Vučič: EÚ má iný meter na celistvosť Ukrajiny a Srbska. Referendum o vstupe do Únie by u nás neuspelo

Srbský prezident Aleksandar Vučič sa posťažoval, že hoci stojí na čele krajiny nachádzajúcej sa na takzvanej európskej ceste, ešte nikdy v nej nebol taký odpor voči Európskej únii. Tá je podľa neho spolkom, ktorý má plné ústa medzinárodného práva pokiaľ ide o Ukrajinu, ale nie pokiaľ ide o Srbsko a situáciu ohľadom Kosova.

„Ak by ste dnes mali v Srbsku referendum za EÚ, naši ľudia by povedali nie. V Európe je iný prístup, keď hovoríme o územnej celistvosti Ukrajiny a celistvosti Srbska,“ dodal Vučič. Politikove slová podľa srbskej televízie B92 zazneli na samite balkánskych lídrov neďaleko slovinského mesta Kranj.

Pripomíname, že nelegálne odtrhnutie tejto srbskej provincie v minulosti uznali kľúčové štáty eurobloku vrátane Nemecka, Francúzska či Talianska. Slovensko sa bez ohľadu na politickú reprezentáciu dlhodobo stavia proti. Rovnaký postoj zaujímajú iba štyri ďalšie štáty Únie.

Hra na vzájomné sympatie?

Vzťahy medzi Srbskom a EÚ formálne odštartovali v roku 1999, v ktorom bola krajina zahrnutá do takzvaného Procesu stabilizácie a pridruženia pre západný Balkán. Odvtedy ich charakterizuje veľká rozporuplnosť a nejednoznačnosť.

Neuralgickými bodmi sú najmä spomínané Kosovo, vzťah k Rusku, právny štát a k vylepšeniu vzťahov dozaista nepomohlo ani nedávne rozhodnutie Srbska neumožniť uskutočnenie akcie EuroPride, ktorá sa mala konať v septembri v Belehrade. Proti LGBT podujatiu vystúpila Srbská pravoslávna cirkev a protestovali proti nej ďalšie tisíce nespokojencov.

„Európska únia sa tvári, že chce prijať Srbsko, Srbsko sa tvári, že chce do Únie vstúpiť. Je to podobné ako s Tureckom, ktoré vstupuje už od roku 1963, ale všetci vedia, že sa to nestane,“ opísal tento vzťah vlani pre Český rozhlas balkanológ a editor CNN Prima News Matyáš Zrno.

Vučič sa koncom mája tohto roka ujal druhého mandátu a vo svojom inauguračnom príhovore označil vstup Srbska do EÚ za prioritu. „Musíme byť pevní v našom európskom smerovaní,“ povedal 52-ročný líder.

Podľa prieskumu verejnej mienky, ktorého výsledky boli zverejnené v apríli, je však prvýkrát za dve desaťročia počet Srbov, ktorí sú proti vstupu do EÚ, vyšší ako počet tých, ktorí sú za členstvo. Prieskum, ktorý uskutočnila spoločnosť Ipsos a ktorý bol prvýkrát uverejnený v novinách Blic, ukázal, že 44 percent účastníkov bolo proti členstvu, zatiaľ čo 35 percent ho schvaľovalo.

O svojom vstupe do EÚ prostredníctvom ľudového hlasovania rozhodovali aj Slováci a to v roku 2003. V doteraz jedinom platnom referende v samostatnej existencii štátu sa vyše 92 percent občanov z vyše 52 percent, ktoré sa ho zúčastnili, vyslovilo za členstvo. Referendum vyhlásil vtedajší prezident Rudolf Schuster.

Nedávne nepokoje už urovnali

Srbsko a Kosovo mali donedávna vážny spor ohľadom pohybu svojich občanov cez spoločnú hranicu. Došlo pri ňom k streľbe či blokáde ciest. Oba celky však nezhody koncom leta prostredníctvom EÚ urovnali.

Srbsko podľa šéfa úniovej diplomacie Josepa Borrella súhlasilo, že držitelia kosovských občianskych preukazov už nebudú potrebovať špeciálne dokumenty na vjazd do Srbska a Kosovo sa zaviazalo, že voči srbským občanom bude postupovať recipročne.