Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Venezuela a Kolumbia opäť otvoria pozemné hranice a obnovia letecké spoje

Venezuela a Kolumbia v piatok oznámili, že ešte v priebehu septembra opätovne otvoria svoje spoločné pozemné hranice a obnovia komerčné lety. Stane sa tak po nedávnom obnovení diplomatických vzťahov prerušených v roku 2019, informuje tlačová agentúra AFP.

Tieto juhoamerické štáty opätovne nadviazali oficiálne vzťahy 29. augusta pod vedením venezuelského socialistického prezidenta Nicolása Madura a nového kolumbijského ľavicového lídra Gustava Petra. Obe krajiny si navzájom vymenovali veľvyslancov a oznámili, že chcú obnoviť aj vojenskú spoluprácu.

Maduro v piatok na Twitteri napísal: "26. septembra spoločne otvoríme hranice medzi Venezuelou a Kolumbiou. Okrem toho obnovíme lety na trasách Caracas-Bogota a Valencia-Bogota." Petro sa o rovnakú informáciu podelil tiež na Twitteri a dodal: "Potvrdzujem záväzok vlády obnoviť bratské vzťahy."

Venezuela prerušila vzťahy so svojím susedom v roku 2019 po tom, ako Kolumbia pod vedením bývalého pravicového prezidenta Ivána Duqueho, spolu s desiatkami ďalších krajín, odmietla Madurovo znovuzvolenie v roku 2018 a namiesto neho uznala za legitímneho lídra krajiny opozičného vodcu Juana Guaidóa.

Veľvyslanectvá a konzuláty v oboch krajinách boli vzájomne zatvorené a lety medzi susednými krajinami sa pozastavili. Odchod medzinárodných leteckých spoločností z Venezuely sa začal už v roku 2014, keď sa začali prepadávať ceny ropy.

(tasr)

Minúta  |  

Obnova Ukrajiny po invázii Ruska by mohla stáť 350 miliárd eur, odhadujú experti

Invázia Ruska spôsobila na Ukrajine do 1. júna priame škody prevyšujúce 97 miliárd eur. Obnova krajiny by si však mohla vyžiadať náklady takmer 350 miliárd eur, vyplýva zo správy, ktorú v piatok zverejnili Svetová banka, ukrajinská vláda a Európska komisia, uvádza oficiálna webová stránka EK a tlačová agentúra Reuters.

Priame fyzické škody sú podľa správy vysoké najmä v sektoroch bývania, dopravy, obchodu a priemyslu, pričom ničivé dôsledky vojny pocítili predovšetkým v Černihivskej, Doneckej, Luhanskej, Charkovskej, Kyjevskej a Záporožskej oblasti.

Ukrajina tiež utrpela škody vo výške 252 miliárd eur v dôsledku narušenia ekonomických tokov a produkcie, ako aj dodatočných výdavkov spojených s vojnou. Vysídlenie tretiny obyvateľstva by podľa očakávaní malo zvýšiť mieru chudoby z dvoch percent spred vojny na 21 percent.

Autori správy posudzujúcej obdobie od začiatku vojny 24. februára do 1. júna odhadujú, že potreby Ukrajiny pri obnove dosiahnu 349 miliárd eur, čo je približne 1,6-násobok hrubého domáceho produktu krajiny z roku 2021.

Z tejto sumy je 105 miliárd eur potrebných v krátkodobom horizonte na naliehavé priority. Patria k nim obnova tisícok zničených alebo poškodených škôl a vyše 500 nemocníc, ako aj príprava na nadchádzajúcu zimu vo forme obnovy domov a vykurovania či nákupu zemného plynu.

(tasr)

Minúta  |  

Ukrajina si uctila ďalších štátnikov, ktorí ju podporujú vo vojne s Ruskom

Štátnici z Česka, Lotyšska, Poľska a Slovinska majú od piatku tabuľky so svojím menom na Aleji odvahy na Námestí ústavy v ukrajinskej metropole Kyjev. Uvádza sa to na webovej stránke ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.

Ako informovala agentúra PAP, tabuľky odhalil ukrajinský prezident v prítomnosti poľského premiéra Mateusza Morawieckého a lotyšského prezidenta Egilsa Levitsa.

Jedna z pamätných tabuliek je venovaná prezidentovi Levitsovi a druhá premiérovi Morawieckému, bývalému podpredsedovi poľskej vlády Jaroslawovi Kaczyňskému, českému premiérovi Petrovi Fialovi a bývalému predsedovi slovinskej vlády Janezovi Janšovi.

Zelenskyj vysvetlil, že na Aleji odvahy sa objavujú mená vodcov štátov, ktorých "národy sú s nami od začiatku až do konca, do víťazného konca". Dodal, že Ukrajina je a bude vďačná tým štátom a národom, ktoré ju podporovali vo vojnových časoch.

Agentúra PAP pripomenula, že Morawiecki pricestoval na Ukrajinu v prvých dňoch vojny rozpútanej Ruskom 24. februára. Spolu s ním navštívili Kyjev aj premiéri Fiala a Janša, ako aj podpredseda poľskej vlády Kaczyňski.

"Bol to jeden z najťažších momentov vojny. Keď lídri mnohých krajín ešte neverili vo vlastnú bezpečnosť, mali sme (tu, v Kyjeve) veľmi odvážny tím," povedal Zelenskyj.

Na Aleji odvahy je aj tabuľka s menom poľského prezidenta Andrzeja Dudu. Nainštalovali ju tam v auguste počas jeho návštevy v Kyjeve, pripomenula agentúra PAP.

Lotyšský prezident v piatok počas svojej návštevy v Kyjeve odovzdal prezidentovi Zelenskému najvyššie vojenské vyznamenanie Lotyšskej republiky – Viestursov rad.

(tasr)

Minúta  |  

Britská hymna zaznela po 70 rokoch opäť v znení "Bože, ochraňuj kráľa"

Britská premiérka Liz Trussová, politici a ďalší účastníci modlitieb za zosnulú kráľovnú Alžbetu II. v piatok verejne zaspievali národnú hymnu v novom znení "God Save The King" (Bože, ochraňuj Kráľa), informuje správa agentúry AFP.

Po 70 rokoch, počas ktorých bola hymna Spojeného kráľovstva venovaná panovníčke, zaznela v Katedrále sv. Pavla v Londýne v znení, ktoré už reflektuje nástup Alžbetinho najstaršieho syna, kráľa Karola III., na britský trón.

Kráľovná Alžbeta II., ktorá zomrela vo štvrtok 8. septembra v popoludňajších hodinách, bola najdlhšie vládnucim monarchom v dejinách Británie – na tróne bola 70 rokov. Pohreb sa podľa britských médií uskutoční vo Westminsterskom opátstve desať dní po jej smrti.

(tasr)

Minúta  |  

Sudca štátu Florida zamietol Trumpovu žalobu proti FBI a Clintonovej, ten sa chce odvolať

Federálny sudca amerického štátu Florida zamietol žalobu exprezidenta USA Donalda Trumpa proti svojej protikandidátke z prezidentských volieb roku 2016 Hillary Clintonovej a bývalým vysokopostaveným predstaviteľom FBI.

Informovala o tom agentúra AP, podľa ktorej tým sudca Donald Middlebrooks odmietol Trumpove tvrdenia, že tieto osoby konali v zhode s cieľom vyvolať vyšetrovanie vymyslenej ruskej aféry, ktorá zatienila veľkú časť Trumpovho pôsobenia v úrade prezidenta USA.

Trump vo svojom súdnom podaní žaloval Clintonovú a niektorých jej hlavných poradcov, ako aj bývalého riaditeľa FBI Jamesa Comeyho a ďalších predstaviteľov FBI, ktorí boli zapojení do vyšetrovania podozrení vznesených voči Trumpovmu predvolebnému štábu v súvislosti tvrdeniami, že tento Trumpov tím počas kampane v roku 2016 koordinoval svoju činnosť s Ruskom s cieľom ovplyvniť výsledok prezidentských volieb v USA.

Sudca tvrdí, že Trumpova žaloba má nedostatky, exprezident sa chce odvolať

Americký okresný sudca Donald Middlebrooks vo svojom stanovisku podľa AP uviedol, že Trumpova žaloba podaná v marci obsahuje "zjavné štrukturálne nedostatky" a že popis viacerých udalostí je nedôveryhodný.

Sudca odmietol myšlienku, že by Trump podal žalobu s cieľom napraviť škody v oblasti práva. "Namiesto toho sa (Trump) snaží vystatovať 200-stranovým politickým manifestom", v ktorom uvádza svoje výhrady voči tým, čo sa postavili proti nemu, napísal sudca Middlebrooks.

Trumpova právnička Alina Habbaová v piatok uviedla, že Trump sa proti zamietnutiu odvolá, dodala AP.

(tasr)

Minúta  |  

Matovič: Dnešní samozvaní majitelia pravdy pripomínajú fašistov. Našli si svojich "Židov"

Minister financií a predseda hnutia OĽaNO v piatok zverejnil na svojom facebookovom profile status s popisom "Žid ako nepriateľ". Matovič sa svojich sledovateľov pýta, či im nepripomína konanie vtedajších fašistov konanie dnešných samozvaných "majiteľov pravdy".

Status Matovič zverejnil pri príležitosti 81. výročia prijatia Židovského kódexu. Šlo o vládne nariadenie prvej Slovenskej republiky, ktoré obsahovalo súbor predpisov namierených proti Židom. "Pred 81 rokmi sme sa rozhodli stať nadľuďmi," píše Matovič s tým, že "v čase ťažkej ekonomickej krízy a vojny sme sa rozhodli označiť desiatky tisíc našich spoluobčanov za menejcenných".

"Samozvaných majiteľov pravdy" následne obvinil, že "svojich Židov” si našli opäť s cieľom ich totálnej dehumanizácie.

"Odporné vtedy, odporné dnes," uzavrel status Matovič.

(krk)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.