Digitálne peklo: Rodičia nevedia, ako deťom regulovať prístup k mobilom

Rodičia podľa prieskumu nevedia, ako regulovať deťom čas na internete. Vedie to k množstvu rodinných hádok a napätiu. Psychologičky upozorňujú, že prílišné ponorenie sa do online sveta narúša kognitívne schopnosti detí.

košické prímestské rekreaèné stredisko Jahodná, dievèa, detský laptop, bunker Na snímke dievčatko s detským laptopom v rozostavanom bunkri. Foto: TASR/Milan Kapusta

Pre cenovú dostupnosť a ľahký prístup sa stali mobilné zariadenia bežnou súčasťou domácností. Patria sem najmä mobilné telefóny, tablety a herné konzoly, ktoré sú často pripojené na internet. Najmenší z nás ich dokonca uprednostňujú pred televíziou. Niet sa čomu čudovať – sú mobilné, ovládať sa dajú jedným palcom a ponúkajú nekonečné množstvo obsahu. Ukazuje sa však, že dospelí nedokážu moderovať prístup detí k digitálnym technológiám, čo vytvára podmienky na nebezpečnú závislosť.

Vedci z austrálskej Edith Cowan University zistili, že väčšina moderných rodičov sa nevie dohodnúť na tom, ako regulovať deťom používanie smartfónov a tabletov. Ich nadmerné používanie pritom ovplyvnilo správanie a vývoj skúmaných detí.

Prieskumu sa zúčastnilo celkovo 281 austrálskych rodičov. Až tri štvrtiny z nich uviedli, že používanie mobilných zariadení ich deťmi vedie k množstvu rodinných hádok a napätiu. Napriek tomu každý tretí rodič nikdy nevyhľadal oficiálne usmernenia o používaní smartfónov, ktoré by im poskytli odpoveď na to, kedy a ako treba potomkom čas strávený pred obrazovkou regulovať.

Gaučové deti strácajú sebakontrolu a rodičia nevedia, čo s tým

Otcovia aj matky zahrnutí do štúdie spozorovali, že digitálne zariadenia negatívne ovplyvňujú správanie dospievajúcich. Najmenej jeden z piatich rodičov v prieskume uvádza, že čas strávený s mobilom v ruke vedie v prípade ich dieťaťa k nedostatku pohybu, ťažkostiam s plnením úloh, nadmernému hraniu hier, problémom so spánkom či stiahnutím sa do seba.

Mnohí rodičia pripúšťajú, že ich potomkovia sa ťažšie sústredia a majú problém plniť pokyny. Dochádza u nich aj k zníženiu sebakontroly, takže často popustia uzdu emóciám. Napriek tomu len málo rodičov hľadá odpoveď na to, ako sa s tým vysporiadať u dôveryhodných zdrojov, ako sú napríklad praktickí lekári, učitelia či poradcovia.

„Naše výsledky ukazujú, že rodičia používajú neformálne siete, čo by mohlo naznačovať, že oficiálne pokyny týkajúce sa používania digitálnych zariadení sú buď ťažko pochopiteľné, alebo nie sú na daný účel vhodné,“ hovorí vedúca výskumníčka Stephanie Milfordová.

Odborníci dodávajú, že na internete existuje obrovské množstvo protichodných rád, oficiálnych aj neoficiálnych, o tom, koľko času by mali deti používať mobily. Otcom a matkám navyše chýba osobná skúsenosť, lebo smartfóny boli počas ich dospievania hudbou budúcnosti. Nájsť zlatú strednú cestu, ktorá by bola účinná, je preto čoraz ťažšie.

Medzi najbežnejšie stratégie patrí obmedzenie času, počas ktorého môže dieťa používať svoje zariadenie (takmer 70 percent respondentov). Zhruba 68 percent rodičov sa s deťmi rozpráva o tom, prečo trávia toľko času na internete. Dôležitú úlohu zohráva aj rodičovská kontrola webových stránok a aplikácií, ktoré dieťa navštevuje (66 percent). A ďalších 58,5 percenta z nich rieši závislosť rázne a deťom za trest vezme mobil.

„Scrollovanie“ bez záujmu ovplyvňuje kognitívne schopnosti detí

Psychoterapeutka Magda Petrjánošová, ktorá sa venuje fenoménu sociálnych sietí, odporúča rodičom prečítať si knihu Krotitelia displejov od slovenskej autorky Slávky Kubíkovej. Len zákazy a obmedzenia vraj nestačia. Prvý krok by mal podľa nej vyjsť zo strany dospelých. Nemôžu sa napríklad sami pozerať celý deň do mobilu a potom deťom povedať, aby online trávili najviac polhodinu denne. Aj malé dieťa zistí, že žijú inak, než mu to predpisujú a zariadi sa po svojom. Deti sú vraj naše zrkadlo.

„Rodičom radím, aby si stiahli aplikáciu na meranie času stráveného na sociálnych sieťach. Keď zistia, koľko času tam trávia, možno to hneď obmedzia a môžu dať príklad deťom. Len zákazy totiž aj tak nepomôžu,“ hovorí v rozhovore pre Štandard.

Psychoterapeutka upozorňuje, že príliš veľa času za obrazovkou narúša kognitívne schopnosti detí. „Scrollovanie“ bez záujmu má negatívny vplyv na pozornosť, trpezlivosť aj dosahovanie vzdialenejších cieľov. V škole majú potom deti problém obsedieť. Obzvlášť nebezpečné môže byť pasívne nasávanie online obsahu pre najmenších z nás.

„Keď malé dieťa chytá veci rukami, je to úplne iné ako pasívne pozeranie do obrazovky. Obomi činnosťami môže stráviť hodinu a dá sa konkrétne zdokladovať, ktoré časti mozgu pracovali. U malých detí sa tak rozvíja nielen motorika, ale aj koordinácia medzi okom a rukou, ale je to neskôr prepojené s abstraktným myslením. Ako také schodíky vývinu. Nejde o to, že by také dieťa nevedelo pekne kresliť alebo stavať z lega zložité stavby. Na tom až tak veľmi nezáleží. Ale ono môže mať potom v škole problém naučiť sa písať či pochopiť množiny,“ dodáva Petrjánošová.

Kontrolujte, čo deti robia na internete

Detská psychologička Mária Tóthová Šimčáková je roky odbornou garantkou projektu Deti na nete, kde sa venuje vplyvu technológií na detský vývin a bezpečnosti na internete. Pripúšťa, že počítačová gramotnosť je pre deti veľmi dôležitá, ale rovnakú váhu treba prikladať tomu, čo deti na digitálnych zariadeniach robia.

„Šimčáková prízvukuje, že do 15 rokov je za svoje dieťa plne zodpovedný rodič. Platí takzvaná kontrola s dôverou – detí sa treba aktívne pýtať, čo na internete robia. Pre rodičov vzniklo viacero stránok, na ktorých si môžu nájsť informácie. Deti nás totiž často technologicky presiahli,“ podotýka psychologička.

Hoci sa po tejto vekovej hranici deti už približujú k dospelosti a pravdepodobne nechcú, aby rodičia sledovali ich online aktivity, stále je podľa nej dôležité rozprávať sa s nimi. Zo slovenských štatistík vyplýva, že 30 percent detí nielenže četuje s neznámymi, ale je ochotných sa s nimi stretnúť v osobnom živote. Mnohé deti konfrontované s kybergroomingom či kyberšikanou nepožiadajú rodiča o pomoc, hoci by mohli.

„Vedia, že to rodičov nahnevá a budú to považovať za zlyhanie. Často sa situáciu pokúšali riešiť, ale nevyšlo to, lebo v zmysle ,aký požičaj, taký vráť‘ bolo dieťa na vydierača nepríjemné a vulgárne a bojí sa odhaliť túto svoju stránku rodičovi. Dôvodov je veľa. Podstatné je, aby sa deti nenechali do nejakého problému vtiahnuť, neostali bezmocné bez ochoty ísť za rodičom,“ zdôrazňuje význam komunikácie s potomkami terapeutka.


Na stránke centrálnej banky je už niekoľko dní informácia o pokračovaní znižovania úrokových sadzieb. Čo teda čaká slovenské bývanie?
Prejsť na článok
Avizované prešetrovanie vtipov komika Mateja Makovického zo strany polície bude zaujímavým stanovením štandardu, čo je prípustné v spoločnosti pri citlivých témach, a čo je ešte možno schovať za humor. Viac v článku.
Prejsť na článok