo zmiznúť a my po finančnej kríze vieme čo. Čmeliak musí povýšiť na skutočnú včelu. A to je presne to, čo robí. … No je ešte jedno posolstvo, ktoré vám chcem povedať. V rámci nášho mandátu je ECB prichystaná spraviť čokoľvek, čo bude treba, aby zachránila euro. A verte mi, bude to stačiť.“

Nie, to nie je šéfka Európskej centrálnej banky (ECB) Christine Lagardová. V júli 2012 to povedal v legendárnom príhovore na investičnej konferencii v Londýne vtedajší šéf ECB Mario Draghi. Preložené do slovenčiny: „Vytlačíme akékoľvek množstvo eur na to, aby Taliansko neskrachovalo a euro prežilo.“ Prekvapené trhy zareagovali okamžite. Táto reč otočila katastrofický vývoj v úrokoch periférie a zároveň formalizovala zmenu podstaty fungovania ECB a našej menovej únie. Bez poverenia európskou komisiou, európskym parlamentom, proti zmyslu Lisabonskej zmluvy spečatili transformáciu eurozóny na dlhovú úniu.

Poetický príhovor viedol k neskoršiemu vytvoreniu programu OTM (Outright Monetary Transactions), ktorý mal v prípade potreby nakupovať dlhopisy predlžených krajín. Nepripomína vám to niečo?

Presne o desať rokov neskôr talianska mŕtvola vypadla z euro-skrine, kam ju Draghi schoval. Christine Lagardová ju teraz tlačí pod koberec ďalším kúzlom z klobúka centrálnych bankárov. Nový program záchrany najslabších členov eurozóny sa tentokrát volá TPI (Transmission Protection Instrument).

Menia sa mená, podstata zostáva rovnaká. Ide o prísľub, že v prípade potreby ECB vyrobí nové eurá, za ktoré nakúpia štátne dlhopisy Talianska. Kedy? Keď byrokrati usúdia, že úrok na talianskych dlhopisoch „nezodpovedá fundamentom“. Fundamenty budú posudzovať tí istí odborníci, ktorí ma pred 12 mesiacmi presviedčali, že inflácia bude tento rok 2 percentá. Problém predlžených krajín európski predstavitelia nevedia riešiť, preto sa vracia ako bumerang a bujnie. Taliansko ekonomicky stále stagnuje, dlh má väčší ako pred dekádou. V eurozóne je takmer 9-percentná inflácia a ECB bude tlačiť eurá a monetizovať štátny dlh.

Čmeliak ani desať rokov po poslednej eurokríze nepovýšil na včelu. O prežití eurozóny či vyhodenia krajiny z nej dnes rozhodujú úradníci v ECB. Menová únia, kde samostatné štáty ručia za spoločný dlh, nemôže v dlhodobom horizonte prežiť. Spoločnú špajzu fiškálni čierni pasažieri typu Francúzska alebo Talianska skôr či neskôr vyjedia a čmeliakovi dôjdu sily. Dlhový problém je momentálne schovaný pod OTI kobercom, kde bude čakať na svoj čas. Ten môže prísť už v prichádzajúcich talianskych voľbách v októbri.


Ďalšie články