Dobývanie Mesiaca: dlhé čakanie na návrat

Výpravy boli ale drahé a nákladné, takže po siedmej z nich sa vládne kruhy v Pekingu rozhodli ukončiť ich. Stáli takpovediac príliš veľa obilia a ryže, aby z nich niečo hmatateľné bolo – okrem niekoľko exotických artefaktov privezených ako tribút. Čína sa opäť uzavrela do seba a príležitosť dobývať svet, ktorej dôsledky si snáď ani nevedela predstaviť, prenechala barbarom. A tak sa stalo, že sa dnes v Amerike hovorí anglicky, francúzsky, španielsky a portugalsky, ale nie čínsky.  

Dobývanie Mesiaca, ktoré sa uskutočnilo na prelome 60. a 70. rokov, je západným ekvivalentom výprav dynastie Ming. Potom, čo sa méty podarilo docieliť, sa euforický národ začal zaoberať inými témami, ležiacimi podstatne bližšie k ich životom. A správcovia štátnej pokladnice pri revízii účtov konštatovali, že projekt Apollo ide do peňazí. Stál takpovediac príliš veľa obilia a ryže, výmenou za chvíľu slávy a kôpku mesačného kameňa. (Kozmická mobilizácia mala však rad ďalších drobných efektov na pozemský život, napríklad masívne rozšírenie suchých zipsov inšpirované ich použitím vo vesmíre.) To už sa náhle nezdalo byť tak príťažlivé, a tak sa na povrch Mesiaca ďalších päťdesiat rokov nikto nevrátil.

Jediné, čo teraz opäť popohnalo dobývanie kozmu vpred, je obnovená vesmírna konkurencia. Práve ona niekedy do seba zahľadená Čína sa rozhodla stať sa svetovým lídrom vo všetkých možných smeroch, a jej plány na zriadenie mesačnej základne museli brať iné štáty vážne – najmä Amerika, a to i za tú cenu, že na súčasný projekt Artemis bude opäť nútená vynaložiť veľké množstvo „obilia a ryže“. Na nepriaznivej finančnej bilancii letov na Mesiac sa totiž od čias Apolla nič nezmenilo a obrovský raketový nosič SLS, ktorý sa práve na Floride chystá k svojmu prvému štartu, je neuveriteľne drahý. Každy jeden jeho štart by spotreboval nezanedbateľné percento nášho HDP, a tých štartov budú potrebné desiatky.

Čím sa dostávame k zaujímavej otázke: Podarí sa Američanom také úsilie udržať, alebo jedného dňa skončí rovnako, ako kedysi projekt Apollo, teda ako niekoľko úspechov a následné odloženie? Koniec koncov všetci tí seniori a kongresmani, ktorí o financovanie NASA rozhodujú, majú svojich voličov. A časť tých voličov by radšej za peniaze utratené na kozmickú aktivitu dala prednosť nákupu toho „obilia a ryže“. Národná hrdosť je fajn – odtiaľ až potiaľ. Potom sa ozvú aj iné záujmy než je budovanie prestíže, napríklad práve to krútenie v bruchu.

Sú v podstate len dva spôsoby, ako na túto otázku odpovedať „áno“. Buď zásadným spôsobom zlacniť lietanie do vesmíru, o čo sa snaží spoločnosť SpaceX s prototypmi svojej novej lode Starship – natoľko, aby už nešlo o sumy devastujúce štátne financie. Alebo čo znie tak trochu ako sci-fi, nájsť na Mesiaci niečo, čo by sa vyplatilo ťažiť a voziť späť na Zem. Staré koloniálne impéria v Amerike fungovali presne na tom istom ekonomickom základe, či už šlo o strieborné bane v Mexiku a v Bolívii, alebo o cukrovú trstinu pestovanú na karibských ostrovoch. Bez týchto príležitostí k zisku  by sa s budovaním zámorských držav v krajinách plných bojových domorodcov obťažoval len málokto.

Na Mesiaci žiadni domorodci nie sú, morálna opica teda nehrozí. Či je tam však niečo iné, čo by dalo ľuďom lepší dôvod ku kolonizácii onoho strieborného sveta, to sa budeme musieť ešte len dozvedieť. Radšej dúfajme, že áno. Civilizácia potrebuje niekam rásť, a ak môže rásť bez toho, aby pri tom pošliapala svojich susedov či protivníkov, tým lepšie.

Text bol krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.