Preskočiť na obsah
Minúta  |  

Zastropovanie cien zaplatíme z mimoriadnych ziskov firiem, tvrdí český premiér

Česká vláda chce zastropovanie cien energií zaplatiť zo zvýšenej dividendy plynúcej z podielu v štátom vlastnených spoločnostiach (napríklad ČEZ) a z mimoriadnych ziskov niektorých firiem. Povedal to český premiér Petr Fiala v mimoriadnom prejave.   

Rozhodnutie zastropovať ceny energií nebolo podľa Fialu jednoduché, pretože ide rádovo o viac než 100 miliárd korún, ktoré musí štát niekde získať.      

"Nechceme si tieto peniaze opäť požičať, ako to robili vlády pred nami. Zadlžovanie štátu je totiž jednou z príčin inflácie, teda drahoty, ktorej takisto teraz čelíme," vysvetlil Fiala.      

Povedal, že extrémne vysoké ceny energií sú priamym dôsledkom vojny ruského prezidenta Vladimira Putina proti Západu. Príčinou aktuálnych problémov je podľa jeho slov energetická závislosť Česka na Rusku. Zmena energetiky však bude podľa neho trvať roky. "Som presvedčený, že zastropovanie cien dáva istotu, že zvládneme túto zimu," povedal Fiala.      

V prejave vymenoval opatrenia, ktoré česká vláda na pomoc ľuďom schválila. Pripomenul vládnu kampaň Dáždnik proti drahote a vyzval občanov, aby sa nehanbili požiadať o finančnú pomoc, ak to potrebujú. Poprosil tiež, aby sa obyvatelia Česka zamysleli nad tým, či s energiami hospodária správne, a vyzval ich, aby sa pokúsili šetriť.      

"Tento rok nie je a nebude jednoduchý, ale som presvedčený, že všetko úspešne zvládneme," povedal Fiala a dodal, že plynu zaistila česká vláda na nasledujúcu zimu dostatok.      

Zástupcovia opozície označili načasovanie premiérovho prejavu za zneužitie funkcie predsedu vlády pred komunálnymi a senátnymi voľbami, ktoré Česko čakajú o necelý týždeň.      

Predseda vlády sa proti tejto kritike ohradil. Načasovanie prejavu vysvetlil tým, že v uplynulom týždni vláda aj Poslanecká snemovňa rozhodovali o opatreniach, ktoré majú ľuďom pomôcť v energetickej kríze. Fiala sa občanom v tomto roku mimoriadne prihovoril tretíkrát.

(tasr)

Minúta  |  

Eurokomisia pri Maďarsku koná v zmysle toho, čo schválili členské štáty, tvrdí Heger

Európska komisia (EK) dnes koná v zmysle toho, na čom sa dohodli členské krajiny EÚ pri schvaľovaní rozpočtu EÚ na sedem rokov. Povedal to premiér Eduard Heger (OĽaNO) v reakcii na odporučenie eurokomisie pozastaviť Maďarsku časť eurofondov pre porušovanie zásad právneho štátu a nedostatky v boji proti korupcii.

Informovala o tom hovorkyňa predsedu vlády Ľubica Janíková.      

Heger podotkol, že pri schvaľovaní rozpočtu EÚ prijala kondicionalitu právneho štátu, ktorá má pomôcť v boji proti zneužívaniu eurofondov v členských štátoch. "To je napokon aj dlhodobá priorita mojej vlády. Slovensko z vlastnej skúsenosti veľmi dobre vie, čo znamená rozkrádanie eurofondov za čias bývalých vlád," uviedol.      

Poznamenal, že medzi Maďarskom a Európskou komisiou (EK) aktuálne prebieha veľmi intenzívna komunikácia o súbore opatrení, ktoré je pripravené prijať, aby sa posilnili štruktúry na ochranu fondov EÚ, aby k pozastaveniu čerpania dôjsť nemuselo. "Samozrejme, toto je preferovaný scenár," skonštatoval.      

Návrh EK podľa neho nie je možné vetovať. Pripomenul, že o jeho výslednej podobe rozhodne kvalifikovaná väčšina krajín po uplynutí mesačnej lehoty. Slovensko je podľa jeho slov pripravené podporiť jej predĺženie o ďalšie dva mesiace, aby Maďarsko získalo viac času na rokovanie.      

"Koalíciu budem priebežne o tomto vývoji informovať a rozhodnutie, ako budeme hlasovať, prijmeme až v momente, keď budeme poznať, aká je finálna ponuka na maďarskej strane," doplnil premiér.      

Návrh eurokomisie odmieta predseda Národnej rady SR a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár aj predseda opozičného Smeru-SD Robert Fico. V diskusnej relácii sa zhodli na tom, že Slovensko by malo rozhodnutie vetovať. "Aj na vláde aj koalícii za nás poviem, že budeme tento názor vetovať," vyhlásil Kollár.      

Maďarsku by malo byť pozastavených približne 7,5 miliardy eur. Rozhodnutie EK je prvým prípadom postupu na základe nového sankčného mechanizmu, ktorý má chrániť právny štát. Európska únia nové finančné sankcie zaviedla pred dvoma rokmi práve v reakcii na to, čo Brusel označuje za podkopávanie demokracie v Poľsku a Maďarsku.

(tasr)

Minúta  |  

Pri zásahu psychiatrickej liečebne na Ukrajine zahynuli štyria ľudia

Pri ostreľovaní obce Strileča v Charkovskej oblasti na východe Ukrajiny dostala zásah aj psychiatrická liečebňa. Zahynuli štyria zdravotníci a zranenia utrpeli dvaja pacienti.

Podľa britského denníka The Guardian o tom na sociálnych sieťach informoval gubernátor Charkovskej oblasti Oleh Synehubov. Vo svojom statuse na platforme Telegram Synehubov spresnil, že zdravotnícke zariadenie "bolo v procese evakuácie a zdravotnícky personál odvážal pacientov z objektu, ktorý bol pod silnou paľbou". Synehubov napísal, že areál liečebne ostreľovali ruské jednotky.      

Charkovská oblasť, na ktorej území sa nachádza aj obec Strileča, sa rozprestiera v tesnej blízkosti hraníc s Ruskom. Z akého územia bola obec ostreľovaná, Synehubov neuviedol. Dodal, že zo 600 pacientov sa ich podarilo evakuovať len 30.

(tasr)

Minúta  |  

Prezident USA a iných 500 politikov vzdali poctu kráľovnej Alžbete II.

Americký prezident Joe Biden a prvá dáma Jill Bidenová v nedeľu podvečer vo Westminsterskej sále vzdali poctu zosnulej britskej kráľovnej Alžbete II. V sále, ktorá je najstaršou časti Westminsterského paláca v Londýne, je vystavená rakva s telom zosnulej kráľovnej.

Počas dňa vzdal poctu kráľovnej aj španielsky kráľ Filip VI. s kráľovnou Letiziou a mnohí ďalší z celkovo 500 politikov a členov kráľovských rodín pozvaných na rozlúčku so zosnulou. Medzi pozvanými je aj slovenská prezidentka Zuzana Čaputová. Očakáva sa, že Biden sa v nedeľu podvečer podpíše aj do oficiálnej kondolenčnej knihy a zúčastní sa na recepcii v Buckinghamskom paláci, ktorú pre smútočných hostí podáva kráľ Karol III.      

Ľudia v celom Spojenom kráľovstve si kráľovnú pripomenú v nedeľu večer minútou ticha. Britská stanica BBC informovala, že pred Westminsterským palácom stále stoja v rade tisíce ľudí, ktorí chcú vzdať hold zosnulej Alžbete II.      

Britské ministerstvo pre digitálne technológie, kultúru, médiá a šport však v nedeľu podvečer upozornilo, že odhadovaná doba čakania na vstup do paláca je momentálne viac ako desať hodín. Vzhľadom na to, že vstup do priestorov by mal byť pre verejnosť uzavretý, ministerstvo "v snahe predísť sklamaniu" ľudí vyzvalo, aby sa už neprichádzali a nestavali sa do radu čakajúcich.        

Ministerstvo dodalo, že rozhodnutie o konečnom čase uzavretia tohto radu bude prijaté ešte dnes. Následne bude rakva prevezená do Westminsterského opátstva, kde sa v pondelok uskutočnia štátne pohrebné obrady.

(tasr)

Minúta  |  

Pondelok bude veľmi chladný, môžu sa objaviť teplotné rekordy

Pondelok bude podľa meteorológov veľmi chladný, prekonané môžu byť aj dlhodobé teplotné rekordy.

Maximálne teploty budú dosahovať desať až 15 stupňov, na severe lokálne sedem až desať stupňov Celzia. Na sociálnej sieti o tom informuje Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ).        

Podľa SHMÚ ide v tejto ročnej dobe o veľmi nízke teploty na úrovni dlhodobých rekordov. "Môžu byť ojedinele aj prekonané," upozornili meteorológovia.      

"Zároveň bude pokračovať cyklonálna situácia s početnými prehánkami, ojedinele aj búrkami," podotklo SHMÚ. Hranica sneženia na horách podľa meteorológov klesá do približne 1200 až 1300 metrov, na severe prechodne aj nižšie.

(tasr)

Minúta  |  

Dažde a zosuvy pôdy si v Nepále a Indii vyžiadali najmenej 50 obetí

Najmenej 50 ľudí zahynulo pri silných monzúnových dažďoch a zosuve pôdy, ktoré v uplynulých dňoch sužujú obe krajiny. V nedeľu o tom informovali miestne úrady.

Zosuvy pôdy zničili v piatok na západe Nepálu viac ako 100 obydlí. O život tam prišlo 22 ľudí. Ďalších 11 osôb utrpelo zranenia, pričom troch z nich musel do nemocnice previezť vojenský vrtuľník.      

Tamojšia polícia uviedla, že záchranné zložky stále pátrajú po jednej nezvestnej osobe. Príslušníci ozbrojených zložiek v zasiahnutej oblasti pomáhali aj s odstraňovaním trosiek a distribúciou potravín, jedla a oblečenia.      

Aj v provincii Uttarpradéš na severe Indie si silné dažde od piatka vyžiadali 26 obetí. Zahynulo i deväť robotníkov, na ktorých v meste Lakhnaú spadol múr a pochoval ich zaživa, uviedla vo vyhlásení miestna vláda.      

Každoročné monzúny spôsobia na juhu Ázie mnohé škody na majetku i životoch. Podľa odborníkov zmena klímy spôsobuje, že monzúnové dažde sú čoraz silnejšie a nepredvídateľnejšie, píše AFP.

(tasr)

Najčítanejšie

  1. 1.
  2. 2.
  3. 3.
  4. 4.
  5. 5.