Vlak sa rozbehol. Nemecko pokračuje v ceste na zrušení práva veta v Únii

Diskusia ministrov

V utorok sa téma dostala na program Rady EÚ pre všeobecné záležitosti v bode pod názvom „Opatrenia v nadväznosti na Konferenciu o budúcnosti Európy“. Jedným z návrhov konferencie totiž bolo zrušenie práva veta, čím jeho politickí zástancovia argumentujú.

„Som optimistka a myslím si, že sa posunieme v otázke hlasovania kvalifikovanou väčšinou,“ uviedla nemecká ministerka pre európske záležitosti Anna Lührmannová pre Politico pred utorňajším rokovaním.

Ministerka zatiaľ hovorí, na rozdiel od kancelára, len o zahraničnej a bezpečnostnej politike, nie o daniach, a spomína sankčné balíky proti Rusku „opakovane zastavované jedným členským štátom,“ čo je odkaz na Maďarsko.

Aj bez zmeny európskych zmlúv

V európskych zmluvách sa jasne stanovuje, v ktorých oblastiach sa hlasuje jednoduchou, kvalifikovanou alebo jednohlasnou väčšinou. Konsenzus je momentálne nevyhnutný pri hlasovaní o zahraničnej a bezpečnostnej politike, daniach a vlastných zdrojoch EÚ, sociálnom systéme, sčasti v justícii, pri udeľovaní občianstva a prijímaní nového člena EÚ.

Najčistejšou cestou je teda zmena základných európskych zmlúv, ktorú si vyžiadali aj účastníci Konferencie o budúcnosti Európy. Lenže to je zložitý a zdĺhavý proces, navyše potenciálne riskantný. Zmena jednej súčasti základného fungovania EÚ by zrejme privodila tlak na ďalšie zmeny, kompenzácie pre nespokojných a širšie úpravy, na ktorých sa 27 členských štátov, počas vojny na Ukrajine a energetickej kríze, ťažko dohodne.

Existuje aj jednoduchšia, ale politicky chúlostivejšia možnosť, o ktorej sa čoraz intenzívnejšie diskutuje. Špeciálny mechanizmus, umožňujúci zmeniť spôsob hlasovania aj bez otvárania základných zmlúv.

Podľa portálu Politico sú tejto „politicky citlivej možnosti“ naklonené viaceré členské štáty, menovite Nemecko. V niektorých oblastiach zahraničnej politiky krok podporuje Francúzsko, severské štáty, Holandsko a Taliansko. Menujú napríklad sankcie, ľudské práva a bezpečnostnú politiku, ale reč je aj o daniach či energetike. Mechanizmus podľa diplomatov nie je možné použiť pri vojenskej a obrannej politike.

Faktom zostáva, že na takúto „tichú reformu“ rozhodovacích procesov je potrebný súhlas všetkých štátov. Preto mechanizmus nemožno považovať za jednoduché rozhodnutie ako obísť riadnu revíziu zmlúv. Za by museli hlasovať aj štáty, ktoré majú so zrušením práva veta problém.

Na zmene nie je zhoda

Profesor politológie a práva Daniel Kelemen poukázal na to, že proti zrušeniu práva veta sa zrejme ozve aj nová talianska vláda, ktorá vzíde z nedeľňajších predčasných parlamentných volieb. Favoritkou prieskumov je pravicová politička Giorgia Meloniová, ktorá spojila sily s národniarom Matteom Salvinim.

Ako sme spomínali v osobitnom texte na začiatku septembra, zrušenie práva veta zďaleka nemá podporu všetkých štátov, proti nie je len Maďarsko. V pondelok na Konzervatívnom summite odmietavý postoj k návrhu vyjadrili slovenský a poľský premiér.

„Nemôžeme vytvoriť viac moci v európskej politike, potrebujeme mať jednotu na základe dohody,“ uviedol Eduard Heger, ktorý sa vyjadrením prikláňa, na európskej úrovni, k aktuálnemu konsenzuálnemu hlasovaniu v zahraničnej politike.

Jednoznačnejšie nie zaznelo od poľského premiéra Mateusza Morawieckeho: „Je to spôsob, ktorý nebude fungovať. V dôležitých záležitostiach by mala mať každá krajina právo veta. Aj dnes sme zašli príliš ďaleko s uniformizáciou, čo je veľmi nebezpečné z hľadiska praktického fungovania a skutočných záujmov väčšiny krajín.“

Debatu o zmene spôsobu hlasovania v Rade EÚ otvorilo Česko, ktoré momentálne predsedá Rade EÚ, argumentujúc tým, že reformu si vyžiadali občania počas Konferencie o budúcnosti Európy.

Ešte predtým vyslovili námietky i Švédsko, Luxembursko a Malta, obávajú sa, že by boli, napriek námietkam, prehlasovaní.