Očkovacia kampaň vyfučala, vakcíny sa vyhadzujú. Je za tým aj tichá vzbura lekárov

Pred rokom sme tu mali kampaň na vynucovanie plošného očkovania. Dnes je zrazu o ďalších kolách „boosterov“ ticho a ponúkajú sa len seniorom. Namiesto toho riešime exspiráciu a vyhadzovanie miliónov vakcín. Čo sa stalo?

Najkrajším vysvetlením by bolo, že omikron je mierny, plošné očkovanie už nie je nevyhnutné a úrady – múdro a prezieravo – už vakcíny ponúkajú len starším vekovým skupinám. Aj za cenu toho, že stovky miliónov zmluvne objednaných dávok skončia v koši (EÚ cez kontrakty nakúpila viac ako štyri miliardy dávok, využije sa len časť).

Žiaľ, skutočné dôvody prudkej zmeny kurzu nie sú len racionálne. Pozadie je zložitejšie a do veľkej miery politické.

Otočka

Tí pozornejší si asi všimli, že obrat prišiel koncom januára, na vrchole najväčšej pandemickej vlny, a rozhodlo sa o ňom v Spojených štátoch. Anthony Fauci, poradca prezidenta a šéf pandemického štábu, musel priznať, že pravidelné plošné očkovanie je neudržateľné a boj s pandémiou sa vráti do rúk hygienikov a ambulancií. Dôvodom nebol len miernejší omikron (ten sa v tom čase iba skúmal). Silnejším faktorom boli skúsenosti s vakcínami po prvom roku ich plošného nasadenia.

V skratke: ukázalo sa, že ich efektivita je výrazne nižšia, než sľubovali výrobcovia. A ich bezpečnostný profil je sporný (liekové agentúry priznali, že s očkovaním môžu byť spojené trombózy a zápalové či neurologické ochorenia, v ojedinelých prípadoch aj vážne).

Závery zo zrýchleného klinického testovania nových vakcín a reálne skúsenosti po roku ich používania sa zásadne rozchádzali.

Kampaň zavádzala

Dáta o nižšej efektivite vakcín proti covidu boli známe už v polovici roka 2021. Dlho pred nástupom variantu omikron. Štúdie preukázali, že infekcia sa šíri aj medzi plne zaočkovanými komunitami. Tým padol nosný argument kampane, že plošné očkovanie povedie ku kolektívnej imunite a vyhubeniu (eradikácii) vírusu. Očkovanie síce znižovalo riziko vážneho priebehu ochorenia, no týkalo sa to prevažne seniorov a chronicky chorých ľudí. Pri mladších zdravých ľuďoch malo očkovanie – ako pred rokom vyhlásil šéf Oxford Vaccination Group – len marginálny význam.

Kampaň postavená na donucovacích prostriedkoch a namierená na ľudí v produktívnom veku bola už pred rokom neudržateľná. Vedecky ani medicínsky sa nedala obhájiť. A napokon ani právne (v Spojených štátoch a západnej Európe hrozili miliardové žaloby).

Zmenila sa definícia vakcíny

Priznala to aj americká zdravotnícka agentúra CDC. V tichosti zmenila definíciu vakcíny. Stalo sa to v septembri 2021.

Pôvodná definícia hlásala, že vakcína je látka, ktorá stimuluje imunitný systém k produkcii protilátok proti chorobe, čím osobu chráni pred ochorením. Áno, toto sedelo pri tradičnom očkovaní proti kiahňam či osýpkam, očkovanie spoľahlivo zaručovalo ochranu pred ochorením a infekciou. Lenže – o nových biotechnológiách a sezónnom očkovaní proti chrípke či covidu to už neplatilo.

Nová definícia hlása, že vakcína je preparát na stimulovanie imunitnej reakcie proti ochoreniu. Dodatok, že očkovanú osobu chráni pred ochorením, vypadol.

O pol roka neskôr prišla vlna omikronu a tá zmenu paradigmy len podčiarkla.

Protesty a lekári

Súbežne s tým sa v zime udiali veci, ktoré neboli výrazne viditeľné, no mali rozhodujúci vplyv na prehodnotenie kampane. Začali sa búriť veľké skupiny spoločnosti. Ochota ľudí podstúpiť v krátkom čase štvrtú dávku padla. A hlavne: búriť sa začali aj tí, ktorí mali k informáciám a skúsenostiam s očkovaním najbližšie – lekári.

Veľká časť z nich odmietala pokračovanie pravidelného povinného očkovania.

V prípade lekárov totiž nešlo len o nepriame vynucovanie očkovania. Vo viacerých krajinách (Kanada, Spojené štáty, Británia, Nemecko) bolo očkovanie zdravotníkov povinné. Nariadené zákonom.

Po tretej dávke a po zisteniach, že účinnosť sezónneho očkovania proti covidu je obmedzená, časť lekárov odmietala ďalšie „boostery“. Presné počty nie sú známe, no zrejme boli dostatočne široké, pretože viaceré krajiny pod tlakom lekárov prehodnotili princíp povinného očkovania zdravotníkov. Dialo sa to začiatkom roka.

Očkovaciu povinnosť zdravotníkov zrušili v Británii. V Spojených štátoch sa proti federálnym pravidlám postavili viaceré štáty (Texas, Florida). V Nemecku sa lekári sťažovali na ústavnom súde, v Bavorsku prísne pravidlá zrušili. V škandinávskych krajinách sa očkovacia povinnosť zdravotníkov vôbec nepresadila.

Keď si lekári (hoci nie všade) presadili dobrovoľný princíp pri sezónnom očkovaní, pokračovanie kampane a plány na povinné plošné očkovanie fatálne narazili.

Súbežne s lekármi sa proti povinnému očkovaniu búrili aj iné profesie. V Spojených štátoch hrozil nedostatok pilotov, v Kanade štrajkovali kamionisti, intenzívne protesty boli aj v Británii, Holandsku či Nemecku.

Slovom: pravidelné plošné očkovanie sa zrútilo. Pretože nestálo na pevných a presvedčivých základoch. Náklady na ďalšie stupňovanie kampane by boli neúnosne vysoké – a s otáznym výsledkom. Pandemické štáby a vlády zaradili neutrál.

Stalo by sa to zrejme aj bez nástupu omikronu (ten pohyb len urýchlil).

Prehodnotenie a návrat k rozumu

Úrady z plošného očkovania vycúvali. Miliardy vakcín sa zlikvidujú. Ďalšie, štvrté dávky v roku 2022 liekové agentúry schválili len pre seniorov a zraniteľné skupiny. Očkovanie pokračuje bez kampane a vo voľnom, dobrovoľnom režime.

Dúfajme, že to tak aj ostane.

Pravidelné sezónne očkovanie by malo byť namierené na špecifické rizikové skupiny (na ľudí, ktorých môže zachrániť pred smrťou alebo vážnymi následkami). Dostupné by mohlo byť aj pre tých, ktorí o to požiadajú. Povinné či vynútené plošné očkovanie planéty – vrátane mladších a detí – by už malo ostať minulosťou.

Slovenská skúsenosť

Napokon, podopierajú to aj aktuálne dáta priamo zo Slovenska (kde je pomer očkovaných a neočkovaných približne 50:50 percent).

Štatistiky NCZI už niekoľko mesiacov ukazujú paradoxný jav: medzi infikovanými sú prevažne plne očkovaní (dve tretiny). Heslá o tom, ako očkovanie tlmí šírenie infekcie, sú dnes v rozpore s faktami. A s vedou.

Pokiaľ ide o hospitalizácie s covidom, neočkovaných je 46 percent.

Tu však treba spresniť, že hospitalizácie ťahajú, podobne ako pri predchádzajúcich vlnách, prevažne seniori, medzi ktorými je vysoký podiel očkovanosti. Vakcíny čiastočne pomáhajú znižovať riziká smrti a ťažkého priebehu covidu medzi staršími a chorými ľuďmi.

Záver: ak sa dnes vakcíny ponúkajú skupine 60+ či chronicky chorým a od plošného očkovania sa ustúpilo, všetko je tak, ako malo a má byť.

Jediný problém je v tom, že táto prudká zmena očkovacej politiky prišla v tichosti – bez verejného vysvetlenia, bez analýzy a priznania chýb, bez otvorenej debaty o omyloch a poučení.

A bez ospravedlnenia tým lekárom, vedcom a právnikom, ktorí sa odvážili ozvať – a kritizovať autority.