Maďarská ministerka Vargová pre Štandard: Európsky parlament robí ideológiu. Komisia je však pragmatická

Poslanci Európskeho parlamentu (EP) sa 15. septembra uzniesli, že Maďarsko už nie je „plne fungujúcou demokraciou“, ale „hybridný režim volebnej autokracie“. Podľa europoslancov sú v Maďarsku ohrozené mnohé základné práva vrátane volebného systému, nezávislosti súdnictva, slobody prejavu, plurality médií, akademickej slobody, práv LGBTIQ či ochrany menšín a žiadateľov o azyl.

Uznesenie podporili aj slovenskí europoslanci Vladimír Bilčík, Martin Hojsík, Peter Pollák, Michal Šimečka, Ivan Štefanec, Michal Wiezik.

Proti sa vyslovili Milan Uhrík a Miroslav Radačovský.

Hlasovania sa zdržali Monika Beňová a Eugen Jurzyca.

Nehlasovali Robert Hajšel, Miriam Lexmann, Lucia Ďuriš Nicholsonová a Miroslav Číž.

Európska komisia (EK) v nedeľu navrhla odobrať Maďarsku 65 percent financií z kohéznych fondov – a to pre nedostatočný boj proti korupcii či problematické prideľovanie verejných zákaziek. Návrh musí schváliť väčšina členských krajín. Ak Budapešť do dvoch mesiacov situáciu napraví, môže vziať Brusel návrh späť. Maďarsko sa zaviazalo do 19. novembra EK doložiť, ako si plní svoje záväzky.

Nudný vtip

Ministerka spravodlivosti Judit Vargová pre Štandard na pondelňajšom Konzervatívnom summite v Bratislave na otázku, či považuje tvrdenia EP v jeho uznesení za podložené alebo čiastočne podložené, reagovala slovami, že súhlasí s názorom maďarského premiéra Viktora Orbána. Ten označil uznesenie za „smiešne“ a „nudný vtip“.

„Súhlasím s jeho názorom, je oprávnený,“ poznamenala ministerka. Vysvetlila, že EP je politický orgán. „Európsky parlament funguje na základe politickej väčšiny – podľa definície. Pretože to je jeho mantra, jeho úloha, aby formoval uznesenia na základe politickej väčšiny. Zatiaľ má Európsky parlament progresívnu väčšinu. Je tam sedem skupín a viac ako polovica z nich je veľmi progresívna. Ale ak tu existuje úspešná konzervatívna vláda, ktorá má inú politiku ako mainstream, čo je plne legitímne, ale nezodpovedá to liberálnemu mainstreamu, vždy bude čeliť útokom,“ uviedla.

Ministerka zdôraznila, že ide o konflikt medzi ideológiami. „V Maďarsku panuje väčšinový názor napríklad proti ilegálnej imigrácii. Väčšinový názor je aj v prípade ochrany tradičnej rodiny,“ povedala.

Uznesenie EP považuje za „porušovanie slobody, ľudskej dôstojnosti a demokracie v Maďarsku, teda aj nerešpektovanie maďarských voličov“. Pripomenula článok 2 Zmluvy o Európskej únii, kde sa píše o tom, že EÚ je založená na úcte k ľudskej dôstojnosti, slobode, demokracii.

„V Maďarsku boli voľby a drvivá väčšina maďarských voličov sa vyjadrila. Je to ich demokratické rozhodnutie, ktoré však väčšina v Európskom parlamente nerešpektuje. Je to fenomén, honba na čarodejnice, pretože ak máme právny a profesionálny konflikt s Európskou úniou, vždy príde na rad konanie, napríklad konanie o porušení zákona, kde vedieme profesionálny dialóg s Európskou komisiou. A na konci dňa buď prípad vyhráme, alebo prehráme a upravíme smernice, ako to robí každá krajina. Teraz máme približne 66 konaní, čo je priemer v EÚ. Sú však krajiny, ktoré riešia aj viac konaní,“ konštatovala ministerka.

Absolútna jednota

Na otázku, či existuje vo vládnych kruhoch niekto, kto by súhlasil s uznesením EP, odvetila: „Absolútne nie. Pre našich politických oponentov je frustrujúce, že v súčasnosti máte v Európe vládu, ktorá je homogénna, pokiaľ ide o pozície, ideológiu. Takže môžeme hovoriť nahlas. Úprimne povedané, ak sedím v Bruseli, tak viem, že mám za sebou väčšinový a legitímny mandát od maďarských voličov. Moja vláda je plne jednotná.“

Pragmatická Komisia

Čo sa týka návrhu EK pozastaviť Maďarsku peniaze z kohéznych fondov, ministerka Vargová to vysvetlila nasledovne: „Európska komisia zhodnotila, že to, čo Maďarsko navrhlo ako nápravu opatrení, teda posilniť boj proti korupcii, konfliktom záujmov, zefektívniť a stransparentniť postup pri verejnom obstarávaní, je spôsobilé na vyriešenie všetkých obáv, ktoré má, ak to implementujeme. Toto je v podstate veľmi praktická vec, preto sme radi, že sme zapojení do týchto rokovaní. Pretože Európsky parlament robí ideológiu, čo je súčasť problému. Komisia je však pragmatická.“

Podľa ministerky chce Maďarsko vyriešiť celú situáciu do novembra. „Máme časový harmonogram. Maďarský parlament musí prijať nové zákony, čo si vyžiada istý čas. Potom musíme zriadiť nové inštitúcie. To sa nedá urobiť za jeden deň,“ podotkla.

Útoky neustanú

Po vyriešení tohto problému by však nebola „prekvapená“, ak by prišiel zo strany Európskeho parlamentu „ďalší útok“.

Pretože, ako poznamenala, „každodennou prácou“ Európskeho parlamentu je „útočiť“ na jej krajinu.

„Je to v skutočnosti dosť absurdné. Mali by riešiť energetickú krízu, kriminalitu, mali by riešiť veci, ktoré sú v záujme Európanov. Namiesto toho je ľahšie kopať do krajiny, o ktorej nemajú ani potuchy. A toto je dôvod, prečo potrebujeme v Európe rešpekt. Rešpekt pre dialóg a rešpekt pre spoluprácu. A kultúru konsenzu, ktorá ale neznamená veto. V zmluve EÚ nie je žiadne veto. Je tam konsenzus, čo znamená, že nemôžeme dospieť k nejakému rozhodnutiu, pokiaľ nebudú vzaté do úvahy záujmy všetkých. Toto by mal byť hlavný princíp pre fungovanie Európy. Bohužiaľ, Európsky parlament má svoj vlastný ideologický sen… Ja budem naďalej bojovať za svoju krajinu. Je to moja misia,“ dodala.

Ministerka na Konzervatívnom summite

Ešte predtým vo svojom prejave na Konzervatívnom summite, kde podľa jej slov panovalo „priateľské ovzdušie“, ministerka tlmočila maďarské stanovisko, podľa ktorého by si všetci mali „vážiť a ctiť národnú suverenitu v rámci medzinárodných zmlúv, aby sa zachovala pestrosť Európy“.

Položila si otázku, aká je v súčasnosti najväčšia výzva pre konzervatívneho politika v strednej Európe so zvláštnym zreteľom na kresťanské hodnoty. „My, národní konzervatívci, bohužiaľ, v globálnej výstavbe zaostávame. Čo sa týka progresívnej línie, tá prechádza svetom ako valec a všetko, čo vidí, eliminuje. Vysmievajú sa tradičným hodnotám, pretože ich cieľom je zrušenie národného charakteru, aby spochybnili tradičný spoločenský poriadok,“ odpovedala si.

Maďarská demokracia sa má dobre

K tomu ale poznamenala: „Maďarská demokracia veľmi pekne ďakuje. Má sa dobre. Cíti sa dobre. Jediným hriechom tejto demokracie je to, že od roku 2010 už veľmi úspešne pokračuje v národnej a kresťanskej línii a politike. To je taká demokracia, ktorá nefunguje podľa receptúry progresívnych síl, ale v konzervatívnom duchu, ktorá neničí, nepustoší, ale chráni, stráži a buduje… A na rozdiel od svojich kritikov nestigmatizuje nikoho iného len preto, že inak hľadí na výzvy života. A na rozdiel od svojich kritikov nepopiera tie hodnoty, ktoré majú aj naši politickí odporcovia, tak, ako to robia s nami oni.“

Spojené štáty európske

Ministerka Vargová upriamila pozornosť aj na „veľmi radikálny ľavicovo-federalistický“ výklad, ktorý sa „otvorene alebo zastierane“ snaží vytvoriť takzvané Spojené štáty európske.

„Najlepším prostriedkom na dosiahnutie tohto cieľa je vraj spochybnenie národnej suverenity… Ako môžu zničiť suverenitu? Tak, že útočia na základné kamene tejto spoločnosti (historické cirkvi, národné inštitúcie či rodinu),“ uviedla.

Upozornila, že liberálni progresívci „nie náhodou útočia na rodinu, nie náhodou sa posmievajú rodine či relativizujú rodinu“. Varovala, že ak túto základnú jednotku „demontujú, tak sa tento pilier zničí“.

„Progresívni federalisti“ sa však podľa jej slov dopúšťajú tej chyby, že zabúdajú na myšlienky zakladajúcich otcov, „napríklad Roberta Schumana, ktorý povedal, že cieľom európskej spolupráce nie je to, aby naštrbila uplatnenie národných záujmov, ale aby zabezpečila širší priestor na konanie národov“.

„Bohužiaľ, mnohí na strane ľavice popierajú túto myšlienku, túto hodnotu. A keď sa tieto hodnoty dostanú do pozadia, tak jednoducho celá európska spolupráca nebude možná… Európa nemôže existovať bez národov. Musíme zachovať národy. Len silné národy môžu byť základom Európskej únie,“ dodala maďarská ministerka spravodlivosti Judit Vargová.