Výdavky za elektrinu a plyn budú bolieť. Regulovať či neregulovať ceny energií?

V Európe sa čoraz častejšie skloňuje možnosť limitovania cien energií. Tie totiž lámu historické rekordy a trápia domácnosti i podniky naprieč celým starým kontinentom. Len pred pár dňami prekročila cena pri ročnom kontrakte za megawatthodinu na viacerých burzách psychologickú hranicu tisíc eur, čo predstavuje vyše desaťnásobný nárast oproti cenám minulého roka.

Vzápätí na to reagovala šéfka Európskej komisie vyhlásením, v ktorom nadškrtla reálnu možnosť zastropovania cien energií. Jej úmyslom je limitovať najmä ceny plynu, od ktorých sa do veľkej miery odrážajú aj ceny elektrickej energie. Španielsko a Portugalsko začali už pred časom uplatňovať túto politiku. Bloomberg pritom píše, že ceny energií zostali v týchto dvoch krajinách výrazne nižšie ako inde v Európe.

Kde je teda háčik?

Hlavným problémom, na ktorý kritici poukazujú je, že pokiaľ sa zastropujú ceny, domácnosti nebudú nútené znižovať svoju energetickú spotrebu. Môže tak veľmi rýchlo nastať problém s nedostatkom plynu.

„Jeden zo spôsobov stanovenia cenového limitu by bol strop na ceny plynu a elektriny, ktoré platia spotrebitelia v EÚ. To sa nepriamo zaviedlo v Španielsku a Portugalsku. Tým sa však podporuje dopyt, čím zostáva menej plynu na uskladnenie, a následne sa zvyšuje ďalší tlak na zvyšovanie cien pre všetkých,“ objasňujú autori v analytickom článku think tanku Centra pre európske politické štúdie (CEPS, pozn. red.).

Podľa nich sa tiež obmedzenie cien plynu pre spotrebiteľov rovná akejsi podpore využívania fosílnych palív, čo nenapomáha znižovaniu emisií a dosiahnutiu ekologických cieľov. Dodávajú, že z opatrenia by mali prospech najmä najväčšie a najbohatšie domácnosti, ktoré spotrebujú aj najviac energie.

Pre niektoré domácnosti môžu byť nekontrolované ceny likvidačné

Vysoké ceny plynu a elektrickej energie nútia domácnosti šetriť energiou a obmedzovať jej spotrebu. Pri súčasnej energetickej kríze, keď sa môžu dodávky plynu z Ruska kedykoľvek úplne zastaviť, je to presne to, čo by malo byť cieľom európskych štátov.

Na druhej strane je však potrebné podotknúť, že ceny energií nemôžu ostať na spomínaných úrovniach. Hlavne pre skupinu nízkopríjmových domácností, kde výdavky na energie predstavujú podstatnú časť celkových výdavkov, môže byť takýto nárast cien energie likvidačný.

Návrh z dielne Európskej únie, ktorým chce limitovať ceny plynu, od ktorých sa potom odráža aj cena elektrickej energie, síce rieši problém pre domácnosti, no nerieši otázku možného nedostatku plynu v zime. Ten môže reálne nastať, pokiaľ domácnosti nebudú mať dôvod svoju spotrebu obmedzovať.

Existuje vôbec dobré riešenie?

Cieľom von der Leyenovej vyhlásení však môže byť len obyčajné pohrozenie pre trh s energiami, čo pomerne dobre funguje a bolo to možné spozorovať na okamžitom poklese cien elektriny, ktorá po Leyenovej vyhlásení výrazne padla. Napriek tomu sa zdá, že viacerí túto výzvu zobrali vážne. Česká republika, ktorá aktuálne predsedá Rade EÚ, zvolá na 9. septembra mimoriadne zasadnutie ministrov energetiky, pričom by mali diskutovať práve o limitovaní cien energií.

Je však prinajmenšom otázne, či celoeurópske limitovanie cien plynu je dobrým riešením. CEPS uvádza, že okrem zastropovania cien energií pre domácnosti sa javí ako možnosť limitovať ceny plynu už pri jeho odbere od dodávateľov. To by však podľa think tanku nemalo vplyv na súčasné ceny energií pre jednotlivé domácnosti. Navyše je ťažké odhadnúť čo by nastalo, keby sa obmedzenie uplatnilo na nové dodávky skvapalneného plynu, ktoré dnes Európa výrazne potrebuje. Na trhu s LNG má pritom starý kontinent silného konkurenta – Áziu. Európsky limit by teda nemohol byť nižší ako ázijská cena, pretože inak by dostupný plyn putoval do Ázie.

Cenový strop iba na plyn z Ruska má pritom zmysel len vtedy, ak by sa Rusko rozhodlo neprerušiť toky plynu do Európy. To, že v prebiehajúcej európskej energetickej kríze prúdi plynovodom Nord Stream 1 iba 20 percent komodity [na niekoľko dní bol tok plynu dokonca zastavený, pozn. red.] z možného objemu plynu azda svedčí o tom, že Moskva nie je na tržbách za dodávky plynu do Európy až taká závislá.

Ako z toho vykľučkovať?

Jednoznačné riešenie zrejme neexistuje. Jednotlivé štáty by sa azda mohli zamerať na nízkopríjmové domácnosti, kde výdavky na energie predstavujú podstatnú zložku celkových výdavkov a týmto domácnostiam adresovať cielenú pomoc, aby pre nich vysoký nárast cien nebol devastačný.

Zároveň by bolo potrebné ponechať istý priestor trhovému fungovaniu ponuky a dopytu. Je to síce nepríjemné, ale pokiaľ bude plynu málo, domácnosti to prinúti šetriť iba vtedy, keď sa to odrazí v cene energií a bude ich to trochu bolieť, inak by sme tu v zime mali pravdepodobne kvóty na množstvo energie, ktorú môže každý spotrebovať.

Napriek tomu je na mieste sa pýtať, či už také ceny energií, ktoré tu máme dnes, a čochvíľa ich všetci pocítime, neprinútia domácnosti znižovať svoju energetickú spotrebu. V takom prípade by boli dvere pre dobre nastavený cenový strop azda aj otvorené.