Kto zahadzuje slobodu prejavu ako špinavú handru

„Ten, kto sa v mene dočasného bezpečia vzdáva podstatnej slobody, nezaslúži si ani slobodu, ani bezpečnosť,“ povedal kedysi jeden z otcov zakladateľov USA Benjamin Franklin a dnes sa tento citát hojne používa bez toho, aby niekto riešil kontext, v ktorom ten názor vznikol. USA sú dnes koniec koncov superveľmocou, najsilnejším prvkom základného sveta.

243516981_10158715330339039_4969580354098387832_n Ivan Bartoš. Foto: Piráti/FB

Ale vtedy to tak nebolo a americkí povstalci boli z hľadiska Britov viac-menej zmesou agresívnej spodiny vedenej niekoľkými zradnými gentlemanmi typu Georgea Washingtona. Na všetkých čakala v prípade neúspechu šibenica a asi aj konfiškácia rodového majetku, úplné spoločenské zavrhnutie.

Vyhrali, takže dnes sa ich aktivite nehovorí „zrada“ ani „vzbura“, ale „vojna o nezávislosť“. Ale keby tá vojna dopadla inak, nikto by dnes Franklina necitoval. Kvalita myšlienok sa preveruje aj tým, ako sa osvedčí v praxi. A myšlienky amerických otcov zakladateľov sa vtedy osvedčili, aj keď bola na ich presadenie potrebná značná vojenská výpomoc z rúk starej francúzskej monarchie, čo nebol práve liberálny režim.

Ako prinútiť ľudí, aby nasledovali vodcov

Odcitujeme teraz aj ďalšieho inteligentného človeka (IQ 138 podľa väzenských psychológov), ktorý však patril k elite režimu, ktorý svoj pokus o svetovládu katastrofálne prehral a dnes je v rámci západnej civilizácie považovaný za stelesnenie zla.

Keď sa Hermann Göring, zajatý nacistický pohlavár, bavil vo väzení so svojím psychológom Gustavom Gilbertom, povedal mu na tému vojnovej propagandy v demokracii toto: „Ach, to je krásne, že ľudia v demokracii majú svoj hlas, ale hlas nehlas, vždy ich môžete prinútiť k tomu, aby nasledovali pokyny svojich vodcov. Je to jednoduché. Stačí im povedať, že sú terčom útoku, odsúdiť pacifistov za nedostatok vlastenectva a za to, že vystavujú svoju krajinu nebezpečenstvu. Takto to funguje v každej krajine.“

Göring sa o niekoľko mesiacov neskôr otrávil kyanidom, aby sa nedostal do rúk katovi, ale jeho výrok tiež nie je zabudnutý. Nie preto, že by chcel starého nacistu niekto uctievať, ale preto, že vyzerá až veľmi reálne. Demokracia koniec koncov od tej doby viedla veľa vojen, aj keď dnes sa im tak nehovorí (tak napríklad USA naposledy formálne vyhlásili vojnu roku 1942 – Maďarsku, Bulharsku a Rumunsku; všetko odvtedy sú „akcie“, „konflikty“ či „operácie“), a zakaždým pritom potrebovali zabezpečiť súhlas svojich občanov s tým, čo sa deje. Göringov postup sa bohužiaľ osvedčil, aj keď nie dokonale: skôr či neskôr skončili všetky tie Vietnamy, Iraky a Afganistany únavou z konfliktu a stiahnutím sa domov.

Represívne mechanizmy typické pre neslobodné štáty

Ako jeden zo zakladajúcich členov Spoločnosti pre obranu slobody prejavu musím bohužiaľ konštatovať, že podobný mechanizmus funguje dodnes, a to aj v prípade vojny, ktorú sme nerozpútali a ktorá nám bola vnútená. Je až hrozným spôsobom fascinujúce, koľko ľudí, ktorí sa sami považujú za dobrých mainstreamových liberálov, je ochotných pri prvom vážnejšom hroziacom nebezpečenstve zahodiť slobodu prejavu ako špinavú handru a zaviesť represívne mechanizmy typické pre neslobodné štáty.

A niektorí z nich sú navyše pripravení útočiť, niekedy aj veľmi hlúpo, na tých, ktorí tomu odmietajú tlieskať. V ich očiach je jedinec, ktorý spochybňuje múdrosť a užitočnosť pripravovaných zákonov o blokovaní dezinformačných webov, spojenec Putina, nepriateľ národa a západnej civilizácie, hnusný zradca. Presne podľa mustry, ktorý svojho času popísal Göring v norimberskom väzení.

Ako mení názory šéfpirát

Citoval som už dvoch úplne odlišných ľudí, Franklina a Göringa. Ocitujem ešte tretieho, zase úplne iného, ale nepochybne aj inteligentného jedinca. Nasledujúce vety sú úryvkom z príspevku, ktorý sa objavil na Facebooku 25. apríla 2016.

„Myslíte si, že právo na informácie patrí medzi základné piliere demokracie? Súhlasíte s tvrdením, že zodpovednosť za obsah má mať ten, kto ho vytvára, nie ten, kto ho prenáša? Dajte zákonodarcom najavo svoj postoj k ich cenzúrnym snahám podpisom. Akonáhle sa blokovanie stránok začne, ťažko už niekto získa prehľad nad tým, čo a prečo je blokované. Teraz však máme šancu český Senát presvedčiť a návratu totalitných praktík na naše územie zamedziť.“

Autorom týchto slov je Ivan Bartoš, mnohoročný predseda Českej pirátskej strany. Vtedy bol v opozícii a snažil sa zabrániť Babišovi v kontrole internetu. Dnes je Babiš v opozícii a Bartoš sedí vo vláde, ktorá odporučila spoločnosti CZ.NIC a operátorom zablokovať určité weby a prichystala návrh zákona o blokácii dezinformačných webov. Kto vie, koľko členov jeho vlastnej strany by spomínaný výrok, predložený im bez uvedenia mena autora, odsúdilo ako kňučanie neznámeho ruského švába.

Medzi slobodomyseľným Bartošom roku 2016 a Bartošom, spolupáchateľom cenzúry, roku 2022 ležia dvoje úspešné voľby a jedno ministerské kreslo. Tak málo stačí na to, aby človek zaprel sám seba.

Text pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.


Ďalšie články