Fíni, ktorí chodia pre extrémne drahé palivá tankovať do Ruska, sú označovaní za zradcov

Záber na jeden z takmer prázdnych hraničných prechodov medzi Ruskom a Fínskom zo začiatku mája. Zdroj snímky: Reprofoto/YouTube

Mnoho Fínov sa v poslednom čase z ekonomických dôvodov rozhodlo tankovať v Rusku. V krajine tisícich jazier v reakcii na to rezonuje otázka, či je takéto konanie morálne. Fíni o nej diskutovali aj v uzavretej skupine na sociálnej sieti. Niektorí si od ostatných užívateľov za návštevu čerpacej stanice v susednom štáte vyslúžili označenie zradca.

Financuje tankovanie v Rusku Putinovu vojnu? Je to vlastizrada, alebo ide o rozumné konanie diktované nevyhnutnosťou? Tak znie otázka na webe fínskej verejnoprávnej rozhlasovej a televíznej stanici Yle (Yleisradio Oy). Tá je aktuálna najmä odvtedy, čo Rusko v lete tohto roka po covidovej prestávke opäť otvorilo svoje hranice. Mnohí z Fínov tam totiž cestujú za účelom lacno natankovať. S niektorými z nich urobila Yle krátky rozhovor v teréne.

Ako sa dalo očakávať, tamojšia verejnosť je rozpoltená. Niektorí Fíni sa domnievajú, že tankovaním v Rusku financujú vojnu, iní naopak žiadne výčitky svedomia nemajú. Nájdu sa aj takí, ktorí tankujú domáce drahé palivo a zo zásady za hranice ísť nechcú.

Podľa portálu globalpetrolprices.com sa minulý týždeň priemerná cena benzínu na fínskych pumpách pohybovala okolo 2,15 eura za liter a cena nafty okolo 2,09 eura za liter, kým cena oboch pohonných hmôt v Rusku mierne presahovala neporovnateľnú cenu 80 eurocentov za liter.

Názory fínskych zákazníkov ruských čerpacích staníc

Jedným z návštevníkov Ruska s cieľom doplniť nádrž svojho auta bola Sirpa Laurimová, ktorá si zaobstarala ruské víza len prednedávnom. Vypočítala si, že týmto spôsobom mesačne ušetrí 240 eur. V minulosti zvykla v Rusku tankovať tri rodinné autá každý týždeň, niekedy i dvakrát denne. Podľa jej mienky terajšie tankovanie v Rusku nie je priamou podporou Putinovho vojnového ťaženia, ale naopak – pomoc obyčajným ľudom spoza hraníc. Tvrdí, že keby v Rusku netankovala, tak to svet nespasí. „Dúfam, že ma nebudú vnímať ako zradcu. Chcem len ušetriť, aby mi zostali peniaze na účet za elektrinu,“ dodáva.

Anne Järvelinová, žena z pohraničného mesta Ilomantsi, problematiku vníma opačne. Järvelinová zvykla v minulosti tankovať v Rusku jedenkrát za týždeň. Od začiatku invázie s tým ale prestala. „Rusko zaútočilo na nezávislý štát, čo ja neakceptujem,“ povedala Järvelinová. Za prácou cestuje dokopy 60 kilometrov tam a naspäť a hoci vníma, ako ceny palív vo Fínsku vystrelili nahor, nezamýšľa sa nad možnosťou tankovať oveľa lacnejšie palivo v Rusku, pretože podľa vlastných slov nechce financovať šéfa Kremľa Vladimira Putina. „Potom ušetrím na niečom inom,“ zdôvodňuje.

Motoristi s dvojitým občianstvom, ktorí žijú vo Fínsku, chodia na ruské čerpacie stanice tiež. Jedným z nich je i Juri Kadykov, ktorý sa pousmeje nad otázkou o frekvencii svojho tankovania a odpovedá, že niekoľkokrát týždenne. Iný cestujúci Andrei Haringen zas chodí do Ruska za svojimi príbuznými a popritom zvykne doplniť pohonné hmoty.

Ďalší pravidelný tankujúci je Vladimír Kulikov, ktorý priznáva, že keď tankuje, má pocit akoby zároveň financoval Putinovo ťaženie proti Ukrajine. „Dôchodok je malý, mám dve deti a manželka nemá zamestnanie,“ vysporiadava sa s otázkou, či je takéto konanie morálne. Vraví, že v súčasnej situácii nemá inú možnosť.

Situácia na fínskych hraničných prechodoch

Fínske colnice neriešia, či Fíni tankujú v Rusku. Problém s tým nemajú. Kontrolujú len to, či si cestujúci nevezú so sebou späť palivo v kanistroch. Palivo v nich totiž nie je dovolené dovážať. Tieto kanistre buď vodičom zabavia, alebo im dajú na výber – vrátiť sa späť s nádobou za ruskú hranicu, poprípade ju odovzdať iným vodičom smerujúcim do Ruska. Ak sa to nepodarí, fínske autority majú právomoc palivo zlikvidovať.

Ďalšie články od Kristián Krempaský
Ďalšie články