Kým latinská cirkev rozjíma hlavne nad osobnými bolesťami v živote Panny Márie, kresťanský Východ si vyberá svoj vlastný uhol pohľadu. Píše gréckokatolícky kňaz Rastislav Čížik.
Pre východné cirkvi platí tiež zásada, ktorú vyjadruje známy latinský výrok Lex orandi, lex credendi. Ak sa chceme dozvedieť o viere východných kresťanov viac, všímajme si ich modlitby a bohoslužby. Týka sa to aj vzťahu kresťanského Východu k Presvätej Bohorodičke. Jeho jasné kontúry sa črtajú v rozmanitých bohoslužobných textoch. Keď do nich človek nazrie alebo, ešte lepšie, keď sa ich človek modlí, je možné všimnúť si jeden dôležitý prvok, ktorý je prítomný vo všetkých východných cirkvách. Pohľad na Presvätú Bohorodičku je vždy neoddeliteľne spätý s pohľadom na Ježiša. Keď máme tento princíp pred očami, uľahčí nám to aj pochopenie bohoslužobných textov oslavujúcich Božiu Matku.
Práve tu sa znova potvrdzuje metafora pľúc, podľa ktorej duchovnosť a prax východných cirkví môže byť obohatením pre celú univerzálnu Cirkev, pre celé, vyše miliardové spoločenstvo.
Toto obohatenie sa ponúka aj v súvislosti s veľkým sviatkom Sedembolestnej Panny Márie. Kým latinská cirkev tu rozjíma hlavne nad osobnými bolesťami v živote Panny Márie, kresťanský Východ si vyberá svoj vlastný uhol pohľadu. Ten sa odzrkadľuje hneď v názve sviatku: Spolutrpiaca Bohorodička alebo Bohorodička Spolutrpiteľka. Už na prvý pohľad v ňom rezonuje spomínaná úzka väzba na Ježiša Krista.
Je zaujímavé, že vo všeobecnosti sa motív utrpenia Presvätej Bohorodičky objavuje v bohoslužobných textoch len veľmi zriedka. Osobitnú zmienku si zaslúži Veľký týždeň, počas ktorého zaznieva takzvaný Plač Bohorodičky. Rovnako hlboké motívy utrpenia zaznievajú v takzvanej Jeruzalemskej (nadhrobnej) utierni. Je to pobožnosť, ktorá sa slávi na Veľkú sobotu. Keď však spomenieme známu modlitbu Akatist k Presvätej Bohorodičke, tá bolestnú stránku vynecháva. Skôr sa sústreďuje na radostnú oslavu Božej Matky a jej syna Ježiša Krista. Predsa však existujú bohoslužobné texty, ktoré sa zameriavajú na utrpenie Bohorodičky. Volajú sa krížobohorodičníky. Už ich samotný názov zdôrazňuje úzke prepojenie Bohorodičky a kríža jej Syna. Aj tu však preráža motív oslavy, čo môže na prvý pohľad vyznieť ako paradox: bezmocnosť utrpenia a Božia všemohúcnosť. Ak sa do textov týchto modlitieb ponoríme hlbšie, z paradoxu sa stáva silná skúsenosť prepojenia.
V čom môže byť teda pohľad východných cirkví prínosom? Určite nie v tom, že by nás malo samotné utrpenie či pohľad naň tešiť. Radosť v utrpení kresťanský Východ čerpá z iného zdroja. Ten naznačuje predpona v uvedenom názve sviatku – „spolu“.
Sviatok Sedembolestnej či Spolutrpiacej Bohorodičky tak umocňuje pravdu viery, podľa ktorej kríž Ježiša Krista síce neodstránil bolesť a utrpenie, ale vyplnil jeho prázdnotu Božou láskavou prítomnosťou.
Vďaka Ježišovi Kristovi sa zo smutnej bodky beznádeje a zúfalstva stáva dvojbodka radostného vzkriesenia. A práve okuliare východnej optiky nás upriamujú na túto dôležitú „duchovnú gramatiku“.
Cookies na našej webovej stránke používame len v dvoch prípadoch. V jednom prípade pre meranie návštevnosti v Google analytics a v druhom prípade pre prihlásenie užívateľa.
Nakoľko sme zrušili inzercie, reklamy a merania tretích strán, nezbierame žiadne citlivé dáta o užívateľoch.
Preto potvrdením súhlasíte so základnými cookies na našom webe.