Preskočiť na obsah
Minúta  |  

V Nemecku odsúdili na doživotie muža, ktorý pre spor o rúško zabil pokladníka

Nemecký súd udelil v utorok doživotný trest odňatia slobody 50-ročnému mužovi, ktorý zavraždil pokladníka na čerpacej stanici za to, že ho - počas pandémie - vyzval, aby dodržiaval pandemické opatrenia a nasadil si rúško. TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Súd uznal obvineného, ktorého z dôvodu zákona o ochrane osobných údajov identifikoval iba ako Maria N., za vinného z vraždy a odsúdil ho na doživotie.

Muž sa pred súdom bránil, že by mal byť súdený len za zabitie, pretože v čase incidentu bol pod vplyvom alkoholu.

Podľa zistení prokuratúry muža, ktorý prišiel zaplatiť za pivo, pokladník vyzval, aby si nasadil rúško. Odsúdený to odmietol a z čerpacej stanice odišiel. Neskôr sa vrátil - už s rúškom na tvári, ktoré si však stiahol, keď pristúpil k pokladni. Po krátkej výmene názorov muž strelil 20-ročného pokladníka do hlavy.

Mladík bol na mieste mŕtvy a Mario N. sa neskôr sám udal na policajnej stanici, pričom uviedol, že pandemické opatrenia ho stresujú.

Táto vražda, ku ktorej došlo v meste Idar-Oberstein v spolkovej krajine Porýnie-Falcko na juhozápade Nemecka, svojho času vyvolala u verejnosti šok a obavy, že popierači koronavírusu sa stávajú násilní.

Odpor proti opatreniam prijatým na spomalenia šírenia koronavírusu v Nemecku v rokoch 2020 a 2021 rástol, pričom do ulíc vychádzali tisíce ľudí: aktivisti, odporcovia očkovania i krajne pravicoví radikáli.

V auguste v roku 2020 demonštranti vtrhli aj do budovy Spolkového snemu v Berlíne, pričom niektorí držali tzv. ríšsku vlajku, čo mnohých Nemcov šokovalo.

(tasr)

Minúta  |  

Eskalácia na hranici Arménska s Azerbajdžanom si vyžiadala takmer sto obetí

Najnovšia vojenská eskalácia územného sporu medzi Arménskom a Azerbajdžanom si vyžiadala takmer 100 obetí, informovala v utorok agentúra AFP.

AFP sa odvolala na azerbajdžanské ministerstvo obrany, ktoré v utorok informovalo, že "v dôsledku rozsiahlej arménskej provokácie" v pohraničí zahynulo 50 azerbajdžanských vojakov. Arménsko predtým informovalo o smrti najmenej 49 svojich vojakov.

Nové kolo ozbrojených zrážok vypuklo v noci na utorok a obnovilo obavy z ďalšieho totálneho konfliktu medzi Arménskom a Azerbajdžanom, ktorý svojho historického rivala – Arménsko – následne obvinil z porušenia prímeria.

Rusko v utorok uviedlo, že po niekoľkých hodinách nočných bojov dosiahlo prímerie medzi bojujúcimi stranami. Po niekoľkých hodinách relatívneho pokoja však Azerbajdžan obvinil arménske sily z "intenzívneho" porušovania dohody, a to s použitím delostrelectva a iných ťažkých zbraní.

Arménsko sa po vypuknutí bojov obrátilo so žiadosťou o pomoc na politických lídrov sveta a obvinilo Azerbajdžan, že jeho armáda sa snaží o postup na arménske územie.

Azerbajdžan však obvinil Arménsko z "rozsiahlych podvratných činov" v blízkosti okresov Daškesan, Kelbedžjar a Lačin a uviedol, že azerbajdžanské ozbrojené sily podnikajú "obmedzené a cielené kroky, ktorými neutralizujú arménske palebné pozície"

Irán, ktorý hraničí s oboma krajinami, vyzval na zdržanlivosť a hľadanie mierového riešenia. Znepokojenie v súvislosti s najnovším vývojom vyjadrili aj EÚ a OSN, ktoré apelovali na ukončenie bojov.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok zavolal svojmu azerbajdžanskému kolegovi Ilhamovi Alijevovi, aby vyjadril "veľké znepokojenie" a vyzval na návrat k dodržiavaniu prímeria. Zároveň žiadal zintenzívnenie rokovaní a ponúkol, že sa do nich zapojí aj on sám spolu s Európskou úniou.

S Macronom predtým hovoril aj arménsky premiér Nikol Pašinjan, ktorý telefonoval i ruskému lídrovi Vladimirovi Putinovi a šéfovi americkej diplomacie Antonymu Blinkenovi

AFP dodala, že arménska bezpečnostná rada v utorok – ešte pred vyhlásením nového prímeria – požiadala o vojenskú pomoc Moskvu, ktorá je na základe bilaterálnej zmluvy povinná brániť Arménsko v prípade zahraničnej invázie.

Arménsky politický analytik Tatul Hakobjan sumarizoval, že najnovšia eskalácia je dôsledkom toho, že arménsko-azerbajdžanské mierové rozhovory sú v slepej uličke. Upozornil súčasne: "Vojna na Ukrajine zmenila pomer síl v regióne a Rusko – ktoré je garantom mieru v regióne – je na tom veľmi zle. "V tejto situácii chce Azerbajdžan čo najskôr získať ústupky od Arménska," dodal Hakobjan.

(tasr)

Minúta  |  

Briti podľa prieskumu nového kráľa podporujú

Podpora britského kráľa Karola III. sa zvýšila, odkedy sa po úmrtí svojej matky Alžbety II. stal novým monarchom. V utorok to ukázali výsledky nového prieskumu, o ktorých informovala agentúra Reuters.

Časť verejnosti smútiacej za zosnulou kráľovnou si však myslí, že by mal nasledovať jej príklad a nechávať si svoje názory pre seba.

Celkovo 63 percent Britov sa domnieva, že Karol III. bude dobrým kráľom, čo je od marca nárast o 24 percentuálnych bodov. Zlým panovníkom bude podľa 15 percent respondentov - v porovnaní s 31 percentami oslovených, ktorí tento postoj zastávali pred šiestimi mesiacmi.

Prieskum uskutočnil inštitút YouGov pre britský denník The Times. Z prieskumu tiež vyplýva, že podobný nárast podpory zaznamenala aj kráľova manželka Kamila.

Nový kráľ sa ešte ako princ Charles otvorene vyjadroval k mnohým otázkam - od klimatickej zmeny po architektúru či alternatívnu medicínu. Kritici tvrdia, že zasahoval aj do politických otázok, ktoré neboli vecou kráľovskej rodiny.

Podľa jeho stúpencov boli niektoré jeho názory vizionárske - napr. keď na zásahy v oblasti životného prostredia a udržateľnosti  vyzýval desaťročia pred tým, ako si to za za prioritu stanovili vlády

Karol III. v posledných dňoch opakovane povedal, že bude nasledovať príklad svojej matky. V prvom televíznom prejave k obyvateľom Spojeného kráľovstva zdôraznil, že jeho život sa s novými úlohami zmení.

Prieskum YouGov sledujúci dlhodobé postoje ku kráľovskej rodine tiež ukázal, že podiel Britov, ktorí považujú monarchiu za veľmi alebo dosť dôležitú, zostáva na rekordne nízkej úrovni: túto inštitúciu podľa utorkovej správy podporuje 62 percent respondentov, proti je 21 percent oslovených.

(tasr)

Minúta  |  

Slovenskí europoslanci podporujú päťmiliardovú pomoc pre Ukrajinu. Podľa Bilčíka ňou chránime vlastnú budúcnosť

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) v utorok diskutovali so šéfom diplomacie EÚ Josepom Borrellom o najnovšom vývoji na Ukrajine a hovorili aj o najnovšej makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu vo výške päť miliárd eur.

Makrofinančná pomoc pre Ukrajinu má za cieľ pomôcť Ukrajine pokryť jej potrebu vonkajšieho financovania spôsobenú ruskou inváziou. Tento úver je už druhou tranžou podporného balíka vo výške deväť miliárd eur. Zákonodarcovia EÚ by mali hlasovať o tomto návrhu vo štvrtok a viacerí slovenskí poslanci uviedli, že za návrh zahlasujú.

Vladimír Bilčík (Spolu) zdôraznil, že Ukrajina potrebuje tri veci: jasnú politickú podporu, zbrane a finančné prostriedky, aby mohla ako štát fungovať v najbližších mesiacoch. "Vojna sa nekončí a Ukrajinci potrebujú peniaze, aby boli vo vojne úspešní. Tých päť miliárd vnímam ako prvý zlomok toho, čo Ukrajine teraz potrebuje. To sú peniaze na prevádzku krajiny," vysvetlil.

Dodal, že finančná pomoc pre Ukrajinu bude musieť byť väčšia a v EÚ by mala prebehnúť "poctivá debata" o tom, ako a prečo investovať do Ukrajiny. Vysvetlil, že terajšie investície budú stáť menej ako keby Ukrajina vojnu s Ruskom  prehrala. "Keď sa pozrieme, koľko peňazí posielajú Američania, európska pomoc je kľúčová, ale mala by byť väčšia. Lebo ňou si chránime aj vlastnú budúcnosť," odkázal Bilčík.

Vyslovil sa tiež za zjednodušenie podmienok splácania, ktoré EÚ ukladá Ukrajine. Tá by mala pôžičku splatiť o 20 až 25 rokov, pričom Únia žiada rovnaké podmienky ako pre pôžičky krajinám, ktoré nie sú vo vojne.

Podľa Hajšela by sa mala pomoc podrobne kontrolovať

Robert Hajšel (Smer-SD) povedal, že EÚ má pomáhať Ukrajine, aj ďalšou tranžou z deväťmiliardového balíka makrofinančnej pomoci, zároveň sa vyslovil za dôslednú kontrolu tejto pomoci. "My by sme zároveň s týmto schválením mali prijať ďalšie opatrenia týkajúce sa kontrolných mechanizmov - čo sa s týmito peniazmi robí a kde nakoniec končia," zdôraznil.

Spresnil, že zachytil správy z rôznych nezávislých inštitúcií, že na Ukrajine dochádza k zneužívaniu takýchto zdrojov a preto by EÚ mala byť opatrná - už aj preto, že v časoch energetickej krízy suma päť miliárd eur nie je zanedbateľná a ak by mali byť tieto zdroje zneužité, lepšie by ich bolo využiť cez kompenzačné schémy pre občanov EÚ, ktorí čelia vysokým cenám energií.

Ukrajinci podľa Štefanca bránia našu demokraciu

Ivan Štefanec (KDH) skonštatoval, že Ukrajina si túto pomoc zaslúži a mala by ju dostať čo najskôr - aj preto, že bráni aj našu slobodu a demokraciu. "Je dôležité, aby sme neustávali v pomoci Ukrajine. Nielen vojensky, ale aj humanitárne a finančne. Tento balík pomoci je kľúčový, aby Ukrajina ako štát mohla fungovať a platiť výdavky pre zdravotníctvo, dôchodky a sociálny systém," povedal.

Podľa jeho slov EÚ má dobré mechanizmy na overenie, či finančná pomoc sa dostane tam, kde je potrebná. "Európska komisia má kontrolné mechanizmy, ktorými kontroluje každú pomoc, všetko sa dôsledne sleduje. Nemám obavy, že tieto prostriedky nebudú vynaložené účelne," uviedol poslanec. Spresnil, že kontrola je o to prísnejšia, že Ukrajina už má štatút kandidátskej krajiny.    

Minúta  |  

Turecko a Grécko sa napriek sporom spolu zúčastnia na námornom cvičení NATO

Grécko a Turecko sa napriek eskalujúcim vzájomným sporom v utorok spoločne zúčastnili na každoročnom námornom cvičení NATO. Do cvičenia je zapojených 50 lodí, päť ponoriek, päť lietadiel a 1 500 námorníkov a iných príslušníkov armády.

Odvekí regionálni rivali sa na vojenskom cvičení Dynamic Mariner-Mavi Balina 22 pri západnom pobreží Turecka zúčastňujú spolu s ďalšími desiatimi členskými krajinami NATO. Manévre sa začali na tureckej námornej základni Aksaz a potrvajú do 22. septembra.

"Dynamic Mariner sú neuveriteľné dôležité rozsiahle námorné cvičenia… Tohtoročné cvičenia zahŕňajú viac aktivít než kedykoľvek predtým, prehlbujú interoperabilitu medzi našimi národmi a zlepšuje operačnú pripravenosť," uviedol francúzsky viceadmirál a zástupca veliteľa Spojeneckého námorného veliteľstva Didier Piaton.

Vzťahy medzi Tureckom a Gréckom sa v poslednom období zhoršili. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan sa dokonca pred týždňom vyhrážal Grécku inváziou, keď povedal, že Turci "tam môžu raz v noci náhle prísť".

Dlhoročné spory sa týkajú mnohých záležitostí vrátane územných nárokov v Egejskom a Stredozemnom mori či hraníc vzdušného priestoru.

(tasr)

Minúta  |  

Haiti: Zavraždili dvoch novinárov, ktorí pokrývali tému násilia v jednom zo slumov hlavného mesta

V hlavnom meste Haiti Port-au-prince zastrelili a potom podpálili dvoch reportérov, ktorí spravodajsky pokrývali situáciu v jednom zo slumov ovládanom gangami. Ide už o druhý prípad zabitia novinárov v tomto roku, uviedla haitská pobočka Asociácie nezávislých novinárov.

Zabití sa v skupine siedmich novinárov venovali zhoršujúcim prejavom násilia v jednej z mestských štvrtí v Port-au-Prince, keď na nich v nedeľu zaútočili členovia gangu. Zvyšní piati vyviazli bez zranení.

Asociácia odsúdila tento "podlý a ohavný čin" a žiada vládu, aby zlepšila bezpečnostnú situáciu v krajine. Pozícia gangov na Haiti zosilnela po vražde prezidenta Jovenela Moisa v júli 2021, píše AP.

Vraždu novinárov odsúdil aj haitský premiér Ariel Henry a prostredníctvom sociálnej siete vyjadril sústrasť rodinám a kolegom zabitých.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.