Profesorku, ktorá kráľovnej Alžbete II. priala mučivú smrť, v liste podporili tisícky akademikov

Americkej akademičke Uju Anyovej z Univerzity Carnegie Mellon, ktorá sa minulý týždeň zviditeľnila sériou nenávistných príspevkov napísaných v súvislosti so smrťou britskej panovníčky Alžbety II., sa medzi kolegami nedostalo masívneho odsúdenia, skôr naopak.

Vyše 4-tisíc pedagógov a študentov z prestížnych svetových vzdelávacích ustanovizní a iných autorít jej totiž v otvorenom liste vyjadrilo podporu a do ňou nastoleného diškurzu ešte čo-to pridali.

„Nielenže kráľovná Alžbeta II. sedela na tróne domorodej a černošskej krvi, ktorý je súčasťou celkového dedičstva britskej monarchie, jej skutočná vláda predsedala a priamo napomáhala genocíde, ktorú rodičia a súrodenci Anyovej ledva prežili,“ píšu v liste.

Alžbeta II. podľa nich nebola obrazne, ale doslova jej kolonizátorkou a kolonizátorkou miliónov ďalších ľudí na celom svete. Panovníčke tie vyčítajú dohliadanie na zadržiavacie tábory v koloniálnej Keni či zákaz pôsobenia farebného alebo cudzieho personálu v jej paláci.

Anyová, ktorá má nigérijsko-trinidadské korene, je podľa názoru signatárov svetovo uznávanou docentkou stojacou v popredí snáh o podporu diverzity, rovnosti a inklúzie v oblasti aplikovanej lingvistiky. Teda v oblasti, ktorá sa podľa ich názoru len ťažko diverzifikuje a v ktorej dominujú belosi.

List napísali prevažne černošské akademičky Chelsey R. Carterová z Yalovej univerzity, docent Nelson Flores z Pennsylvánskej univerzity, Sirry Alangová z Pittsburskej univerzity, Crystal M. Flemingová z Univerzity Stony Brook, Adia Bentonová zo Severozápadnej univerzity a postdoktorand Dick Powis z Univerzity Južnej Floridy.

Pripomeňme, že Anyová ešte pred oficiálnym oznámením skonu kráľovej okrem iného napísala, že jej praje „mučivú bolestivú smrť“ a to, „nech zomrie v agónii“. Zároveň ju obvinila z genocídneho a kolonizátorského správania voči jej predkom a po jej smrti sa nechala počuť, že voči nej necíti nič iné len pohŕdanie.

Bezos ako kolonialista

Za to si bezprostredne vyslúžila nielen rozhorčené reakcie používateľov, ktorí ju upozorňovali, že podobné slová nie sú hodné jej postavenia a nemala by ich adresovať ani svojim najväčším nepriateľom, ale aj odpor zakladateľa spoločnosti Amazon Jeffa Bezosa. „Toto je niekto, kto vraj pracuje na tom, aby bol svet lepší? Ja si to nemyslím. Wow,“ začudoval sa vtedy miliardár.

Signatári listu na obranu Anyovej si preto vzali na paškál aj jeho. Bezosov príspevok bol vraj „obzvlášť zhubný“ a očastovali ho ako muža, ktorý „nahromadil svoje bohatstvo prostredníctvom globálnej nadvlády a vykorisťovania bez ohľadu na najzraniteľnejších a najviac ohrozených ľudí na našej planéte“. Jeho správanie vraj nie je odlišné od kolonializmu britskej monarchie.

Dištanc univerzity bol údajne dehumanizujúci

Krátko po sérii nenávistných príspevkov sa od Anyovej dištancovala aj jej univerzita. „Netolerujeme urážlivé a nežiaduce správy, ktoré dnes Uju Anyová zverejnila na svojom osobnom účte na sociálnej sieti. Slobodné vyjadrenie je jadrom poslania vysokoškolského vzdelávania, avšak názory, ktoré zdieľala, absolútne nereprezentujú hodnoty inštitúcie ani štandardy diškurzu, ktoré sa snažíme podporovať,“ odkázala Carnegie Mellon.

Aj voči slovám školy sa signatári otvoreného listu postavili a citované stanovisko označili za „neprijateľné a dehumanizujúce“. Zároveň sa pýtajú, kde sa nachádza priestor na tento typ debaty, ak nie na univerzite. „Kde inde je bezpečné pre študentov, vedcov a mysliteľov otvorene vyjadrovať hrôzy bielej nadvlády, koloniálnych zverstiev a genocídy?“ pokračovali.

Pokiaľ ide o kritiku Anyovej a jej zástancov smerujúcu voči niekdajšej britskej kráľovnej, minimálne v najdôležitejšom bode ide o zavádzanie. Nigérijská občianska vojna, ktorá sa uskutočnila v 60. rokoch minulého storočia a ktorá si vyžiadala životy miliónov ľudí, nebola priamo dielom britského kolonializmu. Konflikt mal hlboké etnicko-náboženské korene a bojovali v ňom černosi proti černochom. Britská monarchia toho času navyše stála na strane nigérijskej vlády bojujúcej proti separatistom z južného regiónu Biafra. Juhoafrická republika, ktorá bola v tom čase pod vládou protičernošského apartheidu, pritom podporovala separatistov. Faktom tiež je, že kráľovná mala už v danom období veľmi limitované výkonné právomoci.