Vojenské ťaženie zrejme Putin na zimu zachránil. Ako vyzerá mobilizácia v Rusku

Mobilizácia v Rusku pomôže ruským jednotkám z krátkodobého hľadiska. Ako sa však situácia vyvinie dlhodobo je otázne. Ide o najriskantnejšie rozhodnutie Vladimíra Putina počas jeho vlády. A tiež o prvú mobilizáciu v Rusku od druhej svetovej vojny.

Vojenské riaditeľstvo v Lebeďjane. Foto: Telegram

Profesionálni vojaci v Rusku majú, typicky, zmluvy uzavreté na tri až šesť mesiacov. Podľa aktuálnych mobilizačných opatrení však nebudú môcť armádu opustiť. Ich služba je predĺžená na neurčito.

„Z krátkodobého hľadiska by tieto dva kroky mohli stačiť na zabránenie kolapsu ruských síl. V opačnom prípade by sa problémy s ľudskou silou v Rusku mohli túto zimu stať katastrofou, keď by mnohí krátkodobí dobrovoľníci, pravdepodobne, nepodpísali ďalšiu zmluvu,“ komentuje situáciu britský vojenský analytik Rob Lee.

Ruský minister obrany informoval o mobilizácii 300 000 záložníkov. Uviedol, že branci, ktorí v súčasnosti prechádzajú vojenskou službou, nebudú vyslaní mimo územia Ruska.

Treba však podotknúť, že ide o nejasné vyjadrenie. Moskva zrejme najbližšie dni anektuje okupované územia Ukrajiny. Donbas a okupované územia Ukrajiny sa teda stanú súčasťou ruského územia, na ktorom budú môcť byť použití branci.

Predpokladá sa, že Rusko koncom februára napadlo Ukrajinu s približne 150 000 vojakmi – takže ďalších 300 000 je viac ako dvojnásobok. Odhady počtu záložníkov, ktorých má Moskva k dispozícii, sa líšia. Inštitút pre štúdium vojny uviedol, že Rusko má viac ako 2 milióny záložníkov, vrátane bývalých brancov a zmluvných vojakov. „Málokto je však aktívne vycvičený alebo pripravených na vojnu,“ uviedol inštitút s tým, že len asi 10 percent z nich absolvuje po skončení základnej vojenskej služby priebežný výcvik.

Pre a proti

Ruskí nacionalistickí blogeri už teraz vyzývajú na zvýšenie počtu mobilizovaných vojakov. Tvrdia, že 300 000 mužov bude dostatočných na stabilizáciu frontu, no nepostačia na obsadenie ďalších ukrajinských území. Podľa nacionalistických blogerov by Moskva mala naverbovať aspoň milión mužov. Ruské nacionalistické kanály sa oplatí sledovať, väčšinou sú krok pred tým, čo eventuálne Kremeľ aj spraví.

Zlé vyhliadky pre Rusov vidí bývalý americký generál Mark Hertling, podľa ktorého sú nedostatočne vycvičené aj regulárne ruské jednotky, nieto branci. Hertling argumentuje, že zatiaľ čo americkí vojaci podstupujú 10-týždňový základný výcvik, pri ruských brancoch ide len o jeden týždeň.

Hovorí o osobných skúsenostiach, keď na vlastné oči videl „hrôzostrašné vedenie“, zo strany ruských veliteľov. Niektoré tankové posádky vraj vystrelili len jednu strelu za rok. Hertlingova analýza sa stala virálnou, zdieľali ju viacerí analytici a novinári, napríklad generál a bývalý šéf amerických síl v Európe Ben Hodges.

Jeho pohľad je však tiež, mierne povedané, jednostranný. Argumentuje napríklad faktom, že ruskí branci, ktorí boli poslaní na vojenské cvičenie do Bieloruska a potom na Ukrajinu, prešli len jednodňovým výcvikom. Lenže aj západní analytici sa zhodujú, že tvorili len malú časť ruskej inváznej sily. V súčasnosti podľa všetkého na Ukrajine nebojujú.

Na záberoch sú údajne mobilizovaní muži v Magadane.

Napriek veľakrát rozšírenému presvedčeniu, že Putin posiela bezmyšlienkovite vojakov do mlynčeka na mäso, sa Rusi na Ukrajine učia a svoje chyby naprávajú. Mobilizovaní vojaci môžu dostať lepší výcvik ako o ktorom hovorí Hertling. Ukrajina tiež pred vojnou nemala prvotriednu základnú vojenskú službu, no po ruskej invázii sa z bývalých stavbárov, kuchárov a predavačov stali efektívni vojaci. Môže to byť aj ruský prípad.

No možno nie, uvidíme.

Mobilizácia a faktor morálky

Sociológ Greg Judin konštatuje, že ohľadom postojov k vojne existujú v Rusku tri skupiny ľudí. Radikáli, tvoriaci 15 až 25 percent, ktorí vojnu nadšene podporujú a tvoria väčšinu dobrovoľníkov, ktorí sa do nej hlásia. Na opačnej strane spektra sú disidenti, ktorí tvoria okolo 25 percent ruskej populácie. Tí sú principiálne proti vojne a z celej situácie sú v depresiách. Zvyšných 50 percent ľudí sú apolitickí. Neprotestovali proti vojne, no ani sa do nej nehrnú. Je otázne čo s touto časťou spoločnosti spraví mobilizácia.

Rusi povolaní do boja sa lúčia s rodinami

Pokiaľ by sme vychádzali z najnižších čísiel Grega Judina, Rusko môže pri mobilizácii počítať s asi štyrmi miliónmi bojachtivých mužov. To je obrovské číslo.

Samozrejme, pri všeobecnej mobilizácii bude ťažké ich vyselektovať. Predpokladať môžeme skôr, že Rusi eventuálne zmobilizujú zmes všetkých, teda provojnových, protivojnových a apolitických Rusov.

Faktor morálky je, bez debaty, na strane Ukrajincov.

Kremeľ útočí a mnohí ruskí vojaci vojnu vnímajú ako nespravodlivú. Kremeľ tiež čelí množiacim sa protestom proti mobilizácii. Na druhej strane však silu týchto protestov nateraz netreba preceniť. V niekoľkomiliónovej Moskve a Petrohrade protestovali tisícky ľudí, v miliónovom Perme sa však podľa dostupných informácií na proteste objavilo asi 15 ľudí. Istá opozičná aktivistka v Moskve vyjadrila svoje znepokojenie nad tým, že prišlo málo demonštrantov.

Kyjev sa bráni, Ukrajinci bojujú za svoju vlasť. Až 98 percent Ukrajincov podľa prieskumov verí vo víťazstvo a 91 percent z nich chváli prezidenta Volodymyra Zelenského. Jeden z ukrajinských vojakov na fronte sa vyjadril, že Zelenského považoval za komika, ale dnes by „za neho zomrel“.

Bolo by však naivné domnievať sa, že Ukrajinci sú superhrdinovia, ktorých vojna nevyčerpáva. Ich straty sú značné. Aj podľa západných odhadov prichádzal Kyjev cez leto o stovky mužov denne, podľa niektorých odhadov straty na ukrajinskej strane prekročili 100-tisíc. Autor článku osobne pozná niekoľkých Ukrajincov, ktorí odmietajú bojovať, no v prieskumoch by svoje presvedčenie nevyjadrili.

Prvý deň po vyhlásení mobilizácie to zatiaľ vyzeralo, že Putin má problém. Na telegramových kanáloch ruských nacionalistov sa napríklad objavili fotky z prázdneho náborového riaditeľstva v Riazani.

Foto: Telegram

Inak však vyzerala situácia v Lebeďjane. Pred vojenským veliteľstvom sa zhromaždili zástupy ľudí.

Vojenské riaditeľstvo v Lebeďjane. Foto: Telegram

Lebeďjaň je okresné mesto s 20-tisíc ľuďmi, niečo ako Rimavská Sobota. Áno, Rusi mobilizujú. Nielen akože.

Mobilizácia v Čečensku

Ďalšie články od Peter Števkov
Ďalšie články