Scholzov návrh zrušiť právo veta je nehorázny

„V Rade EÚ na úrovni ministrov je nutné konať rýchlo a pragmaticky. To musí byť možné aj v budúcnosti. Tam, kde je dnes nutné rozhodovať jednomyseľne, však s každým ďalším členským štátom rastie aj riziko, že veto jednej jedinej krajiny zablokuje vôľu všetkých ostatných členov. Kto si myslí niečo iné, popiera európsku realitu,“ uviedol Scholz v prejave v pražskom Karolíne.

„Preto som navrhol, aby sme v oblasti spoločnej zahraničnej politiky, ale aj v iných oblastiach, napríklad daňovej politike, postupne prešli na rozhodovanie kvalifikovanou väčšinou,“ pokračoval. Upresnil, že by sa začalo pomaly a postupne. „Dokázal by som si napríklad predstaviť, že s rozhodovaním kvalifikovanou väčšinou začneme najprv v oblastiach, v ktorých je úplne kľúčové, aby sme hovorili jedným hlasom. Napríklad v oblasti sankčnej politiky alebo ľudských práv.“

V poňatí zástancov hlasovania kvalifikovanou väčšinou, keď je nutný súhlas 15 z 27 členov, ktorých musí zároveň reprezentovať aspoň 65 percent celkového počtu obyvateľov EÚ, totiž sú vždy tí zlí Poľsko či Maďarsko, ktorí blokujú cestu k žiarivým európskym zajtrajškom.

Mali by si však dať dobrý pozor, pretože ich prianie sa rýchlo môže obrátiť proti nim. Veľkú časť viny za súčasný stav Európy má práve Nemecko. To ono bolo jednoznačne najproruskejšou krajinou v EÚ. Berlín dlhodobo tlačil na zavedenie plynovodov Nord Stream 1 a Nord Stream 2. Jednotka násobne zväčšila závislosť Nemecka od ruského plynu a dvojka by to iba potvrdila, keby sa ju podarilo spustiť.

Poslanec Ralf Stegner z SPD sa pred vojnou na Twitteri sťažoval na nemecké spravodajstvo o Rusku. Nazval ho „harašením zbraňami“, používalo vraj „studenovojenský tón“ a požadovalo „jednostranné zbrojenie a špirálu sankcií tam, kde je nutne potrebná diplomacia a zníženie napätia“. Rolf Mützenich, líder parlamentnej frakcie SPD, v rozhovoroch vyjadroval pochopenie pre ruské pocity ohrozenia. V decembri vyzval na ukončenie „recipročných hrozieb“. Predseda SPD Kevin Kühnert tvrdil, že problémy Nord Streamu a Ukrajiny by sa nemali miešať. Nemecko, nespútané zásadou jednomyseľnosti, by zaviedlo Európu ešte hlbšie do ruského objatia.

Scholz argumentuje potrebou v určitých oblastiach konať rýchlo. Vyjednanie súhlasu všetkých je zdĺhavé a vyžaduje si príliš veľa kompromisov. Výhodou takéhoto procesu ale je, že nakoniec všetci majú záujem o úspech. Rozhodnutie „pretlačiť“ menšinu ju len naštve a v konečnom dôsledku bude Únia menej jednotná. A európske právomoci majú tendenciu bujnieť. Akonáhle raz bude prelomená zásada jednomyseľnosti napríklad v otázke „ľudských práv“, rýchlo sa objavia argumenty, že ak to funguje v tejto oblasti, tak prečo nie v ďalších.

Nakoniec tu je otázka princípu. EÚ je stále teoreticky medzivládnou organizáciou. Každé obmedzenie práv národných štátov ju posúva bližšie k federácii. To je určite legitímny cieľ, ktorý si časť obyvateľov EÚ praje. Najskôr by ale o ňom mala prebiehať diskusia.

Text, ktorý je krátený, pôvodne vyšiel na portáli Echo 24. Vychádza so súhlasom redakcie.