Klimatológ Pavol Faško: Každý rok sa predčasne očakáva tuhá zima, naposledy bola u nás taká pred 17 rokmi

Tento rok má nadchádzajúca zima aj istý geopolitický rozmer, máme z nej väčší strach v dôsledku Putinových vyhrážok ohľadom dodávok plynu. Niektoré portály nám prorokujú krutú zimu v dôsledku januárového výbuchu sopky Hunga-Tonga v Tichomorí. Popol, para a sopečné plyny mali vystúpiť až do stratosféry a tam sa dlho udržiavať, čo by vraj malo mať vplyv na najbližšiu zimu. Mrazy majú zasiahnuť celú Európu, dokonca v Španielsku a Francúzsku to má byť kritické. Aký je váš predpoklad na najbližšiu zimu?

Musíme vziať v úvahu, že okrem toho, že došlo k uvoľneniu týchto prvkov do vyšších vrstiev atmosféry, zároveň prežívame aj iný aspekt. V Európe sme zaznamenali mimoriadne horúce leto. Pri predpokladoch, aká by mohla byť nastávajúca zima, musíme vziať v úvahu nielen to, čo je v atmosfére, ale aj to, čo je na zemskom povrchu. Vzduchové hmoty, ktoré sa vytvárajú nad určitým územím, ovplyvňujú teplotné podmienky tým, aký charakter má zemský povrch. Pre studené vzduchové hmoty, ktoré k nám môžu cez zimu prenikať z vysokých zemepisných šírok severnej pologule, je rozhodujúce to, aký je vývoj snehovej pokrývky a morského ľadu v oblastiach okolo Severného ľadového oceánu a severnej Ázie, predovšetkým ázijského Ruska, severovýchodu európskej časti Ruska a Škandinávie. 

Čo nám ukazuje táto oblasť?

Z toho vyplýva, že teplotné podmienky nasledujúcej zimy budú určite ovplyvňované tým, ako sa bude vyvíjať napríklad morský ľad v Severnom ľadovom oceáne. Vývoj je v posledných rokoch akýsi oneskorený. Priestor, ktorý v tomto oceáne nie je pokrytý ľadom, sa stále zväčšuje. To je veľmi dôležitý faktor, pretože ide o zásadnú zmenu charakteru aktívneho povrchu. Od toho sa odvíja aj to, ako sa budú na severe formovať studené vzduchové hmoty.

Takže so severským ľadom to vyzerá optimistickejšie ako s tou sopkou?

Je na minimálnej úrovni rozšírenia, keďže sa práve skončilo leto. Práve v tomto čase býva zaľadnenie najmenej rozsiahle. Poklesom teploty sa bude rozširovať. Ale počas tohto leta sa na Špicbergoch dosiahla priemerná teplota 7,4 stupňa Celzia, čo je v porovnaní s obdobím spred 30 rokov viac ako o tri stupne vyššia hodnota. Až do začiatku 90. rokov bola na tomto súostroví priemerná teplota leta kontinuálne okolo štyroch stupňov, veľmi sa to nemenilo. Avšak v súčasnosti dochádza k výraznému topeniu ľadovcov v tejto oblasti. Voda odtiaľ tiekla po zemskom povrchu a unášala povrchové sedimenty do mora, ktoré sa zakalilo, a tiež to viedlo k tomu, že na pobreží Špicbergov sa pobrežná voda viac ohrievala. Ide o rovnaký princíp ako pri kontinentálnych ľadovcoch vo vysokohorských polohách. Tento rok sa veľmi topili ľadovce v Alpách. Bolo to aj pre extrémne teplé leto, ale zároveň na jar sa sem dostával aj saharský prach, ktorý pokryl snehovú pokrývku a obnažené ľadovce. Keďže prach mal tmavšiu farbu, tak aj teplota povrchu ľadovcov a snehovej pokrývky bola na jar vyššia, a tak sa rýchlejšie topili.

Platí ale rovnica teplejšie leto – teplejšia zima?

To by som nepovedal, že by tam bola úplne tesná väzba, ale prostredie sa pred zimou potom neochladzuje tak rýchlo, ako keby bolo leto štandardné. Vážnym faktorom je aj to, že sa zmenšuje plocha morského ľadu v Severnom ľadovom oceáne. Vplýva to na teplotné podmienky, ale môže to viesť k tomu, že bude viac zrážok. Keď je teplejšie, vo vzduchu je viac vodnej pary, z ktorej spadne viac zrážok. Ak ale teplotné podmienky vedú k tomu, že z týchto zrážok padá sneh, môže to viesť k tomu, že napríklad v sibírskej oblasti napadne viac snehu, ako je štandard.

A Rusi by mali chladnejšiu zimu?

Presne tak. Niekoľkokrát v posledných desaťročiach sa stalo, že napríklad v Mongolsku boli silnejšie zimy práve preto, že tam v začiatočnom období zimy napadlo viac snehu. Vzduchové hmoty nad snehovou pokrývkou sa mohli naďalej ochladzovať a tým vytvárať bazény mrazivého vzduchu. Podmienka však je, že snehová pokrývka musí byť hrubá. Aby u nás bola zima tuhá, je potrebná dlhodobá snehová pokrývka, nielen epizodická. U nás je to presne naopak. U nás sa rýchlo vytvorí a potom sa rýchlo roztopí. Aj keď by k nám prenikol studený vzduch, čo sa pri istej konštelácii riadiacich tlakových útvarov môže stať, ale ak tu nebude snehová pokrývka, rýchlo sa transformuje a stráca svoje pôvodné vlastnosti, teda nízku teplotu vzduchu.

Spýtam sa trochu z nadhľadu, ako by sa asi spýtal európsky štátnik: znamená to, že by sa mohlo stať, že v Európe bude mierna zima a v Rusku im zamrazí?

To je celkom dobrá otázka, skúsim na ňu odpovedať skúsenosťou z minuloročnej zimy u nás. V rámci Slovenska sa udialo čosi podobné. V Bratislave na letisku bola druhá najteplejšia za celé obdobie meraní na tejto meteorologickej stanici. Teplejšia bola len v sezóne 2006/2007, keď bola extrémne teplá aj v iných oblastiach Slovenska. Ale minulú sezónu bola v niektorých regiónoch severovýchodného Slovenska zima chladnejšia, napríklad na Zamagurí bola za posledných 62 rokov až štrnásta najteplejšia, napríklad v Červenom Kláštore. Pritom Slovensko je relatívne malé územie, napriek tomu sme tu mali takéto veľké rozdiely.

Čím to bolo spôsobené?

Práve v tejto oblasti v období počas Vianoc sa vytvorila snehová pokrývka a z oblasti Poľska a Bieloruska sem prenikol studený vzduch, ktorý sa nad tou snehovou pokrývkou počas noci mohol ochladzovať. Ide o zdanlivé drobnosti, ale sú to rozhodujúce činitele.

Aké sú riziká, že zima môže byť horšia než tie, na aké sme v poslednom čase zvyknutí? 

Nedá sa to presne povedať, ale pri takýchto očakávaniach sa používa istá pravdepodobnosť. Tá je výrazne vyššia v prospech toho, že môže byť celkom prijateľná v porovnaní so vzdialenejšou minulosťou. Z modelov vyplýva, že prevládajú pravdepodobnosti, že zima môže byť teplotne nadpriemerná. Nemusíme byť ktovieako všímaví, aby sme videli, že snehovej pokrývky v mnohých častiach Slovenska už býva veľmi málo a trvá krátko. Keď napadne, povieme si: poďme von, lebo zajtra tu už sneh možno nebude. Takto sme v minulosti nerozmýšľali.

Čo hovoríte na proroctvá niektorých portálov, ktoré nám doslova prorokujú tuhú zimu?

Pri takýchto portáloch vždy hľadám meno príslušného meteorológa, ktorý s tým prišiel, ale nikdy ho tam nenájdem, čím je tento zdroj podozrivý. Je zaujímavé, že sa to vyskytuje v médiách, ktoré nie sú práve odborné. Keď sa takáto téma na odborných portáloch diskutuje, nehovorí sa o nej jednoznačne. Uvádzajú sa všetky úskalia takýchto tvrdení. Vždy v priebehu jesene sa však začne hovoriť, aká bude nasledujúca zima tuhá. Také zimy sú skôr ojedinelé, ale každý rok sa o tom hovorí ako o absolútnej istote. To vo mne vyvoláva pochybnosti, čo tie skupiny, ktoré to prezentujú, vlastne sledujú.   

Tento rok nás možno chcú vystrašiť pred nedostatkom energií…

Je to možné.

Od počasia závisí nečakaný výsledok mnohých vojen, o tom by najmä Napoleon vedel rozprávať. Podľa vojenských príručiek nie je vhodné viesť klasické ofenzívy s ťažkou technikou počas zimy a leta, a to práve v dôsledku rozmočenej pôdy. Môže sa tohtoročná jeseň natiahnuť a po krátkej zime plynulo prejsť do jari, čo by zrejme ovplyvnilo priebeh bojov na Ukrajine? 

Takto sa to nedá povedať. Zimy, ktoré sa v súčasnosti vyskytujú, nemajú počas celej sezóny rovnomerný charakter. Súčasné zimy sa vyznačujú veľkou dynamikou striedania vzduchových hmôt. Počasie v priebehu zimy môže mať charakter jari, ale rýchlo je to vystriedané chladnejším vzduchom a zosilnia sa mrazy. Očakávať, že zažijeme zimu s nedostatkom mrazov alebo snehu v priebehu celého obdobia, by sme nemali. Skôr by som očakával striedanie období s výskytom snehovej pokrývky a bez nej a tiež striedanie teplejších období a občasných mrazov. Väčšina zím počas tohto storočia má takýto charakter.

Všímam si to ako šofér, ale podobný faktor môže byť zásadný aj vo vojne: v jeden deň nasneží, na druhý deň je teplo, sneh sa roztopí, ale potom je celý týždeň okolo nuly, čím voda zamrzne a my sa týždeň šmýkame po ľade. V minulosti sme tento fenomén až tak nepozorovali. Mali by sme si na takéto rýchle výkyvy už zvykať ako na bežný jav?

Áno, naši otcovia zrejme takéto problémy nemali, keďže zimy mali stabilnejšie teplotné podmienky, čo sa týka aj snehovej pokrývky. Vo viacerých zimách v priebehu 60. rokov 20. storočia sa dlhší čas vyskytovala snehová pokrývka aj na nížinách. Mrazy sa tu udržiavali v dlhších časových obdobiach aj niekoľko týždňov. V súčasnosti sa striedajú dni, keď mrzne a potom je zas abnormálne teplo. Stáva sa to aj u nás, ale častejšie sa to stáva v Severnej Amerike: príde krátka vlna mrazov, keď je napríklad v oblasti medzi Kanadou a USA mínus 30 stupňov, ale hneď na to mrazy skončia a výrazne sa oteplí a teplota dosiahne kladnú hodnotu. Ide o príznačný jav pre aktuálne zimy vo viacerých oblastiach na severnej pologuli.

Klimatológovia a meteorológovia síce hovoria, že budúcnosť sa nedá predvídať, a odborníci môžu robiť len odhady podľa predchádzajúcich skúseností a vývoja trendov. Keď si však človek plánuje víkend, ktorý dopadne úplne inak ako predpovede, je potom zarazený, že sa nám tu odborníkmi predpovedá klimatická katastrofa na rok 2050, pričom nevedia predpovedať počasie na sobotu…

Tu treba rozlišovať predpovede počasia a výstupy modelov, v ktorých sa uvádza, aké by malo byť napríklad nasledujúce ročné obdobie. V druhom prípade nejde však o predpoveď počasia, a preto teplotné podmienky nasledujúceho ročného obdobia sú prezentované, s akou pravdepodobnosťou budú teplotne normálne, respektíve podnormálne alebo nadnormálne. Predpoveď počasia sa dá relatívne úspešne predpovedať do troch dní, potom úspešnosť predpovede s pribúdajúcimi dňami klesá. Takže, ak sa niekto pýta v septembri na počasie počas jeho dovolenky na Silvestra, na to žiaden seriózny meteorológ odpovedať nebude.  

Z klimatológie sa ale v posledných desaťročiach stalo akési apokalyptické proroctvo so silnými politickými vplyvmi, keďže sa na základe toho robia závažné politické a energetické rozhodnutia. Ako hľadíte na tento fenomén?

V klimatológii sa vždy hodnotilo obdobie, ktoré sme už prežili. A z výsledkov meraní, ktoré máme k dispozícii z konca minulého storočia a prvých desaťročí toho súčasného, vyplýva, že sa otepľuje takým tempom, aké sme v histórii meteorologických meraní ešte nezažili. Posledných desať rokov v porovnaní s predchádzajúcou dekádou narástla priemerná teplota o 0,7 až 0,8 stupňa. To je vážny problém, ktorý vidíme pri prejavoch počasia v súčasnosti. Ak to bude prebiehať týmto tempom, aj katastrofické dôsledky počasia budú vo svete pribúdať. To je dôvod, prečo sa klimatológia zviditeľňuje. Pribúdajú extrémne prejavy počasia a nebezpečné poveternostné javy, ktoré sú u nás nebezpečné práve počas búrok, ktoré u nás spôsobujú najväčšie škody. Tým sme ovplyvnení aj ekonomicky.  

Hovoríte o najväčšom raste teploty počas obdobia meteorologických meraní, ale tie máme k dispozícii len relatívne krátku dobu. Z literárnych a historických zdrojov ale máme celkom robustnú evidenciu o tom, že pred nástupom malej doby ľadovej v Európe, ktorá trvala storočia a nedávno sa zjavne skončila, bolo u nás teplejšie ako dnes. V severnej Európe sa robilo kvalitné červené víno, Grónsko, teda Greenland, dostalo pomenovanie podľa toho, že bolo zelené a pásli sa tam ovce. Nevraciame sa len plynulo do obdobia pred malou dobou ľadovou?

Dnes sa však otepľuje na celej Zemi, ide o globálne otepľovanie, čo vtedy nebolo. Problém je práve v tom globálnom rozmere, keďže to zasahuje všetkých ľudí. Hoci nie všetkých ľudí rovnako, ale každého sa to nejakým spôsobom dotýka. Ďalšia vec súvisí s tým, že historické procesy zmeny teplôt, ktoré prebiehali v rôznych epochách, ani zďaleka neboli také rýchle ako teraz.

To je dôležité, lebo ak sa dostávame do situácie, ktorá môže byť nebezpečná, a zároveň máme obmedzený čas, aby sme sa na to pripravili, musíme hľadať riešenia už dnes. Aby nás to v budúcnosti nezaskočilo. Už dnes sa niektoré rastliny nedokázali prispôsobiť rýchlemu tempu zmeny klimatických podmienok. Rýchlosť tých zmien je nebezpečná.

Zmena fauny je pozorovateľná aj u nás, dokonca už pozorujeme nielen zánik, ale príchod niektorých „exotických“ zvieratiek. Čo očakávate vo sfére fauny?

Keďže sa menia teplotné podmienky, vytvárajú sa pre niektoré druhy zvierat lepšie a pre iné horšie podmienky na prežitie. Dochádza tak k akejsi migrácii, objavujú sa druhy, ktoré sa tu predtým nevyskytovali a ohrozujú tie pôvodné, keďže nové druhy nemusia mať prirodzených nepriateľov. Tento systém je ale destabilizovaný predovšetkým rýchlosťou takýchto zmien. Niektoré, v našich podmienkach netradičné druhy komárov môžu prenášať choroby aj pre človeka nebezpečné.

Nie je však ešte väčší problém so suchom? Pri obrábaní pôdy je to silne pozorovateľné, podobne vidíme aj javy, keď napríklad v jaskyni Domica sa už štyri sezóny nerobí výlet loďkou, keďže nie je voda…

Áno, čoraz viac pozorujeme krajné či extrémne prejavy počasia. Buď je veľmi sucho, ale môže to byť aj naopak, teraz napríklad v južnej Ázii, v monzúnových oblastiach, kde bolo túto sezónu veľmi veľa zrážok. Vplyv na to môže mať fenomén La Niña, ktorý sa strieda s El Niño. Teraz La Niña [chladná fáza cyklu, pozn. red.] trvá príliš dlho, už tretí rok. Nie je celkom dokázané, že by sa to zásadne dotýkalo aj počasia v Európe, ale v niektorých iných oblastiach sveta sa to prejavuje. Striedanie tých fáz môže súvisieť s klimatickými zmenami. Neštandardné počasie potom môže mať protichodný charakter v jednotlivých častiach sveta. Často ide o krajnosti, ktoré potom vedú k situáciám, ktoré regióny ekonomicky ruinujú, napríklad povodne a záplavy.

V Európe sa pri hľadaní riešení až priveľmi spoliehame na znižovanie emisií, hoci Európa má mizivý vplyv, keďže tvorí len osem percent svetových skleníkových plynov. Nebolo by lepšie, ak by sme sa proti otepľovaniu rozhodli bojovať formou zadržiavania vody alebo sadenia stromov?     

Určite je. Musíme sa stať hospodármi v našej krajine, ktorú musíme zveľaďovať tak, aby bola čo najlepším prostredím pre život. Zadržiavanie vody v krajine a prítomnosť stromov a vegetácie krajinu obohacuje a vytvára prostredie, ktoré je pre človeka prijateľnejšie. Takéto snahy sa aj realizujú. Všimol som si, že v Bratislave sa spôsob vysádzania stromov zmenil. Predtým sa stromček len zasadil, ale v súčasných podmienkach neprežil. Dnes sa už dbá aj na to, aby sa čo najviac vysádzaných stromov aj ujalo. Riešia aj to, kde ich vysádzajú a aké druhy, keďže to tiež nie je jedno. V budúcnosti by sa to mohlo priaznivo prejaviť. To platí aj pri hospodárení v lesoch. Keď prechádzam krajinou, mám pocit, akoby sa stromy rúbali lavínovým spôsobom, keď sa vyklčuje celý svah. To nie je správne, takýto obnažený svah je ideálnym prostredím pre eróziu v prípade dažďov, pričom voda ľahko tečie do údolia, kde spôsobuje záplavy.

Je podľa vás v poriadku, ak sa rozhovory s klimatológmi v médiách začínajú tým, ako nám hrozí takmer koniec sveta, a potom má z toho mnoho ľudí neurózy? V Nemecku sa to týka už takmer polovice mladých ľudí – strach z klimatickej apokalypsy…

Rozumiem vám. Tiež som zástancom racionálneho prístupu. Vždy, keď dostávam otázku, či sa nám podarí proces otepľovania zvrátiť, upozorňujem, že sme sa už dostali tak ďaleko, že to vôbec nemusí byť jednoduché a zrejme sa nám to ani nepodarí. Ale zároveň dodávam, že ak máme pred sebou takýto závažný problém, musíme ho riešiť a to sa nedá bez toho, aby sme sa k tomu nejako nepostavili. Ku klimatickej zmene sa musíme postaviť tak, aby sme sa jej dokázali čo najlepšie prispôsobiť, aby som prežil nielen ja, ale aj tí, ktorí prídu po mne. Ľudia už dnes nepovažujú za samozrejmé, že pred nami bude len kontinuálny hospodársky rast, a stojíme pred situáciou, na ktorú sme neboli pripravení.

Zakončím aspoň trochu optimisticky: globálne otepľovanie by nám však najbližšiu zimu mohlo trochu pomôcť aspoň geopoliticky, či nie?

Určite by to bolo priaznivé a pomohlo by to s dostupnosťou plynu, ak by najbližšia zima bola mierna a nebude ako zima v rokoch 2005/2006 alebo 1995/1996. Ak by sa zopakovali takéto tuhšie zimy, spotrebovali by sme nielen viac plynu, ale aj klasických palív. Presne tých, ktoré sa snažíme v súvislosti s klimatickou zmenou obmedziť. Už sa otvorene ľudia nabádajú, aby v záujme šetrenia plynom radšej kúrili drevom či inými palivami. Lenže ľudia budú spaľovať veľa dreva, ktoré sa vyťažilo tento rok. Normálne by sa však drevo malo rok-dva uskladniť, aby vyschlo. Ak je však drevo čerstvé, dostane sa do ovzdušia viac škodlivín. Nevraviac o iných zdrojoch, ako je uhlie. Bude to snáď len prechodné, ale naštrbí to snahy, ktoré tu boli.

Foto: Matúš Zajac