Čo dnes znamená byť slovenským konzervatívcom

Prinášame vystúpenie ministra Milana Krajniaka, ktoré predniesol na Konzervatívnom samite v Bratislave.

40. schôdza NR SR v Bratislave Milan Krajniak. Foto: Martin Baumann/TASR

Byť konzervatívcom neznamená len mať správny postoj ku kultúrno-etickým otázkam, na čo to dnes mnohí na Slovensku zužujú. Ešte oveľa dôležitejšie je, aby sme v budúcnosti vôbec mohli o týchto a ďalších otázkach na Slovensku a vo voľbách rozhodovať.

Čo je teda to najdôležitejšie a na aké ďalšie témy nesmieme ako konzervatívci zabúdať?

Po prvé, budovanie a ochrana silného národného štátu.

Toto je alfa a omega. Slovensko má byť subjektom, nie objektom dejín, a preto my konzervatívci musíme brániť naše právo veta v EÚ. Musíme udržať princíp jednomyseľnosti v EÚ všade, kde sa to len dá. Slovensko má 1 % „akcií“ EÚ, taká bude aj naša pozícia v EÚ v prípade straty práva veta. Nielenže prestaneme mať právo určovať vlastný osud. Ale ako vidíme v prípade Ukrajiny a energetickej krízy, naše záujmy môžu byť veľmi odlišné od záujmov Nemecka, Francúzska alebo Holandska. Okrem toho sa bez práva veta staneme ako Slovensko bezbrannou korisťou pre domácich aj európskych progresívcov. Nevyhnutné je takisto dôsledné odmietanie medzinárodných paktov, ktorými sa snažia progresívci presadiť svoju agendu obídením NR SR, ako je napríklad Istanbulský dohovor. Naším bytostným záujmom je, aby sa maximum rozhodovania o Slovensku realizovalo na Slovensku.

Po druhé, obrana parlamentnej demokracie bez ideologických prívlastkov.

Nesmieme hrať hru s poznačenými liberálnymi kartami. Preto musíme odmietnuť prisahať vernosť konceptu liberálnej demokracie ako jedine správnej verzie ústavnej demokracie chrániacej aj práva menšín – politických, národnostných aj náboženských. Pod liberálnou demokraciou si totiž eko-bio-raw progresívne elity predstavujú nielen systém, akým občania môžu prideliť moc svojim vo voľbách zvoleným zástupcom, ale aj ako súhrn predpísaných alebo povolených cieľov, ktoré zvolení zástupcovia ľudí musia alebo môžu realizovať. Elity aj médiá musia v parlamentnej demokracii rešpektovať vôľu ľudí vyjadrenú vo voľbách, pokiaľ ľuďmi zvolení politici realizujú svoj program v súlade s ústavou.

Po tretie, politické rozhodnutia majú robiť a realizovať ľuďmi zvolení politici, a nie nikým nevolení experti, úradníci alebo aktivisti.

Nesmieme pristať na progresívnu hru, podľa ktorej majú rozhodnutia v štáte robiť nikým nevolení experti a ľuďmi zvolení politici ich majú iba realizovať. Toto je totiž iba snaha progresívnych elít rozhodovať v štáte bez ohľadu na to, že nie sú schopné vyhrať voľby. Rozhodnutia má robiť ten, kto má na to mandát a nesie za svoje rozhodnutia zodpovednosť vo voľbách. Experti majú mať poradnú, nie rozhodovaciu právomoc.

Po štvrté, obrana slobody slova a slobody verejnej diskusie.

Musíme bojovať proti politickej korektnosti, odmietať šikanovanie ľudí, ktorí nemajú rovnaké názory ako progresívne elity a médiá. Musíme odmietať preferovanie jediného správneho „vedeckého“ názoru na politické rozhodnutia a spoločenské udalosti. Tak ako bola počas komunizmu škodlivá teória takzvaného vedeckého komunizmu, tak je pre našu spoločnosť škodlivé presadzovanie takzvaného vedeckého progresivizmu, čiže jedine právneho pohľadu na politiku a spoločnosť, o ktorom rozhodnú progresívnymi médiami vyselektovaní vedci.

Po piate, podpora a obrana tradičnej rodiny.

Rodinu musíme podporovať politicky, legislatívne aj finančne. Musíme odmietať LGBTI koncepcie, transgender politiku a koncepciu rodovej rovnosti, ktorá ignoruje biologické pohlavie.

Po šieste, obrana súdnictva pred jeho ovládnutím progresívcami.

Musíme byť húževnatejší a vytrvalejší ako progresívci, ktorí postupne pozície v justícii obsadzujú. O každú pozíciu v justícii musíme bojovať. Rovnako musíme brániť právny štát pred súdnym, prokurátorským aj policajným aktivizmom. Pravidlá sa majú na Slovensku vynucovať dôsledne na základe platných zákonov, nie na základe subjektívneho presvedčenia o tom, kto je dobrý a kto je zlý. Boj proti extrémizmu sa nesmie stať zásterkou na potláčanie iných ako progresívnych názorov na svet a na dejiny.

Po siedme, namiesto zeleného šialenstva podpora zdravého rozumu.

Bezpečnosť človeka má prednosť pred slobodou medveďa, ochrana zdravia a bezpečnosti ľudí má prednosť pred biodiverzitou. My konzervatívci musíme odmietať ponižovanie človeka na úroveň jedného zo živočíšnych druhov, ktoré na zemi žijú. Odmietame predstavu zelených fanatikov o tom, že ak sa zrazia záujmy človeka a prírody, človek musí vždy ustúpiť. Človek a príroda musia spolunažívať v rovnováhe. Niekedy musí ustúpiť človek v prospech prírody, ale niekedy musí ustúpiť príroda v prospech človeka.

Žiadna ekonomika a spoločnosť nemôže existovať bez cenovo dostupných energií. Európa dobrovoľne pácha ekonomickú samovraždu presadzovaním Green Dealu, vďaka ktorému máme obrovskú infláciu a vyššie výrobné náklady ako konkurenti v USA a v Ázii. Európa produkuje menej ako 10 percent emisií, zničením vlastnej ekonomiky nezachránime planétu, iba umožníme ekonomický a politický rast štátov, ktoré majú úplne iné priority než ochranu životného prostredia. Slovensko musí chrániť národné ekonomické záujmy, aj keby to malo znamenať vystúpenie z Green Dealu.

Po ôsme, nízke dane pre ľudí a slovenských podnikateľov.

Iba silný národný štát vie byť protiváhou nadnárodných koncernov, pred ktorými musíme chrániť domácich podnikateľov. Musíme zdaňovať nadnárodné monopoly a oligopoly tak, aby väčšinu svojho zisku museli nechať na Slovensku. Bez takýchto daní nebudeme vedieť garantovať na Slovensku sociálny zmier, sociálne štandardy, ako aj nízke dane pre ľudí a domácich slovenských podnikateľov.

Po deviate, konzervatívne aikido s progresívnymi a liberálnymi médiami.

Musíme sa zbaviť túžby byť akceptovaní liberálnymi a progresívnymi elitami. Ak budeme bojovať o uznanie nášho práva na existenciu a práva na presadzovanie konzervatívnych a kresťanských hodnôt, ktoré nám upierajú, nikdy nemôžeme vyhrať. Ak budeme nesmierne efektívni, maximálne dosiahneme remízu.

Využime ich zaujatosť, neobjektívnosť a nenávisť voči konzervatívnym a kresťanským ideám a politikom vo svoj prospech. Buďme ako bojovníci aikido, ktorí využívajú silu a hybnosť nepriateľa vo svoj prospech. Nebojme sa pomenovať liberálne a progresívne elity ako agresorov, ktorí chcú vnútiť celej spoločnosti svoju totalitnú predstavu o svete. My nechceme, aby progresívci uznali naše právo na existenciu. My chceme progresívcov poraziť a marginalizovať, pretože sú hrozbou pre Slovensku a pre celú Európu. 

Po desiate, buďme realisti. Viďme veci tak, ako naozaj sú. Nie tak, ako sa javia.

My konzervatívci sa musíme vyvarovať sebaklamu, kvôli ktorému niekedy vidíme veci tak, ako sa nám javia, alebo tak, ako by sme ich chceli mať. Túto neresť však musíme prenechať liberálom a progresívcom, im je koniec koncov aj vlastná. 

Uvediem ako príklad dva omyly, ktorých by sme sa mali rozhodne vyvarovať. Prvým je presvedčenie, že úprimne veriaci kresťan žijúci príkladným rodinným životom rovná sa konzervatívec. Druhým je presvedčenie, že človek žijúci liberálnym životným štýlom nemôže byť politickým konzervatívcom. Americkí konzervatívci by o týchto dvoch omyloch vedeli dlho rozprávať. Príkladne žijúci veriaci kresťania desaťročia bez problémov presadzujú v USA čoraz šialenejšiu progresívnu agendu, ako napríklad veriaci katolík prezident Biden. Viackrát rozvedený sukničkár prezident Trump s občas neznesiteľnými sexistickými a urážlivými poznámkami presadil troch konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu, a tí zvrátili rozsudok Roe vs. Wade. Kto z nich je konzervatívnym politikom?

Nerobme rovnakú chybu, akú robili americkí konzervatívci dlhé desaťročia. Neopovrhujme ľuďmi, ktorí sú v niečom iní ako my, ale vo väčšine otázok sa s nami zhodnú. Naopak, robme si z nich priateľov a spojencov. Bojujeme proti absolútnej prevahe progresívnych médií a elít, slovenských aj európskych. Konajme tak, aby sa každý, kto nie je s nimi, nakoniec pridal na našu stranu.


Ďalšie články