Polícia je už zapletená v politike. Treba odvolať ministra vnútra?

Matovič a Fico majú v politike čosi spoločné. Akýkoľvek problém v spoločnosti usmerňujú najkratšou cestou proti politickému oponentovi a okamžite ho robia zaň zodpovedným nielen politicky, ale aj trestnoprávne.

Štefan Hamran. Foto: TASR/Martin Baumann

Slovenská polícia zablúdila v politike, do ktorej sa nemala nikdy dostať. A politika zablúdila do polície. Začalo sa to už dávno pred vojnou na Ukrajine, ale vojnou sa to ešte zhoršilo. Nie je to len jej chyba, zaslúžili sa o to aj politici. Tento týždeň parlament diskutoval o odvolávaní ministra vnútra Romana Mikulca, aj keď na hlasovanie zatiaľ nedošlo, problém si zaslúži niekoľko poznámok.

Prečo hovorí Hamran, nie Mikulec?

Za tridsaťjedna rokov existencie samostatného Policajného zboru SR tu nebol žiaden policajný funkcionár, ktorého verejné výroky by sa dali označiť za politické či politizujúce a namierené proti opozícii. Policajní prezidenti obvykle často nevystupovali verejne, obvykle ani neboli príliš známi. Ak sa vyskytol funkcionár ako Jaroslav Spišiak, ktorý bol pre médiá mimoriadne zaujímavý, tak hovoril vecne k policajnej problematike.

S nástupom policajného prezidenta Hamrana sa to zmenilo. Už viackrát sme písali na Štandarde, že Hamran príliš zaťahuje políciu do zápasu s Ficom, a teda do zápasu politického. Polícii to škodí. Nie je to však len Hamranova chyba.

Vrcholom zatiaľ bola minulotýždňová slovná prestrelka medzi ním a Robertom Ficom. Prvé, čo mi napadlo, keď som pozeral na Hamrana, bolo: a kde je Mikulec? Kde je minister vnútra, ktorému je podľa zákona Policajný zbor podriadený, keď je tento policajný zbor napádaný opozičným politikom? Minister vnútra je politik a politik mal reagovať na útoky proti polícii zo strany iných politikov. Preto je Mikulec viac vinný ako Hamran. Mikulec takto zlyhal už viackrát.

Fico bol neslýchane brutálny, ale hovoril niekedy pravdu

Robert Fico brutálne napadol Národnú kriminálnu agentúru NAKA. Plánovite a vášnivo a opakovane označoval jej príslušníkov za zvieratá. Vie, že takéto označenia mu prinášajú publicitu. Zvyšuje to celkovú hrubosť v spoločnosti, ku ktorej, samozrejme, prispievajú niektorí sociopati vo vládnej koalícii. V tomto je Ficovo správanie odsúdeniahodné.

Zároveň však treba povedať, že občas pritom hovorí pravdu. Stíhanie Roberta Fica za „zorganizovanie zločineckej skupiny“ je výstrel vedľa a ťažko očakávať, že bude viesť k odsúdeniu súdom.

Môžem len zopakovať svoj názor z jari, keď došlo k Ficovmu obvineniu. Na základe zverejnených informácií sa konštrukcia o organizovanej skupine javí ako kŕčovitá a značne pritiahnutá za vlasy. Aby sme to preložili do normálnej reči. Dávnejšie sa šírili chýry o Matovičových podnikateľských daňových únikoch a podobne o únikoch Andreja Kisku. No a Fico sa ako premiér na nejakej ad hoc porade radil, čo by sa s tým dalo urobiť. A účastníci tejto porady, to je tá organizovaná skupina.

Je otázne z hľadiska čistoty politiky, či má premiér riešiť takéto otázky. Ale trestné stíhanie a aplikovanie pojmu „organizovaná zločinecká skupina“ je silené.

Javí sa mi, že veľká časť verejnosti, túžiaca po Ficovom stíhaní – nehovorím, že vo všeobecne neoprávnene –, ani nepochopila podstatu, z čoho je Fico obvinený. Zaneprázdnený občan počuje kľúčové slová „zločinecká skupina“, „Fico“, „obvinený“ a hneď podľahne asociácii, že aha, Fico s kumpánmi ukradli milión a teraz je tá zlodejská skupina stíhaná. A boli by prekvapení, že sa nejedná o to, že Fico ukradol milión, ale o to, že sa Fico zaujímal o to, či niekto iný neukradol milión, zhodou okolností jeho politický protivník.

Táto kauza je zo strany NAKA a Úradu špeciálnej prokuratúry (ÚŠP) kontraproduktívna a Ficovi skôr pomáha, než škodí.

Kto vlastne bol odstíhaný?

Po dva a pol roku vládnutia Matovičovej garnitúry sa patrí pozrieť, nakoľko bol splnený sľub vyčistiť Slovensko od korupčnej „mafie“, ktorou bol myslený Fico a jeho Smer.

Matovič a Fico majú v politike čosi spoločné. Akýkoľvek problém v spoločnosti usmerňujú najkratšou cestou proti politickému oponentovi, ktorého robia zaň zodpovedným nielen politicky, ale aj trestnoprávne.

Fico tvrdí o Matovičovi a Hegerovi, že policajti stíhajú priamo na politickú objednávku týchto politikov. Že ukážu prstom na to, koho treba stíhať. Nepochybujem, že premiér je informovaný o stave trestných stíhaní a nevidím na tom nič zlé. Nie sú však žiadne dôkazy toho, že vládni politici takto ukazujú prstom na politických protivníkov a policajtom prikazujú – tohto a tohto stíhajte. Preto takéto Ficovo konanie nemožno akceptovať.

Zároveň platí, že Matovič sa v istom zmysle už roky správa rovnako voči Ficovi. Vždy, keď hovorí o boji polície proti korupcii, hovorí o mafii, o jednoliatej organizácii, kde za všetko (vrátane trestnoprávnej zodpovednosti) môže hlava a tou je Robert Fico. Mafia je proste „smerácka“. Matovičom vychovaná časť verejnosti potom logicky očakáva, že bude odstíhaný Fico a iní politici Smeru. Napomáhali tomu aj niektoré médiá, ktoré avizovali, že Fico bude už-už stíhaný. Za to, že čosi ukradol, nie za to, že sa s niekým radil o možnom stíhaní svojich protivníkov. Občas tomu napomáhala aj floskula, používaná Danielom Lipšicom, že orgány činné v trestnom konaní vo vyšetrovaní postupujú na stále vyššie a vyššie poschodia bývalej moci.

Lenže zatial stav vyšetrovania nezodpovedá tejto predstave vytváranej Matovičom a ďalšími. Niežeby NAKA nedosahovala úspechy v boji proti korupcii. Štefan Hamran spomenul množstvo dnes už bývalých policajtov, ktorí boli na významných funkciách a dnes sú už odstíhaní, teda súd už rozhodol, že sú vinní. To je úspech a treba to oceniť. A samozrejme, že za taký stav skorumpovanosti v polícii nesie zodpovednosť trojnásobný premiér Fico. Politickú, nie však trestnoprávnu.

Z „veľkých rýb“ je právoplatne odsúdený zatial len bývalý šéf ÚŠP Dušan Kováčik. Médiá však pre istotu nepovedia ľuďom, že sa nejedná o „smeráka“. Kováčika dostala do funkcie nie vláda Smeru, ale vláda pravice v období 2002 – 2006.

Smerákom nie je ani Vladimír Pčolinský, zatiaľ iba obžalovaný, ktorého prípadu sa dostalo najviac publicity spomedzi prípadov verejne známych osôb.

Teda smerácki politici v zatiaľ neuviazli.

Vláda nemá prešľapy policajtov ignorovať

Momentálne už utíchla vojna policajtov, ale niektorí policajti z NAKA sú už od septembra 2021 stíhaní Úradom inšpekčnej služby a krajskou prokuratúrou za marenie spravodlivosti a zneužívanie právomoci verejného činiteľa. Jedná sa o štyroch vyšetrovateľov NAKA, tzv. čurillovcov. Krátko boli dokonca stíhaní väzobne.

Robert Fico s chuťou zverejňoval na začiatku roka informácie z uniknutých zvukových záznamov vzájomnej komunikácie týchto policajtov. Záznamy obsahovali veľa neetických výrokov, niektoré boli naozaj škandálne, napríklad tie o nasadení sledovacích prostriedkov a najmä vyhrážky o poliatí auta benzínom a podpálení.

Vedenie ministerstva a polície sa mali od takejto komunikácie ostro dištancovať. Ale ono na ne vôbec nereaguje. Minulý týždeň Fico zverejnil esemesky, ktoré mali dokazovať, že policajti a prokuratúra predkladajú návrhy sudcom v prípravnom konaní podľa toho, aký sudca má práve službu. Môže sa jednať napríklad o návrh na vzatie obvineného do väzby. Harmonogram služieb sudcov si policajti zrejme nejako zaobstarali. Zrejme policajti vedia, na ktorého sudcu sa môžu spoľahnúť, že rozhodne o návrhu kladne. Alebo ktorý sudca im vyhovie po kamarátskej linke.

Je to trochu nebezpečná prax. Totiž sudca rozhoduje práve preto, aby svojvoľne nerozhodovali policajti či prokurátori. Sudca by proste nemal byť s nimi nejako spriaznený, nebodaj spriahnutý. Fico si posťažoval, že na to upozorňuje, ale ministerstvo vnútra či vedenie polície na to vôbec nereaguje. Má pravdu. Reagovať by malo.

Množia sa chýry o takom zaobchádzaní s obvinenými, ktoré už hraničí s psychickým terorom alebo je už za tou hranicou. Cieľom má byť ich psychické zlomenie. Z exilu o nich hovoril bývalý šéf operatívcov NAKA  v Bratislave Ján Kaľavský. Oddeliť pravdu od fám nebude jednoduché. Ale neskrývané predvádzanie brutality (vylamovanie dverí pri zatýkaní Vladimíra Pčolinského, domová prehliadka u Branislava Zuriana) si pamätáme.

Sporný policajný Facebook

K nebezpečnému prelínaniu polície a politiky patrí i facebooková stránka Polícia Slovenskej republiky, ktorá o sebe oznamuje, že je oficiálnou stránkou Policajného zboru. Na tejto stránke a na k nej pridruženej stránke Hoaxy a podvody naša polícia bojuje proti hoaxom a ruskej propagande. Značne voľným spôsobom zdôvodňuje, že to je jej zákonná povinnosť, lebo boj proti dezinformáciám spadá do ochrany života, majetku a zdravia občanov.

Tak na stránke vidíme napríklad snahu polície vyvrátiť tvrdenia, že protiruské sankcie poškodzujú i nás alebo najmä nás. Veľa statusov za každou nespokojnosťou občanov so súčasnou situáciou vidí ruských trollov a podobne. Úroveň oboch stránok budí rozpačitý dojem. Prvé, čo človek pochopí, je to, že prevádzkovatelia stránky si našli na Slovensku vnútorného nepriateľa. Toho by však mala naháňať tajná služba, nie polícia.

Táto aktivita slovenskej polície si zaslúži samostatné pojednanie.

Odvolať ministra?

V parlamente sa tento týždeň rokovalo o odvolávaní ministra vnútra Mikulca. Hlasovať o jeho odvolávaní sa malo v stredu, ale parlament nebol uznášaniaschopný. Hlasovanie sa tak odložilo. Netvrdím, že ho treba odvolať. Jeho rezort však nie je práve v ideálnom stave.

Ďalšie články od Vladimír Palko
Ďalšie články